Prečo sú dôležité volebné programy (alebo tri mechanizmy pre transparentnejšiu verejnú voľbu)

Autori: Peter Paluš a Juraj Šuchta.

Po februárových voľbách na Slovensku je takmer isté, že nová vláda bude pozostávať z viacerých politických strán. Denník N nedávno analyzoval možné varianty, kde nevylúčil ani 6 vládnucich strán a parlament s celkovo 10 stranami. Formovanie koaličnej dohody a následne programového vyhlásenia vlády tak nemusí byť vôbec jednoduché. V tomto článku sa preto venujeme trom navzájom sa doplňujúcim návrhom na posilnenie transparentnosti a stability pri tvorení koaličnej dohody. Vopred upozorňujeme – sú to pomerne ambiciózne návrhy. Na ich prevzatie by bolo zrejme potrebných aj zopár rokov. Na druhú stranu, uvažovať nad nimi je potrebné už teraz, nakoľko fragmentácia našej politickej scény môže pretrvávať dlhodobo.

Skúsenosti so širokými koalíciami má v Európe najmä Holandsko. Možno práve to bol dôvod, prečo si vybudovalo excelentný systém rozpočtových princípov pri zostavovaní vlády. Systém je založený na troch pilieroch: 1) podrobnom hodnotení volebných programov, 2) kvantifikácii programového vyhlásenia vlády a 3) horných limitoch na verejné výdavky počas volebného obdobia. Napriek fragmentovanému politickému prostrediu Holandska, asi nikto nespochybňuje, že verejná správa a riadenie verejných financií funguje v tejto krajine efektívne. Práve týmto systémom by sa mohlo do veľkej miery inšpirovať aj Slovensko.

Jedným z prvkov, ktorý chýba na Slovensku[1] je transparentné hodnotenie volebných programov. Naopak, v Holandsku už niekoľko mesiacov pred voľbami nezávislý arbiter[2] komplexne analyzuje volebné programy jednotlivých strán. Posudzuje ich dokonca na žiadosť samotných politických strán[3]. Nezávislá autorita vyčísľuje nielen koľko budú volebné programy stáť, ale kvantifikuje aj ich vplyv na rast ekonomiky, príjmové nerovnosti, zamestnanosť, životné prostredie, či dlhodobú udržateľnosť. Hodnotenie tak transparentne prezentuje kompromisy naprieč politickými cieľmi. Politický marketing ide do úzadia. Voličovi sa tým vytvárajú predpoklady, aby sa dokázal lepšie rozhodnúť v súlade so svojimi skutočnými hodnotami a preferenciami a uvedomoval si aj konzekvencie svojej voľby na krajinu. Voľba sa tým stáva oveľa racionálnejšou a je tiež menej ovplyvňovaná emóciami počas volebného obdobia. Navyše sa tým posilňuje možnosť odpočtu politických sľubov vo voľbách, čím sa do veľkej miery eliminuje motivácia politikov proklamovať nesplniteľné ciele.

Hodnotenie volebných programov v Holandsku

Podobne dôležitá je aj konkrétna koaličná dohoda po vymenovaní vlády s jasne stanovenými prioritami a ich odborným vyhodnotením. Kým na Slovensku sa zostavenie vlády počíta v týždňoch, v Holandsku to môže trvať až niekoľko mesiacov[4]. Nie je to však prvok nestability, či známka neschopnosti dohodnúť sa. Naopak, dlhšie negociačné obdobie slúži na to, aby sa vyjasnili prípadné rozpory a stanovili ciele pre celé volebné obdobie. Po vzore Holandska by sa preto aj u nás mohlo podrobnejšie posudzovať programové vyhlásenie vlády. Hĺbkovo by sa analyzovali technické predpoklady a realistickosť všetkých koaličných opatrení, a to aj vo vzťahu k výkonnosti hospodárstva. Skepticky sa treba naopak pozerať na návrhy, ktoré sú označované v ekonomickej teórii ako „obedy zadarmo“. Vďaka tomu by návrhy reforiem neboli šité horúcou ihlou. Takýto prístup by bol určite vítanou zmenou pre Slovensko, kde sa veľká časť návrhov prijíma cez poslanecké pozmeňovacie návrhy, tzv. prílepky. To znamená na poslednú chvíľu, bez odbornej debaty, náležitého pripomienkovania a bez toho, aby sme poriadne poznali následky takto prijímaných opatrení. Konkretizovanie koaličnej dohody a jednotlivých opatrení už na samom začiatku vládneho obdobia by mohlo odstrániť tento problém a viedlo by tiež k predpovedateľnejšiemu prostrediu pre firmy aj pre domácnosti.

A nakoniec, koaličnú dohodu je ideálne spečatiť stanovením záväzného horného stropu na verejné výdavky počas volebného obdobia. Náš volebný cyklus je charakteristický prijímaním zákonov s významným negatívnym dopadom na hospodárenie v poslednom volebnom roku. Viacročne stanovené výdavkové limity, ktoré sa dlhodobo v praxi využívajú  vo viacerých krajinách Európskej únie, by mohli jasne určiť priestor na uskutočnenie priorít pre budúcich slovenských zákonodarcov. S návrhom na viacročné výdavkové stropy prišiel nedávno aj Inštitút finančnej politiky. Stanoviť si pevný strop na výdavky na obdobie volebného cyklu nemusí byť prehnané a z pohľadu stransparentnenia verejnej voľby a dosahu obyvateľov na verejné financie dokonca vítaná. Zamedzilo by sa tak aj náhlym rozpočtovým zásahom, posilnila by sa zodpovednosť vlády pri riadení a vyhodnotení rozpočtu a zvýšila by sa predvídateľnosť zdrojov pre jednotlivé rezorty.

Znie to všetko ako naivná predstava? Možno áno. Avšak, ani pred finančnou krízou zrejme nikto nečakal, že hneď o pár rokov sa náš rozpočtový rámec posilní novými piliermi, akými je dnes medzinárodne uznávaná slovenská rozpočtová rada, či  tzv. dlhová brzda. Až budúcnosť však ukáže, či sa aspoň na nejaký z týchto návrhov pre stabilnejšiu a transparentnejšiu verejnú voľbu nájde apetít. Dobrou správou je, že pri kreovaní koaličnej dohody a vládneho vyhlásenia si budúci zákonodarcovia majú možnosť vyberať zo širokej palety možných rozpočtových reforiem[5].

Peter Paluš pôsobí na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii, Juraj Šuchta pracuje na Inštitúte finančnej politiky, Ministerstvo financií SR

Disclaimer: Tento článok prezentuje názor autorov a nereprezentuje oficiálny názor inštitúcii, pre ktoré pracujú.

^[1] O hodnotenie volebných programov sa do istej miery pokúšal INESS (Inštitút ekonomických a sociálnych analýz). Riadne hodnotenie volebných programov je praxou len v Holandsku, Kanade a Austrálii.

[2] Návrhy sú posudzované holandskou fiškálnou radou, CPB Netherlands Bureau for Economic Policy Analysis.

[3] Napríklad v roku 2016 poslalo svoje programy na vyhodnotenie až 11 strán.

[4] Napríklad v roku 2017 trvalo skladanie koalície rekordných 7 mesiacov.

[5] Napríklad nedávna štúdia špičkových slovenských ekonómov, Rozpočet 2.0 (Ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách).