Denník N

Potrebujeme viac lekárov-aktivistov! Chcete byť jedným z nich?

Zdravotníctvo nie je len o technickej medicíne, o liekoch a molekulách, o zákrokoch a technikách. Veľa problémov v zdravotníctve nutne vyžaduje riešenia v iných sektoroch, a iba následne môžeme očakávať pozitívny dopad na zdravie a kvalitu života. Nedostatok lekárov-aktivistov a málo občianskeho angažovania zo strany zdravotníkov je možno jedným z dôvodov súčasného stavu v našej krajine.

Počas môjho pôsobenia vo vedení Medzinárodnej federácie asociácií študentov medicíny (IFMSA) som strávil pomerne veľa času v kolotoči samitov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Táto globálna zdravotnícka organizácia sa zaoberá širokým spektrom problémov. Veľa z nich je extrémne komplexných a vo svojej podstate zasahujú do iných sektorov, ako napríklad ekonómia, diplomacia, bezpečnosť, medzinárodná spolupráca a ochrana životného prostredia. Oblasti, v ktorých hrá zdravie a zdravotníctvo kľúčovú rolu je naozaj veľa. Stačí sa iba pozrieť na Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stavajú na synergiách medzi sedemnástimi hlavnými oblasťami – kvalita zdravia a života súvisí s každým jedným.

Na týchto stretnutiach a konferenciách narazíte na enormné množstvo ľudí z rozličných oblastí, od celebrít, cez politikov až po mládežníckych aktivistov ako Greta Thunberg. Keďže sa WHO zaoberá globálnym zdravím, zdravotníci tvoria väčšinu prítomných a sú zväčša tí, ktorí najaktívnejšie vyžadujú konkrétne činy od politikov a diplomatov. Ich prítomnosť je naozaj dôležitá – do debát prinášajú praktické skúsenosti, reálne príbehy zo svojich komunít, emócie, oduševnenie a motiváciu. V priamom kontraste s úradníkmi zo Ženevy alebo New Yorku prinášajú smutnú, niekedy až šokujúcu realitu globálneho zdravia z nemocníc do lesklých rokovacích sál.

V tomto kolotoči rokovaní ma pravidelne udivovala jedna skutočnosť – ako je možné, že na globálnej, regionálnych a národných úrovniach pracuje toľko úžasných lekárov-aktivistov, ktorí sa snažia okrem vykonávania svojho lekárskeho povolania aj aktívne zapájať do riešenia najdôležitejších otázok našej éry? Ako môžu tieto témy dominovať rozhovorom na najvyššej svetovej úrovni, zatiaľ čo na Slovensku ich väčšina lekárov považuje za nepodstatné, alebo priam irelevantné? Prečo sa u nás o týchto problémoch nehovorí otvorene v lekárskych kruhoch? A ako to, že je u nás lekárov-aktivistov tak málo?

Fungovanie zdravotníctva je odzrkadlením nielen politickej vôle, ale aj samotnej angažovanosti lekárov a zdravotníkov v zdravotníckej politike a aktivizme. Problémy 21. storočia sa stávajú čoraz komplikovanejšie a zdravie ľudí ovplyvňuje nielen zdravotníctvo a jeho kvalita, ale aj iné oblasti. Nie všetko je o technickej medicíne, o liekoch a molekulách, o zákrokoch a technikách. Veľa problémov v zdravotníctve nutne vyžaduje riešenia v iných sektoroch, a iba následne môžeme očakávať pozitívny dopad na zdravie a kvalitu života. Bohužiaľ, zdravotníci majú niekedy tendenciu dávať ruky preč od oblastí, ktoré na prvý pohľad nespadajú do úzkeho kruhu ich profesie. Musíme si ale uvedomiť, že medicína neexistuje v svojom malom technicko-špecializačnom vákuu. Keď lekár ukončí svoju službu, dverami nemocnice vyjde do sveta, ktorý je ovplyvnený jeho každodennými činmi a vplyvom lekárskej profesie a medicíny ako takej. Je obrovská chyba takto izolovať medicínu od zvyšku sveta, a hovoriť si v duchu “čo nie je môj problém, to ma netrápi“. V nemocnici nevyriešime to, aby mali deti v školách pestrú a zdravú stravu, alebo dostatok pohybu. V nemocnici nevyriešime to, prečo sú často zdravé potraviny drahšie ako tie nezdravé. V nemocnici nevyriešime to, aby sa Slovensko uberalo ekologickejším smerom, aby sme zlepšovali kvalitu ovzdušia a životného prostredia. V nemocnici taktiež nevyriešime rasizmus, predsudky, nepotizmus, korupciu a ostatné kľúčové problémy nášho zdravotníctva. Systémové riešenia musíme hľadať niekde inde a veľa z nich vyžaduje, aby lekári vstali od počítačov a postelí svojich pacientov a zobrali do rúk transparenty a príručky občianskeho aktivizmu.

Každý, kto strávil aspoň niekoľko týždňov v krajinách, ktoré môžeme považovať za tie s najvyspelejším zdravotníctvom, vie povedať, že sa od nich máme ešte veľa učiť. Na Slovensku máme obrovské množstvo šikovných a múdrych ľudí, ktorí ale často po rokoch vyhoria a zanevrú na akékoľvek napredovanie. Postupne ich opúšťa túžba posúvať vlastné hranice a zlepšovať sa, skvalitňovať svoju prácu, ale aj snaha proaktívne riešiť problémy. Niekedy aj úplne základná empatia a ľudskosť voči pacientom a kolegom. Takáto apatia a stagnácia sa prenáša aj na mladších kolegov a celý kolektív, ktorý potom vníma, že filozofia “nemať všetko na háku“ je niečo, čo sa v danom prostredí považuje za nežiadúci artikel. Ideálne si treba len porobiť ten svoj bazál a o tretej so zbalenými taškami odísť z nemocnice. Takýchto vyhorených, respektíve “dobrovoľne duševne odídených“ lekárov máme na Slovensku príliš veľa. A tí, ktorí to ešte nevzdali majú veľký problém verejne kritizovať status quo, aj kvôli vnímaniu takýchto lekárov ich okolím, kde sú často považovaní za tých “aktívnych blbcov“, ktorí sú ničitelia pohodlného pracovného života.

Problém ani nie je v tom, že by sme nemali aktívnych lekárov s dušou aktivistov, ktorým ide o zdravie ľudí aj mimo nemocnice. Problém je v tom, že v krajinách, na ktoré sa chceme pomyselne dotiahnuť, je takých lekárov na meter štvorcový omnoho viac a k takému vyhoreniu u nich dochádza neskôr a nie v takých počtoch ako na Slovensku. Prečo je to tak? Nuž, v prvom rade ide o filozofiu, že v boji o zdravie našich pacientov musíme ťahať za jeden povraz – za všetky povrazy v tom istom smere. Lekár nemá problém s motiváciou v prostredí, ktoré ho podporuje a učí, ktoré je tolerantné a chápavé, ktoré mu poskytuje možnosti na sebarealizáciu, vzdelávanie a rozvíjanie vlastných aktivít a kde mu všetky tieto veci nekazia neprajnícki kolegovia.

Ideálne pracovisko a vysoká škola by mala v mladých lekároch otvárať obzory medicíny, ktoré siahajú za konvenčné chápanie zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. V mnohých krajinách sa už do osnov lekárskych fakúlt ale aj postgraduálneho či špecializačného vzdelávania pridávajú témy, ktoré nie sú súčasťou technických liečebných postupov. Stále však priamo súvisia so zdravotníctvom a medicínou a majú na tieto oblasti citeľný dopad. Napríklad klimatické zmeny, ľudské práva, migrácia a pohyb utečencov, digitalizácia a moderné technológie všetky priamo vplývajú na zdravie a zdravotníctvo,. Lekári musia vedieť, že problémy v zdravotníctve sa nevyriešia samé a je nutné, aby aktívne prispeli k týmto snahám. Aktivizmus má taktiež potenciál vytrhnúť lekárov z  rutiny medicínskeho prostredia, ktoré vie byť zničujúce, ako to dokazujú štatistiky syndrómu vyhorenia a psychických problémov medzi zdravotníkmi. Vie dať lekárom motiváciu a nádej v lepšiu budúcnosť, ktorú si môžu sami vytvoriť podľa ich predstáv. Zostáva nám len dúfať, že postupne sa viac a viac lekárov bude pridávať do kruhu aktivistov a každý si nájde oblasť, v ktorej sa môže stať lídrom. Možno v tejto problematike musia ísť mladí lekári príkladom tým služobne starším a vrátiť im tú energiu a motiváciu, s ktorou tiež pred rokmi vstupovali do slovenského zdravotníctva. Problémov máme veľa, ľudí málo a náš veľký priestor na aktivizmus v zdravotníctve s radosťou prijme každého chtivého lekára. Stačí si len nájsť svoju vášeň mimo vychodených medicínskych chodníkov.

Teraz najčítanejšie

Marián Sedlák

Som mladý lekár so záujmom o urgentnú medicínu a zdravotnícku politiku. Štyri roky som pôsobil na vedúcich pozíciách v najväčšej medzinárodnej organizácii študentov medicíny - International Federation of Medical Students' Association (viac na www.ifmsa.org), posledný rok ako Vice-Prezident pre Externé Záležitosti. Moje skúsenosti s reprezentáciou študentov medicíny v OSN & WHO, zdravotníckou diplomaciou a vzdelávaním v medicíne by som chcel využiť na zlepšovanie situácie zdravotníctva na Slovensku. Som členom strany Za Ľudí. Pretože keď chceme budúcnosť podľa našich predstáv, musíme ju aktívne vytvárať.