Denník N

Ako pomáhajú grafity egyptskému feminizmu?

Aký obrázok sa Vám ako prvý vynorí v mysli, keď počujete slovné spojenie moslimská žena? Väčšina ľudí v našich zemepisných šírkach si automaticky predstaví kompletne zahalenú ženu pokorne kráčajúcu za manželom. Z tradičného odevu jej vykúkajú len oči, a jej každodenný život sa točí len okolo detí a domácnosti. U mnohých Stredoeurópanov stále panuje mylná predstava, že život väčšiny moslimských žien je prísne nalinkovaný od kolísky až po hrob,a že majú len malý prípadne vôbec žiadny dosah na to, akým smerom sa budú vyvíjať ich životy. Nevedia si predstaviť, že aj v moslimskej spoločnosti sa v dnešnej dobe nachádza pomerne veľké percento emancipovaných žien, ktoré o svojich životoch rozhodujú samy, zahaľujú sa len minimálne, prípadne vôbec, pracujú a študujú na univerzitách. Mnohé z nich ovládajú cudzie jazyky, a čo je hádam najneuveriteľnejšie, niektoré vo svojom voľnom čase dokonca tvoria grafity.

(https://suzeeinthecity.wordpress.com/2013/01/07/women-in-graffiti-a-tribute-to-the-women-of-egypt)

Boj za zrovnoprávnenie so sprejom v ruke

Mnohí si môžu položiť otázku, čo je na tom, že viaceré Egypťanky sa v dnešnej dobe venujú tvorbe grafity a street art také prevratné.  V Egypte sa však tento spôsob sebavyjadrenia stal cenným pomocníkom v boji proti sexuálnemu obťažovaniu žien.  Okrem iného sa ukázal byť aj dôležitou stratégiou feminizmu v snahe o úplne zrovnoprávnenie egyptských žien. Tento fenomén sa začal markantne prejavovať bezprostredne s nástupom Arabskej jari v roku 2011 a nasledujúcom období, kedy  sa s narastajúcim počtom sexuálnych útokov zacielených na ženy, táto problematika ešte výraznejšie dostala do popredia.

 

Grafity vytvorené Lailou Ajjawi- členkou organizácie Women on Walls (ženy na múroch)

(https://twitter.com/womenonwalls)

Modrá podprsenka ako impulz na zmenu

Jedným z prvých incidentov,  vedúcim k masovej mobilizácii egyptských pouličných umelkýň a tvorbe grafity zobrazujúcich neľahký údel egyptských žien bola udalosť zo 16. decembra 2011. Počas jedného z protestných zhromaždení príslušníci egyptských ozbrojených síl brutálne zbili a čiastočne vyzliekli jednu z účastníčok protestu, odhaliac tak  žiarivo modrú podprsenku, ktorú mala oblečenú pod tradičnou moslimskou abájou. Reakciou na tento incident bolo okrem vlny ďalších protestov aj grafity vytvorené libanonsko-egyptskou profesorkou histórie Bahiou Shehab. Zobrazovalo žiarivo modrú podprsenku a arabskú vetu „lá li taareyya šaabeyya“ –„nie vyzliekaniu ľudí“ namaľovanú na múre na jednej z ulíc v centre Káhiry. Shehab  takýmto spôsobom upriamila pozornosť egyptskej spoločnosti na problematiku sexuálneho násilia páchaného na ženách.  Miesto na jednom z mnohých múrov a stien v centre Káhiry, ktoré si tak ako mnohé iné egyptské umelkyne pre svoju tvorbu vybrala, je nanajvýš symbolické.   Tradične zaužívané miesto egyptských žien bolo totiž v domácnosti, po boku manžela a detí, ďaleko od zvedavých očí spoločnosti. Shehab a jej nasledovníčky sa toto rozhodli zmeniť umiestnením svojich diel do najfrekventovanejších ulíc v samom srdci Káhiry, poukazujúc na to, že ženy a ich problémy už viac nesmú byť ignorované a prehliadané.

No to Stripping

Grafity vytvorené Bahiou Shehab po „incidente s modrou podprsenkou“. Nápis hlása: „Nie vyzliekaniu ľudí.“

(https://www.researchgate.net/figure/Bahia-Shehab-The-Blue-Bra-On-top-No-to-stripping-the-people-The-sole-of-the_fig11_315847726)

Z káhirských ulíc na stránky amerických časopisov.

Významnou egyptskou grafity umelkyňou, ktorú taktiež  naplno zasiahol a inšpiroval  boom Arabskej jari a témy s tým spojené, je Káhirčanka Hend Kheera. Jej tvorbu možno prevažne nájsť  na stenách neslávne známeho egyptského administratívneho Molocha menom Mogamma nachádzajúceho sa na  námestí Tahrír. Vo svojich dielach sa snaží upriamiť pozornosť na každodenný zápas egyptských žien so zaužívanými normami a výrazne posúva hranice toho, čo tradičná egyptská spoločnosť vníma ako spoločensky prijateľné. Okrem iného sa so svojou tvorbou  tak ako iné umelkyne zapojila aj do kampane bojujúcej proti sexuálnemu násiliu páchanému na ženách. Za jej najznámejšie dielo v tomto smere možno označiť provokatívny obrázok ženy, pod ktorým je namaľovaný arabský nápis- „ Zákaz dotýkania sa. Čaká Ťa kastrácia.“ Hend Kheera však nie je známa len v Egypte, ale vďaka spolupráci s magazínom Rolling Stones aj v Spojených štátoch. Časopis si ju totiž vybral ako prvú ženskú grafity umelkyňu, ktorej diela dostali priestor na jeho stránkach.

Grafity vytvorené Káhirčankou Hend Kheera. Nápis hlása: „Zákaz dotýkať sa. Čaká Ťa kastrácia.“

(https://sk.pinterest.com/pin/382313455844064212/)

Street art celebrity a skupinové projekty

Skutočnou egyptskou ženskou grafity celebritou je  Alexandrijčanka Aya Tarek. Tarek začala svoje prvé práce zverejňovať na alexandrijských stenách  už v roku 2008, čiže dokonca tri roky pred vypuknutím Arabskej jari. V tom období mala len osemnásť rokov, no rýchlo sa etablovala v prevažne mužskej konkurencii a v súčasnosti ju pokladajú za jednu z priekopníčok egyptského street art a miestnu celebritu. Silnú konkurenciu má v osobe ďalšej Egypťanky menom Mira Shehadeh, ktorá sa svojimi prácami taktiež snaží dostať do popredia problematiku sexuálneho obťažovania egyptských žien. Preslávili ju najmä grafity zobrazujúce egyptskú ženu, držiacu v ruke sprej s nápisom „lá taharruš“-nie sexuálnemu obťažovaniu a maľba ženy, obkolesenej davom mužov, ktorým z úst vychádzajú bublinky so slovami tradične ospravedlňujúcimi sexuálne násilie. Okrem egyptských sólo grafity umelkýň, existujú aj dva veľmi výrazné skupinové projekty snažiace sa poukázať na problémy egyptských žien. Jedným z nich je WOW (Women on Walls), združujúci ženy z Egypta a Jordánska, ktorý používa grafity a street art, aby podnietil výraznejšiu diskusiu o ženách a ženských témach v arabskej spoločnosti. Druhým je NOONewsa,  snažiaci sa upriamiť pozornosť na to, aby sa ženy v egyptských uliciach cítili bezpečne.

Grafity vytvorené Mirou Shehadeh. Nápis hlása: „Nie sexuálnemu obťažovaniu.“  (https://wlahawogohokhra.com/8770/womens-graffiti-in-post-january-25-egypt-a-feminist-revolution-on-the-walls/?lang=en)

Kedy nastane zmena?

Na záver treba povedať, že egyptské ženy už dávno nie sú len submisívnymi matkami, manželkami a dcérami. V prvom rade sú to sebestačné bytosti poznajúce vlastnú hodnotu a aj prostredníctvom grafity  sa snažia poukázať na problémy, ktorým musia čeliť na každodennej báze. Taktiež sa snažia odtabuizovať témy, akým je aj sexuálne obťažovanie, pred ktorým si väčšinová egyptská spoločnosť dlho zakrývala oči. Táto cesta bude zrejme ešte veľmi dlhá a tŕnistá. No už spôsob, ktorý si na to zvolili dodáva iskričku nádeje, keďže ženy sa aj takýmto spôsobom opätovne vrátili do ulíc, ktoré boli pred tým vnímané ako čisto mužská sféra vplyvu a rozhodli sa prejaviť prostredníctvom malieb na múroch, pred ktorými nikto nemôže zatvárať oči.

Teraz najčítanejšie

Michaela Grančayová

PhD študentka na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK, absolventka arabistiky a anglistiky, lektorka arabského a anglického jazyka. Vo svojej dizertačnej práci sa venujem skúmaniu roly egyptských žien počas revolučných udalostí v roku 2011. Odborne sa zaujímam o problematiku Arabskej jari, arabský feminizmus, moderné trendy v Islame a moslimské ženy v európskej politike. Milujem štúdium cudzích jazykov, cestovanie, históriu a zvieratá.