Ako som sa stala prezidentkou. Príbeh o tom, že byť podnikateľkou je úžasné

Po rozvode mi ostal trojizbový byt so stavebným úverom, auto na leasing, pes a priemerný plat zamestnanca. Mohla som sa začať ľutovať, ja som sa však rozhodla podnikať.

„Situáciu, kedy začnete podnikať si nie vždy vyberiete sami, formu a obsah si však vybrať viete vždy…“

Takto začínam svoje prednášky o podnikateľských zručnostiach pre ľudí, ktorí chcú začať podnikať a mojou úlohou je priblížiť im podnikanie z pohľadu účtovníctva, daní a odvodov.

Vyzerá to ako sranda na úvod, ale presne tak to bolo v mojom prípade pred pätnástimi rokmi. Neskôr som nové auto aj s leasingom odovzdala exmanželovi a ja som si za rovnakú splátku zobrala pôžičku, aby som si v prvom bazáre kúpila zachovalú Škodu Felíciu a zvyšok vrazila do zásob tovaru v rámci mojej prvej väčšej zákazky na koncoročné reklamné predmety. Robila som v reklamnej agentúre dievča pre všetko, to znamená od zadávania potlačí, objednávanie reklamných predmetov až po vedenie účtovníctva. O vedenie účtovníctva ma požiadal sídliskový salón pre psov a kvetinárstvo hneď vedľa. A keď si teraz spomeniem na to, čo som o podnikaní a účtovníctve vedela, neviem či som bola viac drzá, odvážna alebo zúfalá.

Boli dni, kedy som doslova cestou z práce kúpila rožok, polku som zjedla ja a druhú som dala psovi, môjmu jedinému spoločníkovi a spriaznenej duši v tom čase. Pred rodičmi som samozrejme strúhala formu a na otázku, či niečo nepotrebujem, a či je všetko v poriadku, som vždy statočne odpovedala, že je všetko v poriadku a vôbec nič, nedajbože peniaze, nepotrebujem.

A potom som sa rozhodla skúsiť šťastie vo veľkom meste a odišla som do Bratislavy. Najskôr ako zamestnanec so živnosťou po nociach, postupne pol zamestnanec a pol oficiálne živnostník, až som nakoniec isté vody zamestnanca opustila a stala som sa podnikateľkou. Vtedy som dostala prvého klienta z neziskového sektora, pomerne veľkú, ale hlavne auditovanú nadáciu. Zistila som, že síce viem účtovať, ale vedieť účtovať neziskové organizácie je ešte niečo celkom iné. Preplakané prerábania podľa pokynov audítorky a takmer žiadna dostupná literatúra ma motivovali, aby to tak neostalo.

Našla som si fundovanú odborníčku z neziskového sektora a pod jej odborným lektorovaním začala organizovať školenia pre účtovníkov v neziskovkách. Najprv prišli dvaja-traja ľudia a ja som viac prerobila ako zarobila, ale tie informácie, ku ktorým som sa konečne dostávala, boli na nezaplatenie. Postupne som si začala uvedomovať, že toto je naozaj pole neorané a nielen ja, ale aj veľa mojich kolegov účtovníkov, by privítalo viac informácií, knihy, školenia. Tak sme sa dohodli s pár kolegami, že to podchytíme organizačne a založíme asociáciu pre účtovníkov v neziskovkách. A ja som sa stala prezidentkou.

Samozrejme táto funkcia neprinášala nič, len prácu navyše, ale znie dobre 😊 Svetlo sveta uzrela moja prvá publikácia, potom jej revydanie, do tretice ma už požiadalo vydavateľstvo, aby som napísala a vydala knihu u nich a momentálne je v tlači môj vianočný darček pre všetkých kolegov účtovníkov, ale aj štatutárov v občianskych združeniach.

A na záver tohto môjho zamyslenia by som sa ešte rada pokúsila vyvrátiť 3 mýty o ženách podnikateľkách, pretože byť podnikateľkou je úžasné a mrzí ma, že len 30 % všetkých podnikateľov sú ženy.

Mýtus č. 1: Podnikateľke je dobre, môže pracovať kedy sa jej chce

Áno, to je síce pravda, ale väčšinou je to 10-12 hodín denne, zo začiatku vrátane víkendov bez výnimky. Tie, ktoré majú deti musia pomedzi to zvládnuť logistiku krúžkov, odvozov a manažovanie celej rodiny. Lebo keď sa rozhodne podnikať muž, tak ho celá rodina a okolie v tom podporuje, pomáha a vytvára priestor na jeho sebarealizáciu.

Keď sa rozhodne podnikať žena, tak kým to oznámi rodine a verejnosti, má to prediskutované sama so sebou a po oznámení čelí znovu obhajobe a otázkam, či nebude trpieť rodina a manžel.

Mýtus č. 2: Podnikateľka nosí značkové veci a kabelky, tým sa pozná

Niektoré ráno konzultujem sama so sebou, že keby ma v tej chvíli niekto videl, tak si myslí, že sa sťahujem. Cez jedno plece taška s vecami na raňajší tréning do fitka, v ruke notebook, v druhej kabelka (a vôbec nie značková), no a cez druhé plece ešte nezriedka taška s vecami na večerné behanie do haly alebo s jedlom na celý deň.

Okrem účtovnej firmy a asociácie mám ešte svadobnú agentúru, takže pri podnikaní ma vidíte aj v teplákoch, lebo sú praktické pri drepovaní a obliekaní stoličiek, nosení výzdoby a podobne.

Mýtus č. 3: Podnikanie žien je len taká zábavka, aby mali čo robiť

Viac ako 10 rokov som členkou poroty súťaže Podnikateľka Slovenska. Za tie roky som videla veľké množstvo podnikateľských príbehov, kedy ženy vybudovali úspešné podniky. Mnohokrát v bojových podmienkach, počas ktorých im nosili do práce deti na kojenie, bojovali s nepriazňou okolia, ale napriek tomu sa nevzdali.

A preto obdivujem každú jednu ženu, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom verejne angažuje, či už v podnikaní, politike, verejnom živote, popri tom nezabúda myslieť na seba, lebo to je veľmi dôležité. Je úplne jedno, či občasne čosi napečiete alebo ušijete, alebo riadite špedičnú či softvérovú firmu s veľkým počtom zamestnancov. Ja si vianočne želám, aby nás bolo takých žien každým rokom viac a viac.

Sledujte ma na Facebooku a Instagrame, aby vám neušli novinky o mojej pripravovanej knihe a ďalšie zaujímavé informácie.