Denník N

Kotlebovské esá, klamstvá a burcovanie vášní

Dalo by sa uviesť mnoho príkladov toho ako naši kotlebovci, keď sa dostali „do úzkych,“ si jemne povedané, pravdu tak trochu upravili na svoj spôsob. Alebo ak boli konfrontovaní so svojimi výrokmi či skutkami, odrazu začali trpieť akútnou amnéziou.

Nedávno na túto tému napísal Vladimír Šnídl článok „S hákovým krížom robil dojem na ženy. Mal ťažké časy, tak zbil cudzinca. Spísali sme výhovorky ĽSNS.“ Okrem tých, ktorých spomínana v článku, sa však činia aj ďalší. Napríklad oblastný predseda ĽSNS pre okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok, Michal Buchta, trestne stíhaný za šírenie extrémistických materiálov, nedávno v komentári napísal: „poukazujete na udalost, ktoru M. M. spravil este ako nastrocny… Nebolo to OK… Ale nebol poslanec, ani funkcionar a defacto bol este v puberte.

Skutočnosť je však taká, že Milan Mazurek, ktorý sa podľa Wikipedie narodil v januári 1994, mal 20. júna 2015, v dobe svojho pamätného vystúpenia počas pochodu extrémistov v Bratislave 21 rokov a 5 mesiacov. Nebol teda ani náhodou „-násťročný“ a ak netrpí nejakou závažnou vývojovou poruchou, ťažko možno brať vážne Buchtovo tvrdenia, že bol „defacto ešte v puberte.“ Hoci jeho správanie tak naozaj vyzeralo.

Trestne stíhaný bývalý pobočník Vodcu Slovenskej pospolitosti a súčasný oblastný predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Michal Buchta, nie je nepopísaný list. Má za sebou bohatú minulosť v radoch extrémistov.

V rozhovore pre český portál „Délský potápěč,“ je Buchta predstavovaný ako „politický disident.“  Buchta tu hovorí: „V národnom hnutí fungujem cca 15 rokov a momentálne som predsedom mládežníckej organizácie Ľudová mládež a zároveň okresným predsedom ĽS Naše Slovensko v okrese Ružomberok.“ O svojich aktivitách hovorí: „Moje začiatky v národnom hnutí siahajú niekde do roku 2003. Vtedy som sa prvý krát zúčastnil na akcii Slovenskej pospolitosti v Ružomberku a odvtedy som sa začal čoraz viac zapájať do aktivizmu. Okolo roku 2009 som sa stal staršinom miestnej organizácie a približne v roku 2012 som sa stal členom hlavného vedenia Slovenskej pospolitosti. V rovnakom roku 2012 som zároveň aj kandidoval do parlamentu za ĽS Naše Slovensko. Neskôr v roku 2015 som činnosť v SP ukončil a začal som sa s ďalšími aktivistami venovať inému projektu, ktorý sme však ukončili v roku 2016, kedy ĽS Naše Slovensko úspešne vstúpila do parlamentu. Odvtedy svoju energiu, chuť a čas venujem strane a robím všetko preto, aby som bol nápomocný pri napredovaní a správnom smerovaní našej strany.

Buchta spomenie aj svoju funkciu v organizácii Ľudová mládež, ktorej cieľom je podľa neho: „Vychovať hrdú, silnú a odhodlanú mládež. Vychovávať mládež v duchu gréckej kalokagathie a pomáhať im rozvíjať aj fyzickú aj duševnú stránku. Nechcem z organizácie vytvoriť masovú organizáciu založenú na kvantite, ale elitnú organizáciu, založenú na kvalite.“ Pochváli sa ako si rozumie s Milanom Mazurekom, nedávno odsúdeným za rasistické útoky na Rómov, na pokutu 10 000 €: „V Ľudovej mládeži som sa stal predsedom minulý rok. S Milanom máme veľmi podobný pohľad na množstvo vecí a aj na smerovanie mládeže. Dodnes mi je veľmi nápomocný a pomáha mi v práci s mládežou.“ Nuž, naozaj krásne vzory pre mládež. Jeden odsúdený za verejné rasistické prejavy, druhý trestne stíhaný za šírenie extrémistických materiálov. Aby sme nezabudli na tretieho člena vedenia ĽM, krajského predsedu ĽSNS, Andreja Medveckého, ktorý bol odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu a útok na cudzinca s rasovým motívom, pričom mal kričať: „Zabite toho negra…“ A títo majú formovať mladých ľudí, neraz ešte deti, pričom vety, ktorými sa Ľudová mládež charakterizuje, až príliš nápadne pripomínajú program iných, neslávne známych mládežníckych organizácií, zriadených stranami podobného typu. Tiso a heslo z obdobia fašizoidnej vojnovej Slovenskej republiky na záver, ako bonus. Za pekné slová a na prvý pohľad niektoré správne ciele, sa dá skryť kadečo.

   

Buchta sa v rozhovore posťažoval, že v minulosti sa mu ušli : „Nejaké tie údery obuškom na demonštráciách, či predvolania za články som v minulosti zažil. Ale to nepovažujem za perzekúciu. Modriny zmiznú a zocelia telo a ducha a predvolania boli len úbohým pokusom zastrašiť. Považujem to za takú povinnú jazdu každého aktivistu.“ Dotknutý sa cíti minuloročným zásahom NAKA, ktorý popisuje takto: „Výraznejšie však systém zasiahol až tento rok a spravil z toho mediálnu šou. V skorých ranných hodinách ma v práci zadržala zásahová jednotka. Obkľúčili budovu, kde som sa nachádzal a dnu vtrhli ako keby išli zadržať hľadaného teroristu. Nasadili mi putá a vyviedli ma von. Tam mi prehľadali auto a previezli ma domov, zásahovka následne odišla a už ma mala v rukách len NAKA, tj. protiteroristická a protiextrémistická jednotka.

Buchta zásah považuje za šikanu zo strany NAKA a tvrdí, že to bola: „Niekoľko dňová mediálna šou, ukazujúca nebezpečných extrémistov.“ a dôvod bagatelizuje: „Dôvodom bol e-shop, v ktorom sa vraj nachádzali „extrémistické materiáli“ Takou pikoškou čo som čítal v uznesení je tričko Bart and Homer ktoré sa údajne v angličtine číta Blood and Honour.“ Mikiny H8Machine, Hitlerove prejavy či antisemitskú „Synagogu Satanovu,“ či odznaky kde je v strede zameriavača Dávidova hviezda, akosi nespomína. Myslím, že ďalší priebeh treba ponechať na vyšetrovateľov, prokuratúru a súd, ktorý o veci rozhodne.

Napriek tomu Buchta v orwelovskom newspeeku napíše na moju adresu aj toto: „Mám pocit, že ste ukážkový extrémista, poukazujúci neustále na iných, aby ste odviedli pozornosť od seba.“ A zastáva sa ďalšieho funkcionára Kotlebovej ĽSNS, Rastislava Jakubíka, ktorý sa preslávil vytetovaným hákovým krížom na hrudi. Na otázku, aká strana dokáže umožniť taký kariérny postup človeku, ktorý ju svojim tetovaním kompromituje, Buchta odpovedá: „Ján Levoslav Benčík viete aká strana? Demokratická. Pretože krajských predsedov nemenuje predsedníctvo strany, ale sú volený na sneme. P. Jakubík bol zvolený delegátmi do tej funkcie na základe svojich pracovných výsledkov a nie kvôli chybám z minulosti. Tetovanie v čase vstupu do strany mal už prekryté a dištancoval sa od toho.“ Priamo tým priznal, že v Kotlebovej strane vytetovaný hákový kríž nie je problémom, ale skôr odporúčaním. Veď Jakubík, ktorý bol nedávno okresným predsedom pre Levice, je už oblastným predsedom aj pre Zaté Moravce, krajským predsedom Západoslovenského krajského klubu a členom predsedníctva ĽSNS.

Keď teda Michal Buchta absurdne tvrdí: „prečo sa verejne nepriznáte, že ste v jednom šíku s ľuďmi, ktorí chcú strieľať ľudí s odlišným názorom? Mám pocit, že ste ukážkový extrémista…“ pozrime sa na komentáre pod statusom, ktorý uverejnila Buchtova stránka Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko okres Ružomberok 17.12.2019. V statuse nezabudli burcovať vášne. Mylsím že každý normálny človek útok Rómov vo Važci odsúdi a je na príslušných orgánoch aby vo veci konali a vinníci boli patrične potrestaní. Konečne presne to sa deje. Žiadna strana by však vzniknutú situáciu nemala zneužívať na burcovanie vášní namierených proti menšine ako celku, tak ako to robia kotlebovci. V komentároch na stránke pritom nechýbalo to, čo Buchta lživo vyčíta mne. Michal Hadida chce „Strelat.“ A kotlebovský fejk Misicka Divoka odporúča „NAPALM.“

Tieto dva komentáre sú tam ešte aj dnes. Jeden bol zmazaný už včera. Dominik Šimko, ktorý na svojom profile uvádza, že má rád športovú streľbu sa zastrája: „Ku.va pôjdem ich vystrieľať a vybavene oni adresujú vyhrážky ja zas nábojnice.“ Chcem veriť, že ide iba o planú vyhrážku nezrelého mladíka, ale aj toto je následok protirómskych nálad, ktoré kvôli dosiahnutiu lepšieho volebného výsledku nezodpovedne a odsúdeniahodne ĽSNS burcuje.

U exposlanca Mazureka, s ktorým si Michal Buchta tak dobre rozumie, sa podobne vyjadril Peter Gic: „K stene a kulka.“

U europoslanca Milana Uhríka, Martin Jura: „sku.vysyni….postrielat…a este z nasich dani ich krmime…. strielat ine riesenie tu nie je“ Dalo by sa pokračovať, ale ako ukážka to snáď stačí.

Včera to, o čo kotlebovcom skutočne ide, predviedol predseda ĽSNS, Marián Kotleba, priamo na mimoriadnom verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva vo Važci. To, že Kotlebu ako poslanca NR usadili za predsednícky stôl, je pochopiteľné. Aj keď je evidentné, že prišiel skôr robiť kampaň svojej strane a nezodpovedne burcovať vášne, ako konštruktívne prispieť k riešeniu situácie,  Ale čo robil za predsedníckym stolom hovorca ĽSNS, neonacistický spevák Ondrej Ďurica, je na uváženie. Najmä ak starostom Važca je zástupca strany SMER, údajnej súčasti hrádze proti extrémizmu. Kotleba toho pohovoril dosť, ale svoje ciele odhalil v týchto vetách: „Pán starosta, my tu máme dnes 200 našich chlapov a keď nám vy ako starosta poviete, že sa chcete dnes ísť pozrieť do osady, tak my sme pripravení.“ Hlasné výkriky z obecenstva „chceme, my chceme“ a potlesk. Kotleba si zo zasadnutia vo Važci jednoducho urobil vlastnú píár akciu, čo dosvedčuje natáčanie priebehu zasadania Kotlebovými propagandistami z Kulturblogu a z Kysúc. A zatiaľ čo Kotleba si prihrieval polievočku vnútri, Milan Mazurek, ktorý sa pred časom fotil s vrahom Róma a nedávno ho senát Najvyššieho súdu odsúdil za rasistické prejavy, robil to isté vonku. Pridal sa aj bývalý „Černákov vojak,“ v súčasnosti podpredseda ĽSNS, Miroslav Suja, ktorý zvýšeným hlasom poučoval policajtov ako sa majú správať k Rómom. Samozrejme vo Važci nechýbal ani Michal Buchta.

Po ďalšom útoku na staršiu ženu v Richnave sa Kotleba a spol. chystajú aj tam. Len v Poprade, kde vraždil ich okresný predseda, po nich nebolo ani stopy. Pritom v Richnave sa od výrastkov, ktorí útočili, dištancujú aj samotní Rómovia.

A ešte niečo k Michalovi Buchtovi. Bude na prospech veci vrátiť sa do minulosti a odcitovať jeho príhovor z tribúny na protestnom zhromaždení extrémistov 20. júna 2015 v Bratislave: „Prebieha genocída našej rasy. Každý tvor na svete, či už je to dážďovka, myš, černoch alebo slon, všetky tieto tvory sú zákonom chránené pred vyhynutím. Iba nie my, pôvodní obyvatelia Európy.   Práve my sme obeťami rasizmu a diskriminácie. Ale je na čase aby sme prestali mlčať, my sme nositelia civilizácie, my sme ten druh, ktorý pozdvihol túto planétu. My máme nielen právo, ale aj povinnosť začať sa brániť. Budeme sa brániť prílevu nebielych imigrantov! Budeme sa brániť diktatúre Bruselu! Budeme sa brániť proti politikom, ktorí ničia našu krajinu. Prišiel čas spojiť sily a chrániť našu krajinu. Prišiel čas na odpor.“ Nazvať Afričana „tvorom ako dážďovka, myš, alebo slon,“ či tvrdiť, že iba my „sme ten druh, ktorý pozdvihol túto planétu.“ nie je nič iné ako odporný rasizmus.

O Rastislavovi Jakubíkovi som písal v dvoch blogoch „Kotlebov okresný predseda s hákovým krížom na hrudi“ a „Kotlebovci a hákový kríž na hrudi ich okresného predsedu.“ Po uverejnení prvého blogu a niekoľkých dňoch mlčania, Jakubík na tlačovej konferencii v prítomnosti podpredsedu strany, Milana Uhríka, povedal: „Tieto tetovania sú už dávno neaktuálne. Vznikli zhruba cca pred 10 rokmi. Mrzí ma, že som si tieto tetovania dal niekedy spraviť. Bohužiaľ, z mladíckej nerozvážnosti, z frajeriny, proste bola taká doba, v takej dobe som žil. Tie tetovania som si dávno dal odstrániť… Ešte raz, tetovania už dávno nemám, dal som si ich odstrániť, je to desať rokov stará vec.“ Jakubík tvrdil, že je to „desať rokov stará vec,“ ale fotografie zo septembra 2014 z dovolenky v Bulharsku ho jasne usvedčovali z lži a o tom, že tetovanie už nemá, žiadny dôkaz neposkytol.

Nedávno v tejto veci pridal ďalšie klamstvo. Pri výmene názorov na lokálnej stránke takto zaútočil na názorového oponenta: „Používaš fotky, ktoré boli dané na FB v roku 2014 a boli ukradnuté udávačom Benčíkom z uzamknutej skupiny mojej žene.“ A pridal nejakú tú urážku.

Jakubík klamal, že fotky boli v uzamknutej skupine. Očividne zámerne, pretože verejná prezentácia nacistických symbolov je trestná. Fotky ale neboli v žiadnej uzavretej skupine, jeho manželka Zuzana Jakubíková Vargová, ich mala verejne prístupné na svojom profile. Odstránila ich, alebo zmenila nastavenie súkromia, až po ich uverejnení v blogu. Screenshoty Jakubíka aj v tomto prípade usvedčujú z klamstva. Preto niet najmenšieho dôvodu veriť jeho tvrdeniu, že hákový kríž si dal dávno odstránť. Keby tomu tak bolo, nebolo nič jednoduchšie ako poskytnúť novinárom prítomným na tlačovej konferencii dôkaz a Jakubík, ako aj ĽSNS, by mali po problémoch. Lenže to sa nestalo a Jakubík možno sám nejlepšie vie, prečo.

Ale podľa používaného slovníka sa zdá, že ani inak sa pán krajský predseda nepoučil a „mladícka nerozvážnosť,“ ktorá mala byť podľa jeho výhovoriek za vytetovaným hakenkrajcom, ho doposiaľ neopustila: „… fašista si ty sám a vaša liberálna lúza. Toto mesto nie je tvoje ty potkan! V parlamentných voľbách dostanú vaši narkomani a užernici takú po papuli, že aj v Juesej a Hebrejskej zemi budú s vami plakať.“ Slovník demokratického politika. Žiadny fašista ani nácko. Fašisti a extrémisti sme podľa nich my, ktorí s nimi nesúhlasíme.

A iba na okraj. Ak Jakubík a jeho spolupartajníci tvrdia, že hakenkrajc už dávno na hrudi nemá a s fašizmom či nacizmom nemá vôbec nič spoločné, prečo ho vidíme na fotografiách trebárs z roku 2016 v tričku s názvom neonacistickej kapely Skredriwer, ktorej frontmanom bola legenda nazi rocku, Ian Stuart Donaldson, zakladateľ hnutia White Power? Alebo v ďalšom, s názvom domácej neonacistickej kapely, Cirhoza 88? A čo čierne tričko s číso 88 na chrbte, v ktorom skúša na parkete tanečné figúry, alebo tričko Thor Steinar s číslom 44?

Na dnes nám zostal ešte jeden oblastný predseda Kotlebovej ĽSNS. Nebudem ho menovať, pokiaľ viem je nemocný a ja mu prajem uzdravenie, napriek tomu, že s jeho názormi nesúhlasím. Nedávno ho spomínal Alojz Hlina v televíznej debate s Kotlebom. Dotyčný je veľmi háklivý na svoju povesť a rád opakovane podáva trestné oznámenia. Na mňa doposiaľ dvakrát. Pritom má na hrudi vytetovaný vchod do Auschwitzu, čo je samozrejme iba neškodná ozdoba, ktorú si zrejme kedysi dávno dal vytetovať z mladíckej nerozvážnosti, aby zapôsobil na dievčatá.

Aj tento okrem tetovania rád nosí podobné tričká ako Jakubík. S frontmanom neonacisteckej kapely Krátky Proces, Rastislavom Rogelom, sa v júni 2018, po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, keď sa nosili odznaky s textom „All for Jan,“ evidentne dobre baví v tričku s cynickým nápisom „All for Ian Stuart.“ A nepohrdne ani tričkom neonacisticej kapely Cirhoza 88.

Záver je teda jasný. Extrémisti a fašisti sme my a kotlebovci sú neviniatka, ktoré nemajú s fašizmom a extrémizom nič spoločné. Alebo je to inak? Čo myslíte?

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.