Denník N

Môj život medzi washingtonskými pravičiarmi

Alebo óda na môjho zamestnávateľa.

Počas volebnej kampane sa skoro isto objavia hlasy, ktoré ma budú označovať za predstaviteľa akejsi ultrapravicovej či „jastrabej“ zahraničnopolitickej agendy, „neoliberalizmu,“ prípadne klimatického „popieračstva“. Dôvodom je moja dlhoročná asociácia s washingtonským think tankom American Enterprise Institute (AEI). Aj medzi informovanejšou časťou slovenského publika o ňom kolujú často mylné predstavy. Tu je pár faktov.

Predovšetkým, nejde o odnož americkej vlády, obchodných komôr či tajných služieb, ani o lobistickú organizáciu, ani o propagandistický orgán Republikánov. Je to štandardne fungujúca výskumná organizácia, akých sú v samotnom Washingtone desiatky. AEI pritom patrí rozpočtom, kalibrom a počtom pracovníkov k tým najväčším a najstarším.

  1. Intelektuálna sloboda

Na rozdiel od niektorých iných think tankov AEI nemá nijaké inštitucionálne pozície a jej výskumní pracovníci hovoria, podobne ako akademickí zamestnanci univerzít, výhradne sami za seba. Väčšina výskumníkov síce padá v hrubých rysoch napravo od amerického stredu, základnou črtou AEI je však intelektuálna sloboda a étos „súťaže myšlienok“. Počas mojich piatich rokov som tam nepostrehol snaho o vynucovanie akejkoľvek ideologickej ortodoxie či názorovej zhody. Či ide o Trumpove výstrelky, o Brexit, Ex-Im Banku, Obamovu zdravotnícku reformu, či o debatu o federálnej rodičovskej dovolenke či iné otázku, je možné nájsť pracovníkov na oboch stranách týchto debát.

Ja sám som napríklad veľa písal o nebezpečenstve, ktoré pre svet predstavujú Donald Trump, Brexit, Viktor Orbán či poľská vláda Práva a spravodlivosti. Vo všeobecnosti bol môj pohľad pravým opakom toho, čo tvrdila (a chcela počuť) väčšina amerických konzervatívcov — a to vrátane niektorých z mojich kolegov a (domnievam sa) donorov. Ani raz mi však nikto nenaznačil, že by som mal svoje postoje korigovať, či už z obáv z reakcie donorov alebo z nutnosti držať pomyselnú stranícku či ideologickú líniu. A, úplne mimochodom, služobne najstarším pracovníkom AEI je dnes známy ľavicový liberál Norman Ornstein, dlhoročný priateľ bývalého demokratického senátora Ala Frankena, známy i svojou spoluprácou na scénari seriálu Veep.

  1. Kaliber

S mnohými mojimi kolegami často nesúhlasím, pre AEI však nezvyknú pracovať ľahké váhy. Náš súčasný prezident, Robert Doar, riadil program boja proti chudobe pre bývalého newyorského primátora Michaela Bloomberga s ročným rozpočtom skoro 10 miliárd dolárov, s 3 miliónmi poberateľov rozličných foriem pomoci a s 14 tisíc zamestnancami. Náš bývalý prezident, Arthur Brooks, po svojom odchode zasa odišiel učiť na zrejme najlepšiu školu verejnej politiky na svete, Kennedy School na Harvarde. Ak by som sa nevracal na Slovensko, od januára by bola mojou šéfkou Kori Schake, jedna z najvšestrannejšie rešpektovaných osobností obranných a bezpečnostných štúdií v USA, ktorá pracovala ako pre vládu prezidenta Clintona tak aj Bushov Biely dom. Moju vlastnú pozíciu v AEI v minulosti zastával Jeffrey Gedmin, neskorší prezident Rádia Slobodná Európa v Prahe ako aj neskorší poľský minister obrany, zahraničia a predseda parlamentu Radek Sikorski.

Knihy mojim kolegom vyšli v Oxford University Press, či v univerzitných nakladateľstvách v Princetone, Cornelli či Stanforde. Naši výskumníci učia na Cornelli, Harvarde či na Chicagu a sú medzi nimi také hviezdy ako manželia CarmenVincent Reinhartovci, Robert Barro z Harvardu alebo Glenn Hubbard z Columbia Business School. Neviem tiež o nijakej inej „pravicovej“ organizácii, kde by si podávali na verejných vystúpeniach kľučky Dalajláma, Bill Gates, Sheryl Sandberg, legendárny ľavicový aktivista a mysliteľ Cornel West, či indický duchovný učiteľ Ravi Shankar.

  1. Spolupráca

V ére čoraz polarizovanejšej politiky je AEI unikátna tým, že mnohí jej pracovníci majú konzervatívne bona fides a súčasne sú videní ako intelektuálne poctiví politikmi a intelektuálmi naľavo od stredu.

Odrazom toho sú iniciatívy, ktoré AEI vedie so stredoľavou Brookings Institution, všeobecne vnímanou ako akýsi Harvard think tankov: o chudobe, zdravotníctve, či o rodičovskej dovolenke. Za ostatné dva roky som ja sám v AEI viedol pracovnú skupinu o populizme a transatlantických vzťahoch spolu s výskumníkmi zo Center for American Progress, thinktanku založeného Johnom Podestom, niekdajším predsedom prezidentskej kampane Hillary Clintonovej. Schopnosť premostiť tradičné ideologické bariéry, tak ako sa to u nás darí aj stranám PS a SPOLU, je kľúčová v dobe, kedy pravý a ľavý stred spoločne čelia hrozbe autoritárskeho populizmu rôznych farieb.

  1. A čo tí klimaskeptici?

Intelektuálna sloboda má aj druhú stránku – tou je to, že z úst zamestnancov AEI zavše vyjdú tvrdenia, s ktorými nesúhlasím. Tak je to aj s postojmi niektorých mojich kolegov (pokiaľ mi je známe tak dvoch, ľahko vygúgliteľných) ku klimatickej zmene. Neteší ma to, ale „popieračstvo“ dlho patrilo k pomerne bežnej ideologickej výbave amerických konzervatívcov či libertariánov, podobne ako (pre mňa nepochopiteľný) odpor k regulácii vlastníctva zbraní. Podstatné však je, že „klimaskeptici“ v AEI hovoria sami za seba. Ja sám, spolu s veľkou časťou mojich kolegov, dobre rozumieme, že hrozba klimatickej zmeny je vážna a vyžaduje si účinné riešenia zo strany verejnej politiky.

Mnohí z mojich kolegov preto dlhodobo podporujú vyššie zdanenie uhlíka ako základ „konzervatívnej“ odpovede na klimatickú zmenu, za čo mimochodom periodicky AEI kritizujú radikálnejšie „klimaskeptické“ hlasy. A bolo to práve u nás, kde demokratický senátor Sheldon Whitehouse s republikánskym senátorom Brianom Schatzom predstavili v roku 2015 svoj nadstranícky návrh uhlíkovej dane.

Na moju vlastnú prácu pre AEI, vrátane dvoch kníh, tuctu štúdií a niekoľkých stoviek kratších textov si môže ktokoľvek spraviť názor sám. Čo je možno ešte dôležitejšie, moja pozícia mi umožnila vidieť z predného radu to, čo súčasná populistická vlna urobila s Republikánskou stranou a americkou zahraničnou politikou. Som presvečený, že takáto skúsenosť je sama osebe pre Slovensko a jeho zahraničnú politiku užitočná.

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).