Denník N

O deformácii demokracie, alebo prečo vo voľbách občan nie je cieľom, ale iba nástrojom na uchopenie moci

Blížia sa parlamentné voľby a začína sa kortešačka voličov kandidujúcimi politickými stranami. Toto obdobie sa prezentuje ako vrchol našej demokracie. Môžeme sa slobodne rozhodnúť, komu dáme svoj hlas. A tým poverujeme svoju politickú stranu, aby hájila naše záujmy v parlamente a nielen tam.

Je to skutočne tak? Ak áno, prečo sme po skončení politického života nášho volebného hlasu takí sklamaní?
Podľa ústavy máme zastupiteľskú demokraciu, to by malo znamenať, že nami volení zástupcovia, správnejšie politické strany, dodržujú to, čo nám pred voľbami sľubovali.
Aká je skutočnosť? Jasne nám to prezentuje strana Most – Híd. Počas štyroch rokoch v čudnej koalícii robila niečo úplne iné, ako pred voľbami sľubovala. Béla Bugár ako predseda tejto strany vstúpil do koalície so stranami SNS a Smer – SD s vedomím, že sklame svojich voličov. Zdôvodňoval to tým, že nevidel alternatívu v predčasných voľbách a volil takzvanú stabilitu.
Nie je mojím úmyslom sa zaoberať jalovými zdôvodneniami politických rozhodnutí koaličných strán, len aby vytvorili zdanie, že to, čo robia, je to najlepšie pre voliča. Nejdem sa zaoberať ani snahou zakryť ich túžbu po moci.

Čoraz väčšia skupina občanov neverí, že politický systém, ktorý tu máme, je spravodlivý a že voľby sú nástrojom na riešenie akútnych problémov Slovenska.

Aj mierne vzdelanému a mierne politicky potentnému človeku začína byť jasné, že voľby sú len nástrojom politických strán na ceste k moci, a nie demokratickou výsadou občanov na správu veci verejných.
V čase, keď sa tvorila Ústava SR, sme boli ako občania podvedení. Politici si tam naordinovali imunitu politických strán. Najmä tie, čo sa dostanú k moci. Ak sa ozývali hlasy, že znenie ústavy nie je dobré, boli umlčaní ubezpečovaním, že sa to po skúsenostiach a po čase môže zmeniť.
A tu je kameň úrazu. Žiadna politická strana si nedá dobrovoľne zobrať moc a beztrestnosť. V čase, keď sa tvoril text ústavy, nikto nerobil prieskumy verejnej mienky, aký majú občania názor na systém verejnej správy. A nielen to. Nik sa občanov nepýtal ani na to, či sa pred voľbami reálne vzdávajú na štyri roky účasti na správe štátu a jej kontroly.
Akú máme reálnu možnosť dôstojnou cestou vyjadriť nesúhlas z vývojom veci verejných, ba dokonca to aj ovplyvniť? Referendum? Hlas ulice? Máme s tým reálne skúsenosti.

Výsledkom takejto deformácie demokracie je, že politická moc je nekontrolovane zneužívaná, problémy štátu sa neriešia, naopak, prehlbujú sa, občania sú z toho sklamaní, rezignovaní a najmä mladí ľudia sa na protest správajú iracionálne a mnohí radšej emigrujú.

Keď to zhrnieme: Občan pri voľbách nie je cieľom, ale nástrojom. A predvolebné obdobie je o tom, ako voliča „nahnať“ do svojho politického košiara.
Ktorá politická strana nám sľubuje, že sa v prípade, ak sa dostane do parlamentu, vzdá časti svojej moci, imunity a bude sa usilovať vrátiť aspoň časť moci občanom?

Teraz najčítanejšie

Milan Bugáň, Ing.

Som technik, manažér s bohatými skúsenosťami, nielen v strojárskych podnikoch, ale aj v štátnej správe. Chcem sa podeliť o môj názor na boľačky, čo trápia našu spoločnosť. Mnohé problémy našej krajiny sú zahmlievané z rôznych dôvodov tak, že nám uniká ich príčina a my sa motáme riešením jej následkov. Pokúsim sa nazvať to pravými menami ktoré vyjadrujú podstatu a je potom ľahšie posudzovať to, čo nám zodpovední ponúkajú ako riešenie.