Ženy pracujúce v sex biznise – zaujímajú nás?

Túto príležitosti som sa konečne rozhodla využiť na to, aby som aj na tomto mieste povedala o ženách pracujúcich v sex biznise niečo viac. Vlastne, hovoriť budú ony. Ja som len sprostredkovateľka, ktorá mala to šťastie, že mi dali svoju dôveru.

Informácie v tomto blogu vychádzajú z výskumu v mojej dizertačnej práci, ktorú som v r. 2017 obhájila na Univerzite Komenského v Bratislave. V akademickom prostredí nepôsobím, ale do debaty o sex biznise prispejem svojou troškou aj vďaka hlasom žien, ktorým som načúvala. Všetky účastníčky výskumu mi dali svoj súhlas k spracovaniu rozhovorov a k verejnému šíreniu takto získaných informácií.

Aby sme exaktnosti vo vyjadrovaní učili zadosť, je potrebné presne pomenovať, čo sex biznis vlastne znamená. Sex biznis chápem ako dobrovoľné poskytovanie služieb sexuálneho charakteru medzi dvoma dospelými osobami za finančnú, príp. nefinančnú úhradu. Nezáleží na mieste poskytovania sexuálnych služieb (ulica, privát, bar, parkovisko…), ani na ich forme (sex chat, striptíz, pohlavný styk…).

Termín „sex biznis“ začala ako prvá používať Carol Leigh (umelecké meno Scarlot Harlot). Leigh uvádza, že sa mnoho žien pracujúcich v sex-biznise nedokázalo identifikovať s termínom „prostitútka“, nakoľko tento termín významovo znamená „verejne sa ponúkať“ a získal negatívnu konotáciu. Keďže sa považovala za feministku a pracujúcu osobu, vymyslela termín „práca v sex biznise“. Ako sama konštatuje: „Termín rozoznáva prácu akú robíme a nedefinuje nás cez náš (nízky – pozn. autorky) status… Práca v sex-biznise nie je hanbou a hanbou nie som ani ja.“

Podľa mojich skúseností sa termín „sex-biznis“ najčastejšie zamieňa práve s pojmom „prostitúcia“. Spoločný program Spojených národov pre oblasť HIV a AIDS – UNAIDS prostitúciou rozumie vykonávanie komerčného sexu s maloletými osobami, čo chápem ako komerčné sexuálne zneužívanie a zároveň porušenie detských práv. V novšom vydaní terminologického sprievodcu však už i UNAIDS apeluje, aby sa pojem prostitúcia nepoužíval vôbec, nakoľko má toto slovo negatívnu konotáciu. Rozoznávajú teda pojem „sex biznis“ a v prípade maloletých osôb hovoria o obetiach sexuálneho zneužívania.

To, čo nám často ešte viac zamotáva hlavu, sú rozmanité postoje k tejto práci. Ak máte chuť, skúste na chvíľu prestať čítať a zamyslite sa. Čo si vlastne o poskytovaní sexuálnych služieb za peniaze myslíte Vy?

Nech je to čokoľvek, bude sa to s najväčšou pravdepodobnosťou do väčšej či menšej miery, prekrývať s postojom niektorého prúdu feminizmu.

Feminizmy sú neskutočné tvorivé a nápadité. Ak príde na sex biznis, nájsť spoločnú reč môže byť náročnejšie, než by ste očakávali. Nebudem Vás príliš zaťažovať teóriou. Skúsim len zhrnúť, že vnímanie poskytovania sexuálnych služieb, preferovanej legislatívnej úpravy tejto práce a žien, ktoré tieto služby poskytujú varíruje.

Jedna časť feministiek (a nielen ich) vníma ženy pracujúce v sex biznise ako zneužité, neslobodné ženy, ktoré sú v tomto biznise z donútenia ako obete obchodovania s ľuďmi. Nemajú žiadnu kontrolu nad tým, čo robia a žiadnu slobodnú vôľu činiť vlastné rozhodnutia. Existenciu sexuálneo priemysli vnímajú ako výsledok mužskej dominancie a ženskej submisivity. V ideálnom prípade by chceli docieliť úplne vymiznutie sex biznisu vo všetkých jeho podobách.

Ďalšia veľká časť feministiek, dokonca takých, ktoré majú vlastné skúsenosti s prácou v sex biznise hovoria o opaku. Sex biznis je pre ne výsledkom voľby, často však túto voľbu ovplyvňujú viaceré okolnosti. Sex biznis je práca a može prinášať ľuďom, ktorí sexuálne služby poskytujú uspokojenie a podporu sebavedomia. Ženu pracujúcu v sex biznise vnímajú ako sebavedomú, svojprávnu a stanovujúcu limity. Žiadajú o akceptovanie svojej možnosti voľby a zlepšenie svojich pracovných podmienok, napr. aj vhodným nastavením legislatívy.

Tzv. liberálny feminizmus nazerá na sex biznis optikou slobodnej voľby a rešpektuje ho ako obchodnú transakciu. Hovorí o zlepšení prístupu dievčat a žien k vzdelaniu, ako o prevencii vstupu do oblasti komerčného sexu.

Napokon marxistický a socialistický feminizmus, ktorý vníma sex biznis ako dôsledok ekonomického útlaku žien. Žena pracujúca v sex biznise je vnímaná ako vykorisťovaná kapitalistickým zriadením, podobne ako akýkoľvek iný pracujúci. Žiadajú zrovnoprávnenie platov mužov a žien a zmenu spoločenského zriadenia.

Po takýchto rozporuplných informáciách iste chápete, že ma ako výskumníčku zaujímalo, ako teda vnímajú samotné ženy pracujúce v sex biznise to, čo robia? Ako sa ich vlastné skúsenosti vzťahujú k vyššie uvedeným konceptom?

Poďme sa na to pozrieť:

Jedna účastníčka výskumu hovorí: „No mne čo sa v niečom veľmi veľmi páči je ten výraz kurtizána. To je ako milenka viacerých milencov… Na tú chvíľu hocijak, či mám začínajúcu migrénu, či sa mi nechce, či je mi hocičo, či mám hocijakú blbú náladu, ja sa preberiem. Kým je ten dotyčný tu, ja zabudnem aj na hlavu, že ju mám. Oblečiem si erotické prádielko. V momente som iná osoba, som tá profíčka, to je niečo ako riadená schizofrénia…”

„A tu by som mohla povedať, že tie služby poskytujem ako dáma. Kto by mi chcel, že nahoniť na ksicht, držať mi hlavu za ucho ako hrniec pri oráli, stopnem ho že sorry, toto nie a môže si vybrať nabudúce. Nemusí prísť. Takže, uhm, nedovolím také správanie voči mne, aby si niekto liečil svoje ego… že ja som tu niekto, mačo, ja som ti tu zaplatil a ty si posledná štetka a budeš mi robiť to, čo ja poviem. U mňa toto neexistuje.“

„Alebo už keď začne móžem ťa prísť pototo – pohento, neslušne sa vyjadrovať, už to ho upozorním, že bavíš sa s dámou. Keď príde sem a povie, rajcuje ma toto a toto a také slová, áno dovolím, je to OK, je to na dohode. Ale aby mne niekto niekam nadával už cez telefón keď sa objednáva, lebo on si myslí, že to k tomu patrí, tak u mňa to nepatrí.“

Vnímala som u tejto ženy veľmi silný pocit hrdosti a vedomie vlastnej hodnoty, ktoré dávala aj cez tieto výseky rozhovoru adekvátne najavo. Tieto pocity sa potom následne veľmi tesne prepájajú aj na pocit osobnej slobody a jasné stanovenie pravidiel pre zákazníkov.

Iná žena už vo svojom rozprávaní nehovorí len o svojej individuálnej hrdosti, ale sprostredkúva mi aj pocit kolektívnej hrdosti:  „Proste tí chlapi chodili účelovo do Bratislavy, na Krížnu. Proste Krížna mala svoju povesť. Bez ohľadu na to ako to dneska ľudia berú alebo to vtedy brali, proste sme si tam ten sex biznis založili a fungovali sme tam… Proste boli sme schopné postaviť sa na nejakú ulicu a presláviť  ju po celom Slovensku, hej? Šak koľkokrát si robili moderátori srandu, že Krížna alebo toto… ale to nebolo len tak, proste ženy vedeli využiť svoj potenciál a založili si v Bratislave vlastný sex biznis, ktorý bol pouličný.“  U nej som veľmi silne vnímala porozumenie tomu, ako je práca so slovami dôležitá. Sama na inom mieste rozhovoru hovorí, ako jej prekáža pojem prostitútka: „… to je dosť hanlivé. Už aj keď si to preložíme z latinčiny, hej? Tak určite sa nechodím na ulicu vystavovať, ani sa ukazovať, ani nič podobné, proste… Veľmi by som potrebovala aby ľudia prestali to brať ako… aby nás prestali brať ako poznačené ženy, proste aby sa nás nestránili a hlavne aby sa hovorilo o sex-biznise. Je to práca ako každá iná.“

Ďalšia žena hovorí, že hoci to berie ako prácu, prežíva pocity hanby: „Ale ja sa za to hanbím, že to robím. Hanbím sa aj tak sama pred sebou, ale aj pred inými.“ V podobnom kontexte pokračuje aj ďalšia účastníčka výskumu, nakoniec však skonštatuje: „Človek sa stále učí. Ja som aj rada, že som v živote taká aká som, že som aj na ulici. Síce raz si asi poviem, že to v mojom živote nemuselo byť, ale vyskúšala som a život ide ďalej…“

Iný názor počuť od ďalšej ženy pracujúcej v sex biznise: „Je to určitá forma relaxu, ktorý ja viem ponúknuť a mne to príde normálnejšie jak by som kvôli mojim… tiež mám svoje chute na sex, by som mala ísť, keďže nemám lásku momentálne, priebežne nemám vzťah, že by som išla s niekým iba tak, rozdať si to a potom mi už nezavolá… a potom mám z toho iba blbý pocit, že zadarmo som si niekomu iba tak… Mne príde normálnejšie… mám inzercie, fotky, zavolá klient, dohodneme sa na podmienkach, slušne položí prachy, poviem čo smie, čo nesmie, kde ma vôbec smie chytiť, som milá, jemná, nežná. Ja zásadne aj orálik iba s gumkou. Kto chce iné, nech ide inde. Sprcha, čistunko, milučko, všetko vyhladkám, pohladkám. On vie, že chce iba toto, že ide na nádherné služby, nemá čas na nekonečné kávičkovanie. Doma má prípadne manželku, nechce byť niekde vonka prichytený. Príde diskrétne, ja mu už nevolám… Nerobím sex zadarmo, robím erotické služby, relax, nekradnem, nikoho som pri tom nezabila, nikomu som neublížila, nikoho som sem násilím nedovliekla, každý sem prišiel s tým a s tým zámerom, z vlastnej vôle.“

Ženy poskytujúce sexuálne služby sú rôzne. Rôzne sú aj ich životné skúsenosti: „Ja som sa nerozhodovala, či budem alebo nebudem toto robiť. Jednoducho to prišlo a bolo. Fetovala som a nemala som odkiaľ brať peniaze. Som to vyskúšala a už mi to išlo… Ja by som zo sex-biznisu neodišla, ja tu stále budem. To sa nedá… odísť. Preto robím, že nie sú príležitosti a ja som sa tohto chytila. Už dlhé roky to už robím…  Sebavedomie mi dodáva asi ten tovar (heroín – pozn. autorky). Keby som ho nebrala, tak nerobím. A takto idem aj cez mŕtvoly, musím zarobiť jednoducho.“

„Mne moja práca evokuje relax. To erotično. Že ja v mojom veku, s mojimi proporciami, s mojím výzorom rajcujem, že dokážem byť rajcovná… mňa to rajcuje, že rajcujem… Hej, mne to dáva sebavedomie, že ja ich viem tak rajcnúť, že… že sa vracajú nazad. Že, si sexuálna bohyňa, mi povedia. Píšu mi ďakovné SMS-ky… Že mám také uznanie od nich ešte okrem toho… To ja nechcem dopustiť, aby odišli odo mňa s nejakým blbým dojmom.“

Kde je teda pravda a ktorá teória o sex biznise platí? Možno Vás sklamem. Univerzálna pravda neexistuje.

Pre niekoho je poskytovanie sexuálnych služieb hanbou, pre niekoho prácou, pre iného človeka službou a vyjadrením vlastnej sexuality. Nikto nie je preto lepší alebo horší. Každý má svoje vlastné skúsenosti, potenciál a životné okolnosti, ktoré sprevádzali jeho rozhodnutie vstúpiť, zotrvať alebo i vystúpiť zo sex biznisu.

Riziko sociálnych fenoménov je, že máme každý a každá nejako definovaný svoj názor, a to často bez ohľadu na reálne vedomosti. Predsalen, ak by sme mali konverzovať o trajektórii letu asteroidu, potrebovali by sme najskôr o tom čosi vedieť. A preto o tom nikto bežne nediskutuje. Snáď s výnimkou ľudí, ktorí aj naozaj vedia, o čom rozprávajú.

Na sociálne javy, či už je to poskytovanie sexuálnych služieb, bezdomovectvo, násilie na žanách, migrácia a pod. však máme názor spravidla všetci. A vieme ho veľmi hlasno komunikovať. Často však bez elementárnych znalostí problematiky. Nechápte ma zle, som za diskusiu a kľudne aj laickú a kľudne aj s názorovými oponentmi.

Privítala by som však, aby ste  napríklad netvrdili, že tie ženy v sex biznise nevedia, čo robia. Že sú nesvojprávne, hlúpe, že majú pasáka a že za prachy urobia všetko. Nemáte pravdu. Skúste menej hovoriť a viac načúvať tým, o ktorých hovoríte. Alebo viete čo, rovno ich pozvite, aby hovorili sami za seba. Budete prekvapení a prekvapené, že tie „chudery” majú vlastný názor a vlastné predstavy o svojom živote.

Ľudia z marginalizovaných komunít potrebujú byť vypočutí a potrebujú sa podieľať na všetkých politikách, ktoré sa týkajú ich životov. My ako spoločnosť im to dlžíme. Možno sme mali v živote inú štartovaciu čiaru a hlavne, nemáme ich skúsenosti. A práve vďaka skúsenostiam sú títo ľudia najlepšími expertkami a expertmi na svoj vlastný život. My počúvajme a stojme po ich boku, keď sformulujú svoje požiadavky na zmenu.

Dnes Vás teda žiadam o solidaritu so všetkými ľuďmi pracujúcimi v sex biznise. Ich život a práca nemôžu byť dôvodom pre páchanie násilia. Zaslúžia si bezpečie a nenásilie ako každý iný človek. Ďakujem.

P.S. A ak by ste aj mali pred Vianocami nejaké to euro nazvyš, zvážte svoju podporu pre OZ Odyseus. Venujú sa dlhé roky rešpektujúcim spôsobom marginalizovaným komunitám. A robia to naozaj dobre. Ich služby prispievajú k ochrane verejného zdravia a podpore ľudských práv. Ďakujem.