Denník N

Školstvo nie je len o bruškách

So zástupcami koaličných i opozičných strán a s analytikmi sme diskutovali o riadení škôl a financovaní regionálneho školstva | Foto - Katarína Haršányová pre Nové školstvo
So zástupcami koaličných i opozičných strán a s analytikmi sme diskutovali o riadení škôl a financovaní regionálneho školstva | Foto – Katarína Haršányová pre Nové školstvo

Témy týždňa 9. 12. 2019 – 15. 12. 2019 | Zverejnili sme správu z okrúhlych stolov o riadení a financovaní školstva • Odborníci a politici kritizujú ministerstvo za nevyčlenenie peňazí na testovanie finančnej gramotnosti žiakov • Vedci sa dištancujú od poslanca šíriaceho nenávisť a dezinformácie

Výrok týždňa

„Ak znalosť konkrétnych dezinformačných webov a ich praktík je niečo ako očkovanie proti konkrétnej chorobe, tak kritické myslenie má za cieľ celkovo otužovať človeka a posilňovať jeho imunitu. Myslím si, že rodičia by mali viac tlačiť na zriaďovateľov škôl, aby umožnili učiteľom venovať sa ich deťom aj v tejto oblasti. Študenti sú dnes motivovaní a šikovní, potrebujú len vhodnejšie podmienky.“

Ján Markoš
lektor kritického myslenia
článku o kurze Nenaleť: dezinfo a extrém | 5. 12. 2019

 

Výber z udalostí

• Občianske združenie Nové školstvo zorganizovalo dva okrúhle stoly na tému riadenia a financovania školstva pre zástupcov a zástupkyne politických strán, analytikov a analytičiek z oblasti vzdelávania a územnej samosprávy.

„V diskusiách o potrebných zmenách v školstve je problematika riadenia škôl často v úzadí a ak sa o nej diskutuje, problém sa často zužuje na tému financií. No aj keď je kvalita riadenia školstva úzko prepojená s jeho financovaním, zďaleka nie všetky problémy možno vyriešiť iba peniazmi,“ píšeme v úvode správy z okrúhlych stolov. Zo správy sa dozviete, v akých témach sa pohľady politikov a analytikov zhodujú i to, v akých otázkach sa ich návrhy riešení líšia.

• O tom, že niektoré súkromné školy v decembri nedostali financie, a tak budú mať problém uhrádzať mzdy alebo poplatky za energie, informovala Asociácia pracovníkov súkromných škôl a školských zariadení. „Peniaze nám zatiaľ neprišli a ani nemáme ďalšie informácie. Napriek tomu, že sme sa dožadovali nejakého vysvetlenia, nevieme, kedy peniaze dostaneme,“ potvrdil zriaďovateľ Súkromnej základnej školy Felix v Bratislave Peter Halák.

Ministerstvo školstva bližšie informácie o termíne poskytnutia financií nemalo, ministerstvo vnútra odpoveď neposkytlo. Tým, že vláda v posledných rokoch zvyšovala platy učiteľov, sa cez víkend v diskusnej relácii TA3 chválil predseda parlamentu a SNS Andrej Danko. Učitelia si podľa neho vďaka dosluhujúcej vláde „hladkajú brušká.“

• Po zverejnení výsledkov testovania PISA 2018 aj v uplynulom týždni pokračovala diskusia o zisteniach z tohto medzinárodného merania. Médiá informovali o vybraných zisteniach z dotazníkového prieskumu medzi riaditeľmi zapojených škôl, ktorý bol súčasťou štúdie.

Z prieskumu vyplynulo, že záškoláctvo a vymeškávanie hodín podľa riaditeľov nebrzdia vyučovanie takmer vôbec (26 %) alebo len veľmi málo (42 %). V porovnaní s predchádzajúcim cyklom PISA tak nedošlo k výrazným zmenám vo vnímaní vplyvu záškoláctva na vyučovací proces. „Ako pozitívne sa javí zvýšenie skóre (75 bodov) žiakov v školách, ktorých riaditelia sa vyjadrili, že vyučovanie žiakov je do značnej miery brzdené záškoláctvom žiakov,“ uvádza Národná správa PISA 2018.

Výsledky prieskumu medzi žiakmi poukázali aj na to, že dve pätiny 15-ročných žiakov nečítajú knihy pre potešenie, ale preto, že musia. „Negatívne postoje žiakov k čítaniu sa vo väčšine prípadov odrážajú aj v ich dosiahnutom skóre, ktoré je pre túto skupinu žiakov v danej otázke významne nižšie ako v skupine žiakov vyjadrujúcej k čítaniu pozitívnejší postoj,“ približuje správa.

• Medzinárodné aj národné merania dlhodobo poukazujú na vplyv rodinného zázemia na vzdelávacie výsledky žiakov, čo potvrdila aj najnovšia štúdia PISA. Téme sa venoval týždenník Trend aj Inštitút finančnej politiky (tutu).

O tom, aké boli „dve reakcie dvoch ministeriek dvoch krajín z opačných polovíc rebríčka“ písal Juraj Hipš (PS/Spolu). Slovenská ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) v Hospodárskych novinách napísala, že žiaci nám výsledkami v PISA 2018 „po dlhom čase urobili radosť.“

Radosť niektorým odborníkom i politikom neurobila samotná ministerka, keďže vyšlo najavo, že sa Slovensko zrejme nezúčastní testovania PISA 2021 v oblasti finančnej gramotnosti. Ministerstvo vedené Lubyovou na to totiž nevyčlenilo peniaze. „Na to, aby sa zapojilo do tohto doplnkového testovania, potrebovalo zaplatiť na jar poplatok, no rozhodlo sa šetriť,“ napísal Denník E.

„V prípade, že budú v budúcoročnom rozpočte uvoľnené z ministerstva školstva finančné prostriedky na úhradu tohto ďalšieho výdavku OECD a tiež aj na úhradu výdavkov NÚCEM na národnej úrovni, budeme o našom možnom zapojení ešte rokovať priamo s OECD,“ uviedla národná koordinátorka PISA 2021 Júlia Miklovičová.

„Vidíme výsledky meraní finančnej gramotnosti, najalarmujúcejšia je PISA, kde sa merajú študenti. Už prvé kolo v roku 2012 skončilo zle, boli sme pod priemerom, no druhé kolo v roku 2015 bolo ešte horšie a rýchlejšie sme prepadli pod priemer,“ zhodnotila Júlia Čillíková z Národnej banky Slovenska.

„Slabá finančná gramotnosť vedie ľudí k zadlžovaniu či podľahnutiu finančným podvodníkom. Slabé kritické myslenie navyše vytvára ľudí, ktorí neoverujú fakty a podľahnú dezinformáciám,“ skonštatoval tímlíder SaS pre školstvo Branislav Gröhling a vyzval ministerku, aby na testy v roku 2021 peniaze našla. Ministerka zareagovala s tým, že na testovanie peniaze sú, no bolo by potrebné zvážiť, do akých sa má Slovensko zapájať, keďže niektoré merania zisťujú to isté.

• Na zistenia prieskumu o tom, že mnohí učitelia by žiakom odporučili sledovať dezinformačné médiá, reaguje voľne dostupný online kurz Nenaleť: dezinfo a extrém. „Študentov treba počúvať, aby sa nebáli vyjadriť. Nesmieme žiakov odsudzovať ani za ich radikálnejšie postoje, treba im dať priestor, pretože izolácia ich potom môže posunúť do skupiny ľudí, ktorí ich pre tieto radikálnejšie názory s radosťou privítajú,“ vysvetlil spoluautor kurzu Pavol Struhár.

• Pre šírenie nenávistných statusov a dezinformácií sa od vyjadrení poslanca parlamentu Ľuboša Blahu (Smer-SD) verejne dištancovalo predsedníctvo Slovenskej akadémie vied (SAV). Poslanec je v súčasnosti zamestnancom Ústavu politických vied SAV, no pre výkon funkcie poslanca má pracovné voľno, a tak s ním akadémia nemôže ukončiť pracovný pomer. Predsedníctvo SAV Blahu vyzvalo, aby zvážil svoje postavenie v ústave, „ktorého renomé a aj renomé celej SAV svojimi vystúpeniami vážne poškodzuje.“  Zároveň vyslovilo názor, že „statusy a vyjadrenia poslanca Blahu sú v priamom rozpore s vedeckou činnosťou SAV“ a s Etickým kódexom SAV.

Blaha považuje kritiku za absurdnú. „Ak chcú hodnotiť moje vedecké práce, nech sa páči, ale je absurdné, aby sa vyjadrovali k mojej poslaneckej činnosti, je to porušenie akademického poslania, rešpektu k pluralite názorov a je to zjavná snaha o obmedzovanie mojich ústavných práv ako slobodného občana a poslanca,“ vyhlásil poslanec.

• Na výzvu SAV poslancovi Blahovi zareagovali niektorí politici a publicisti. Ministerka Lubyová uviedla, že SAV by zo zákona mala byť apolitickou inštitúciou, a preto by nemala politické aktivity používať ako argumenty v pracovnoprávnom vzťahu. Rektorka Akadémie policajného zboru (APZ) a kandidátka strany Dobrá voľba Lucia Kurilovská potvrdila, že Blaha pracuje aj na APZ a od jeho výrokov sa dištancovala.

To, že poslanec Blaha odvodzuje veľkú časť svojej aury z pozície akademika, a tak SAV má právo vyjadriť sa, konštatuje Zuzana Kepplová v denníku SME. Nie je to SAV, ale Blaha, kto sa snaží všetko politizovať a kto zneužíva aj vlastné formálne vedecké zázemie, aby svojim politickým bludom dodal na váhe a dôveryhodnosti,“ píše Peter Morvay v Denníku N.

O tom, prečo sa SAV rozhodla k Blahovi vyjadriť a ako vnímajú jeho aktivity vedci v zahraničí, rozprával predseda SAV Pavol Šajgalík v rozhovoroch pre portál Aktuality.sk a pre Hospodárske noviny (tutu).

„Na Slovensku dokážeme robiť v porovnaní so svetom vedu na pomerne štandardnej úrovni. Ale v oblasti špičkovej úrovne, ktorá je vyjadrená cez ERC granty alebo publikácie Nature index, tak tam prehrávame na celej čiare už len s českou akadémiou. Ak to prirovnám k hokeju – môžete hrať dobre, ale potrebujete rozdielového hráča. A to my nemáme,“ konštatuje pre konzervatívny denník Postoj jadrový fyzik Martin Venhart pracujúci v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). O tom, ako sa Slovensko podieľa na experimentoch CERN-u, si môžete prečítať v tejto reportáži.

• Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) a jeho partnerské organizácie predstavili Deklaráciu 2020, ktorá obsahuje požiadavky na podporu skvalitňovania vedy a vzdelávania. Podľa predsedu školských odborárov Pavla Ondeka je deklarácia „odpoveďou na pretrvávajúcu potrebu celospoločenskej zhody na systémových zmenách a riešeniach najzávažnejších problémov vzdelávacieho systému na Slovensku.“

Deklaráciu plánujú odborári poslať 25 politickým stranám, ktoré budú kandidovať v parlamentných voľbách. Podľa Ondeka chcú o svojich požiadavkách hovoriť osobne so všetkými stranami, ktoré budú mať zastúpenenie v budúcom parlamente.

• Ministerka Lubyová v uplynulom týždni uviedla, že by sa inštitút osobnej asistencie mal rozšíriť aj na nižšie stupne škôl. Dodala, že v súčasnosti o tom ministerstvo školstva rokuje s ministerstvom práce. Na to, že osobní asistenti môžu u nás pôsobiť iba na vysokých školách, dlhodobo upozorňuje poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., SaS). Jej návrhy na zmenu však koaličná väčšina v parlamente opakovane nepodporila.

• Prezidentka Zuzana Čaputová prostredníctvom vedúceho Kancelárie prezidentky SR Štefana Rozkopála odovzdala menovacie dekréty novým vysokoškolským profesorom a profesorkám. Ich zoznam si môžete pozrieť tu.

 

Všimli sme si

„Vysoké školy na Slovensku preberajú úlohu, ktorú donedávna hralo stredné školstvo. Voľné miesto čaká na prevažnú väčšinu súčasných školákov,“ konštatuje Michal Janko v týždenníku Trend. V článku nájdete aj infografiku „Rieka vzdelania od školákov po čerstvých absolventov VŠ“.

• O tom, že zmena vysokoškolského štúdia nemusí nevyhnutne znamenať zlyhanie a že ľudia často vnútorne bojujú s tým, či sa vzdelávať v niečom novom alebo zmeniť profesiu, hovorila pre Denník SME Vladimíra Meško Briestenská.

• To, že správy o stave školstva na Slovensku nie sú lichotivé, no niekedy zatieňujú pozitívne príklady dobrej praxe, konštatuje tím projektu To dá rozum. O tom, že dobré skúsenosti na ceste za inkluzívnym vzdelávaním zdieľajú školy zapojené do projektu Škola inkluzionistov, informovala Nadácia pre deti Slovenska.

 

Pripravujeme

Po tomto poslednom tohtoročnom týždennom súhrne udalostí pripravujeme zhrnutie diania v školstve za celý rok 2019, ktoré zverejníme 7. januára. Prvý týždňový prehľad udalostí v roku 2020 si budete môcť prečítať 14. januára.

Prajeme Vám príjemné prežitie sviatkov a úspešné vykročenie do Nového roka!

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie