Násilie naše každodenné
Rodovo podmienené násilie je na Slovensku každodenná realita. Na niektoré prejavy násilia voči ženám sme si však privykli do miery, že ich považujeme za normálne a nerozumieme, prečo sa obete v takom prípade sťažujú na agresivitu. Verejnosť i politici spozornejú až vtedy, keď sa stane tragédia. Aby sme však mohli proti násiliu bojovať už v zárodku, potrebujeme si naň vypestovať väčšiu citlivosť.
V článku preto približujem príbehy troch žien, na ktorých bol spáchaný typ násilia, nad ktorým zvyčajne spoločnosť mávne rukou. Zároveň vysvetľujem, prečo je dôležité hovoriť nahlas o všetkých typoch násilia páchaného na ženách.
Tieto príbehy pôvodne zazneli na Demonštrácii za skutočnú podporu žien a rodín, ktorú sme zorganizovali pod záštitou ženských organizácií Ženy SPOLU a PSF Platformy pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchaného na ženách.
3 príbehy každodenného násilia
Silvia bola študentka a na veľtrhu Agrokomplex v Nitre si chcela privyrobiť na vreckové. Počas dňa si párkrát všimla, že sa okolo jej stánku, kde predávala, obšmieta neznámy muž. Videla, ako si ju obzerá, ale ignorovala ho. Večer, keď sa výstavisko vyprázdnilo, Silvia osamela a začala baliť stánok. Naraz zamrela od strachu. Bez toho, aby si to všimla, sa k nej odzadu priblížil muž, ktorý ju cez deň pozoroval. Schytil ju tak, že sa nemohla hýbať. Mala však šťastie. Akurát prechádzal okolo jej známy, ktorý útočníka odplašil. Incident nenahlásila ani organizátorovi, ani polícii. Čo by im asi tak povedala? Veď sa jej nič nestalo.
Zuzana išla von s mužom, s ktorým si dohodla schôdzku cez aplikáciu Tinder. Večer sa vyvíjal dobre, až napokon vyústil v intímne zblíženie. Počas pohlavného styku si však Zuzana uvedomila, že jej je celá situácia nepríjemná a chcela to ukončiť. Muž to však nerešpektoval. Sex bez súhlasu oboch osôb je znásilnenie a dnes už to Zuzana vie. Kým si to uvedomila, prešli roky.
Mária zažila násilie na pôrodnej sále. Čo je nezvyčajné, dostalo sa jej ho od inej ženy. Kde rodila, hovoriť nechce, nespomína na to v dobrom. Pri vyšetrení lekárkou ucítila Mária ostrú krutú bolesť. Keď sa vystrašená spýtala doktorky, čo sa stalo, tá odvetila, že jej praskla plodovú vodu. Bez toho, aby ju na to upozornila vopred a napriek tomu, že pacientka si tento zákrok neželala.
Prečo o týchto prípadoch hovorím?
Pretože o násilí sa na Slovensku stále mlčí
Z prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva vyplýva, že obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia sa aspoň raz v živote stala každá tretia žena. Štvrtinu žien napadol ich vlastný partner. O násilí sa však u nás stále mlčí. Tým, že sa o ňom nehovorí verejne, pretrvávajú v spoločnosti stereotypy, že násilia je buď málo alebo si ho ženy spôsobili samy, pretože k nemu protistranu svojím správaním vyprovokovali.
Aj keď riešenia s rýchlymi výsledkami neexistujú, s násilím páchaným na ženách sa dá bojovať. Mlčaním ani jeho ospravedlňovaním však toto zlo v našej spoločnosti nikdy neporazíme. Preto je potrebné o ňom hovoriť nahlas.
Pretože konkrétne svedectvá môžu pomôcť iným ženám
Zverejňovanie konkrétnych príbehov žien, ktoré zažili násilie, pomáha aj ďalším obetiam násilia, ktoré sa tak dozvedia, že v tom nie sú samy. Na základe príbehu inej ženy sa s ňou môžu identifikovať a pochopiť, čo sa im stalo a začať podnikať prvé kroky, aby sa s traumou vysporiadali. Prvým krokom môže byť zdôverenie sa blízkej osobe, vyhľadanie odbornej pomoci či nahlásenie skutku na polícii. Ak to pomôže jedinej žene, má to zmysel.
Zároveň slúžia tieto svedectvá na otváranie verejnej diskusie a postupné uvedomovanie si, čo násilie je a ako proti nemu môžeme bojovať.
Pretože súčasná pomoc obetiam násilia nestačí
Mnoho žien prejavy násilia nenahlasuje, pretože sa boja, že ich polícia otočí vo dverách a nijako im nepomôže. Riešenia násilia sa musí stať jednou z priorít štátu, ktorý musí prebrať jednoznačnú zodpovednosť aj za prevenciu, aj za pomoc týraným ženám v núdzi. Bez toho, aby sme o tom hovorili nahlas, tento tlak nevznikne.
Pretože máme riešenia, aby bolo Slovensko férovou krajinou pre ženy
Slovensko malo v rukách zásadný nástroj, ako proti násiliu bojovať. Diskusiu o ňom však populistickí a nezodpovední politici premenili na nezmyselnú kultúrnu vojnu a zmietli zo stola.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu obsahuje balík riešení a opatrení, ktorých prijatie by túto problematiku komplexne riešilo. Stojí na pilieroch prevencie, ochrany, stíhania a jednotného prístupu. Ráta s vytvorením poradenských služieb, liniek pomoci aj bezpečných ženských domovov. Násilie by sa stíhalo efektívne a vzdelávalo by sa o ňom na školách.
Ak Slovensko neprijme systematické opatrenia kroky proti násiliu na ženách, budú ženy naďalej zbytočne trpieť. S tým sa nemôžeme zmieriť. Ženy sa chcú cítiť ako plnohodnotné občianky, ktorých životy má štát chrániť. Len vtedy budeme férovou krajinou pre všetkých.
Text manifestu ženskej organizácie Ženy SPOLU, ktorej som líderkou, si môžete prečítať tu. Na Facebooku ma môžete sledovať tu.
