Denník N

Je odstrel vlkov riešením pre farmárov? Veda to nepotvrdzuje.

V súčasnosti sme svedkami búrlivej polemiky ohľadom (už zastaveného) povolenia odstrelu chráneného vlka. Podobne ako na Slovensku, uvoľnili podmienky lovu tejto vzácnej šelmy aj v Nemecku, kde to rovnako rozprúdilo vášnivú diskusiu. Pozrime sa, čo hovorí o tejto problematike veda.

Farmárí všade vo svete tradične používajú rôzne neletálne (plašenie) ako aj smrtiace (odstrel) metódy na ochranu svojich domácich zvierat pred dravcami. Mnohé z týchto metód sa však implementujú bez toho, aby sa najprv brali do úvahy vedecké dôkazy o ich účinnosti.

Práca Adriana Trevesa a kol. „Kontrola predátorov nemôže byť výstrelom do tmy“ publikovaná v roku 2016 v časopise Frontiers in Ecology and the Environment podrobila analýze všetky dovtedy dostupné vedecké štúdie zaoberajúce sa vplyvom riadeného odstrelu šeliem (psovitých, mačkovitých a medveďovitých) na zníženie strát chovateľov hospodárskych zvierat spôsobených týmito dravcami. Výsledky Trevesovej analýzy vyvracajú teoretický predpoklad zníženia strát farmárov riadeným odstrelom predátorov.

Štúdia systematicky vyhodnocovala 100 recenzovaných publikácií o intervenciách proti predátorom na severoamerických a európskych farmách. Len 12 štúdií, predstavujúcich päť neletálnych metód a 7 smrtiacich metód, vyhovelo tzv. zlatému vedeckému štandardu (náhodný výber – randomizácia, reprodukovateľnosť experimentu atď.). Z týchto dvanástich štúdií bola efektivita preukázaná v šiestich (štyri neletálne a dva smrtiace), zatiaľ čo kontraproduktívne zvýšenia útokov boli preukázané v dvoch testoch (oba smrtiace); zostávajúce štyri experimenty (jeden neletálny a tri smrtiace) nevykazovali žiadny vplyv na zníženie strát farmárov. Len dve neletálne metódy (jedna spojená so strážnymi psami a druhá s vizuálnymi plašičmi) bol dodržaný náhodný výber fariem, a boli preukázané preventívne účinky opatrení.

Pritom ani jeden experiment, v ktorom bol uplatnený odstrel, neuplatnil dôsledne metodiku, ktorá by spĺňala vedecký štandard náhodného výberu.

Hoci odstránenie veľkých šeliem s cieľom zmierniť straty farmárov má intuitívnu logiku, Treves a kol. sú skeptickí. Uvádzajú dokonca prípady, kedy mal odstrel presne opačný účinok. Napríklad, niektoré výskumy naznačujú, že populácie kojotov, ktoré boli predmetom odstrelu, mali v konečnom dôsledku vyššiu mieru prežitia mláďat a že napríklad samce pumy rozširujú svoje teritóriá v reakcii na ich lov.

Iba 12 štúdií sa viac-menej priblížilo zlatému vedeckému štandardu, kedy sa monitorovali alebo analyzovali retrospektívne straty hospodárskych zvierat pred a po odstrele predátorov. Mnoho ďalších štúdií malo nedostatky, ktoré znemožňovali vyvodiť spoľahlivé závery. Napríklad experiment z roku 1999, ktorého cieľom bolo ukázať účinnosť odstrelu kojotov z vrtuľníka, mal vo svojich kontrolných pasienkoch vyššiu hustotu oviec, čo ich mohlo zatraktívniť pre hladných kojotov. Iná štúdia  nedokázala náhodne (objektívne) zvoliť miesta (farmy) s opatreniami a kontrolné alebo nedostatočne popisovala použité metódy, čo znemožnilo jej overenie opakovaním.

Pre objektivitu treba uviesť, že niektorí autori, ktorých štúdie Treves spochybnil, nesúhlasia s jeho analýzou a vytýkajú mu zaujatosť. Iní experti zasa hovoria, že Treves nastavil príliš vysokú latku. Zložitosť terénnej biológie vylučuje naplnenie zlatého vedeckého štandardu. Vedci čelia nespočetným premenným, vrátane jemných rozdielov v prostredí, počasí a nepredvídateľným pohybom samotných zvierat.

Treves a kol. poukázali na dve zo štúdií, ktoré spĺňali vedecké štandardy. Obidve hodnotili techniky neletálneho odradzovania predátorov: strážnymi psami a reťazami mávajúcich červených vlajok, ktoré odstrašujú vlkov a kojotov. Podľa štúdie Thomasa Gehringa, biológa z University of Central Michigan, sa potvrdilo že vlci aj kojoti boli odplašení z dobytčích fariem strážených psami a vlajky odradili vlkov, ale nie kojotov.

Aby sa pripravil na štúdie Gehring zozbieral množstvo údajov o rozsahu miestnych vlčích svoriek, aby  zabezpečil štandardný experiment. Spároval farmy na základe atribútov, ako je veľkosť a umiestnenie, a náhodne priradil jednu s opatreniami a jednu kontrolnú. Podľa samotného autora to bolo extrémne náročné a príprava trvala mesiace, ale dôsledná príprava sa oplatila. Pred jeho experimentmi bolo veľa farmárov a biológov skeptických k tomu, že by strážne psy mohli chrániť chovy pred vlkmi. Nakoniec sa však farmári, ktorí boli zaradení do kontrolnej skupiny, rozhodli využívať vlastných psov.

Rozdielne pohľady ekológov, farmárov a lesníkov budú vždy. Je preto potrebné, aby sa predovšetkým radikálne metódy používali striktne na základe dôkladných miestnych analýz, ako aj vedeckých dôkazov. U nás bolo vydané povolenie bez ohľadu na oboje. Eliminácia predátorov má veľký vplyv na celý ekosystém, ktorého rovnováhu narúša. Tým môže spustiť ďalšie procesy s ťažko predvídateľnými následkami.

 

doc. MVDr. Ivan Holko, PhD.

Teraz najčítanejšie

Ivan Holko

Mojou prácou je veterinárna medicína. Venujem sa výskumu mikróbov a infekčných chorôb zvierat, občas prednášam na univerzite a som aj "kancelárskou krysou" v malej obchodno-poradenskej firme v Nitre. Trochu sa angažujem aj spoločensky a som členom strany SaS, v ktorej pomáham pri tvorbe programu v oblasti poľnohopodárstva, vedy a výskumu.