Slovenský systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve s najmenšími nepočíta

Programy starostlivosti o deti do 3 rokov už dávno neslúžia len rodičom

Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (ďalej VSRD) má dva aspekty: 1) raná starostlivosť (v angličtine Childcare) a 2) predškolské vzdelávanie (1). Kým programy ranej starostlivosti vznikali v minulom storočí ako reakcia na potreby rodičov, ktorí sa vracali späť do práce, programy predškolského vzdelávania plnili skôr pedagogickú funkciu a ich cieľom bolo zlepšenie pripravenosti detí na vstup do školy. Historicky tak plnila formálna starostlivosť o deti do 3 rokov skôr sociálnu funkciu. Pohľad na starostlivosť o tých najmenších sa však už v druhej polovici 20. storočia začal meniť. Postupne prestávala byť vnímaná len ako služba pre zamestnaných rodičov a pozornosť sa začala presúvať na dieťa a potrebu podpory jeho všestranného rozvoja. Najmä vo vzťahu k deťom so znevýhodnením začali byť programy ranej starostlivosti ponímané ako príležitosť pre zlepšenie ich sociálnej inklúzie, ako aj predpoklad úspešného predškolského a ďalšieho vzdelávania. Raná starostlivosť o deti do 3 rokov je v súčasnosti vo svete považovaná za dôležitú súčasť kvalitného systému VSRD.

Uviazli sme v minulosti

Na Slovensku sa programom starostlivosti o deti do 3 rokov nevenuje náležitá pozornosť. Posledná aktivita z úrovne štátu sa týkala tzv. jasličkového zákona, ktorým sa štát v roku 2017 pokúsil získať opätovne kontrolu nad tzv. detskými jasľami, ktoré neboli od roku 1993 nijak regulované. Zákon o sociálnych službách ich zadefinoval ako ambulantnú sociálnu službu a uložil zariadeniam poskytujúcim tieto služby povinnosť zabezpečiť plnenie prísnych kritérií. Tie sa týkali najmä bezpečnosti, zdravia a hygieny detí (2). Raná starostlivosť o deti do 3 rokov sa zakonzervovala ako téma sociálnej politiky štátu, čím sa podčiarkla jej sociálna funkcia. Kvalita pedagogickej činnosti v týchto zariadeniach nie je dodnes usmerňovaná ani monitorovaná. Externá kontrola sa týka dodržiavania zákonných noriem, no kvalita prostredia z pohľadu podnetov pre rozvoj detí sa nesleduje. Ako je vidieť v grafe č. 1, Slovensko patrí medzi jednu z mála krajín, v ktorých neexistuje žiadne záväzné usmernenie týkajúce sa výchovného procesu (rámcové rozvojové programy, referenčný rámec výchovných cieľov, plány, metodické usmernenia pre pracovníkov a pod.) (1).

Raná starostlivosť a predškolské vzdelávanie – dva oddelené svety

Kvalita systémov VSRD je v súčasnosti posudzovaná aj na základe miery ich vnútornej integrity. Tá je daná aj tým, do akej miery je zabezpečená kontinuita medzi programami starostlivosti o deti do troch rokov a programami predškolského vzdelávania. Mnohé krajiny OECD integrujú tieto programy do jednotného systému, ktorého cieľom je zabezpečiť holistický a kontinuálny rozvoj detí (3). Vytvárajú spoločné integrované kurikulum pre deti od 1 do 6 rokov (niekde dokonca od 0 rokov) a snažia sa tak odstrániť rušivý prechod z ranej starostlivosti do predškolského vzdelávania (4). Slovensko patrí, naopak, medzi tie krajiny, ktoré majú silnú deliacu čiaru medzi ranou starostlivosťou o deti do 3 rokov a predškolským vzdelávaním. Tieto programy sú u nás riadené z úrovne viacerých rezortov, ktoré dostatočne nekomunikujú, čím sa vytráca akákoľvek ich nadväznosť a previazanosť  (tabuľka č. 1).

• Program predškolského vzdelávania reguluje rezort školstva, ktorý zodpovedá za materské školy, sociálnu starostlivosť zabezpečuje rezort sociálnych vecí a rodiny, pod ktorý spadá starostlivosť o deti do troch rokov. Na tej participuje aj rezort zdravotníctva, ktoré zastrešuje zdravotnú starostlivosť. Finančné spravovanie týchto programov VSRD je pod gesciou ministerstva financií. V otázkach zaškolenosti rómskych detí zohráva rolu aj ministerstvo vnútra, pod ktorým bol zriadený Úrad splnomocnenca pre rómske komunity.

V portfóliu programov starostlivosti o deti do 3 rokov chýbajú dôležité „strany“

Dopyt po zariadeniach ranej starostlivosti pre deti do 3 rokov celosvetovo stúpa. V rámci OECD krajín ide priemerne o 8 % nárast medzi rokmi 2005 a 2014 (4). Tento trend neobišiel ani Slovensko (5). Deti rodičov, ktorí sa chcú vrátiť do práce však nie sú ani zďaleka jedinou cieľovou skupinou, pre ktoré sú programy ranej starostlivosti určené. Pri riešení tejto otázky by sme nemali ustrnúť len v rovine skvalitňovania jej inštitucionálnej formy. Na Slovensku totiž pociťujeme nedostatok takých programov, ktoré by reagovali na potreby zraniteľných skupín detí. Ide o deti so zdravotným znevýhodnením, ako aj tie, ktoré žijú v podmienkach sociálneho vylúčenia. Kvalita pomoci a podpory je v ich prípade daná čo najväčšou mierou terénnych služieb, vďaka ktorým môže dieťa napredovať v bezpečnom prostredí svojho domova. Základnou ideou takýchto programov je práca s celou rodinou, ktorá je zameraná aj na rozvoj rodičovských zručností. Ich rozvoju sa však nevenuje náležitá pozornosť a ich dostupnosť je pre mnohé rodiny obmedzená (6). Rolu štátu v tejto otázke suplujú občianske združenia, mimovládny sektor či dokonca jednotlivci, ktorí cítia potrebu zlepšiť šance týchto detí a ich rodín na dôstojný život.

K službám včasnej intervencie sa dostane len minimálny počet detí so zdravotným znevýhodnením

Deti so zdravotným znevýhodnením a ich rodiny čelia problémom, ktoré si vyžadujú viacnásobné, zosúladené a dobre koordinované zásahy. Na Slovensku majú tieto deti a ich rodiny možnosť zapojiť sa do tzv. systému včasnej intervencie. V rámci neho sa im dostáva podpora z troch rezortov – zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí. Každý rezort koordinuje pracoviská a zariadenia, ktoré plnia svoju špecifickú funkciu v rámci tzv. včasnej intervencie. Prípady jednotlivých detí a ich rodín však ukazujú, že nie sú previazané a poskytované služby nie sú nikým koordinované (6). Jediným koordinátorom činností je nezriedka samotný rodič, ktorý je nútený presúvať informácie od jedného pracovníka/odborníka k druhému (7). Navyše dostupnosť týchto služieb je veľmi obmedzená. Podľa Asociácie poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie sa ku koncu roka 2017 v rámci celého Slovenska dostalo tejto podpory ani nie 4 % z celkového počtu detí, ktoré by na službu mali mať nárok. Podľa členov asociácie je problémom nielen nízka finančná, regionálna, ako i informačná dostupnosť týchto služieb, ale tiež absencia jednotného koordinovaného systému podpory, ktorý by zjednotil postupy jednotlivých rezortov (7).

Možnosť detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia zapojiť sa do programu ranej starostlivosti je takmer nulová

Šance detí a rodín žijúcich v podmienkach chudoby a sociálneho vylúčenia zapojiť sa do akéhokoľvek programu starostlivosti o deti do 3 rokov sú ešte menšie. Detské jasle nie sú pre ne príležitosťou, ale ani riešením a systém včasnej intervencie je pre zdravé deti uzavretý. Jedinou možnosťou pre tieto rodiny by mohli byť nízkoprahové sociálne služby pre deti a rodinu a komunitné centrá. V zákone o sociálnych službách (8) však nie je zmienka o zabezpečení ranej starostlivosti. Ide skôr o pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, o záujmovú činnosť a o pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie, prípadne sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia. Tieto služby sa teda týkajú skôr starších detí, ktoré navštevujú materskú školu alebo sú už v povinnom vzdelávaní. Napriek tomu sú v praxi v rámci činnosti niektorých komunitných centier a nízkoprahových sociálnych služieb pre deti a rodinu realizované aj programy zamerané na oblasť zvyšovania rodičovských kompetencií. Tie však nie sú z národnej úrovne koordinované ani podporované, a tak ich činnosť závisí od entuziazmu jednotlivcov a finančnej podpory dobrovoľných prispievateľov a darcov (6).

Záver: Prvé roky života človeka sú mimoriadne dôležité. Počas nich dochádza k najrýchlejšiemu vývoju a tvárnosti mozgu (9). Keď dieťa dovŕši 4 až 5 rokov života, polovica funkcií mozgu je už vyvinutých (10). Aj jazykové a predgramotné schopnosti 5-ročného dieťaťa predurčuje prvých tisíc dní života dieťaťa (11). Rané detstvo je teda obdobím obrovských príležitostí, ale i rizík. Toto poznanie by malo byť dostatočne silným dôvodom pre to, aby sme na Slovensku začali venovať náležitú pozornosť aj otázkam rozvíjania a skvalitňovania programov starostlivosti o deti do 3 rokov. Portfólio týchto programov by malo byť pestré a dostupné všetkým, ktorí ho potrebujú. Malo by byť reakciou na reálne potreby detí a ich rodín a príležitosťou postaviť sa na rovnakú štartovaciu čiaru už na vstupe do predprimárneho vzdelávania. Otvoriť tému rovných vzdelávacích príležitostí je nutné omnoho skôr ako v momente, keď deti vstupujú do povinného vzdelávania. A to bez ohľadu na to, či povinnosť začína vstupom do základnej školy alebo do materskej. V otázkach rovnosti šancí vo vzdelávaní má totiž príležitosť omnoho väčšiu váhu ako povinnosť.

Katarína Vančíková

analytička To dá rozum pre oblasť priestupnosti vzdelávania

Článok je skrátenou verziou kapitoly Pred bránami povinného vzdelávania v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19071913110001jsw1/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

1) European Commission/EACEA/Eurydice. Key Data on Early Childhood Education and Care in Europe – 2019 Edition. Eurydice Report. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2019.

2) Zákon č. 40/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3) VANČÍKOVÁ, K. Systém vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve je výrazne fragmentovaný. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19071913130001sby1/

4) OECD. Starting strong. Key OECD Indicators on Early Childhood Education and Care. Paris :OECD Publishing, 2017.

5) VANČÍKOVÁ, K. Raná starostlivosť o deti do 3 rokov nie je na Slovensku témou. Je to problém? In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19072315400001eoy1/

6) VANČÍKOVÁ, K. Raná starostlivosť je pre najzraniteľnejšie skupiny detí slabo dostupná. In HALL, R., DRÁĽ, P., FRIDRICHOVÁ, P., HAPALOVÁ, M., LUKÁČ, S., MIŠKOLCI, J., VANČÍKOVÁ, K. Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava : MESA 10, 2019. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/docs/19072315410002jkm0/

7) FRIČOVÁ, M., MATEJ, V., TICHÁ, E. Správa o stave včasnej intervencie na Slovensku. Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie, 2018. [cit. 2019-03-15]. Dostupné na: https://asociaciavi.sk/

8) Zákon č. 448/2008 Z. z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 28 a § 24d.

9) REES, N., CHAI, J., ANTHONY, D. Right in principle and in practice: a review of the social and economic returns to investing in children. UNICEF Division of Policy and Strategy. New York: United Nations Children’s Fund, 2012. [cit. 2016-11-11]. Dostupné na: http://www.unicef.org/socialpolicy/files/Investing_in_Children.pdf

10) RAJOVIĆ, R. NTC systém učenia. I. Časť: Predškolský vek. IQ dieťaťa – zodpovednosť rodičov. Mensa ČR, 2014

11) KUHL, P. K. Early Language Learning and Literacy: Neuroscience Implications for Education. In Mind Brain Educ, September 2011, Vol. 5, No. 3, s. 128 – 142.