Vianoce, sviatok (ne)konzumu

Vianoce. Sviatok hojnosti. Myslím, že význam tohto pomenovanie je dnes už trochu iný. Aj preto som si po dlhšom rozhodovaní v roku 2016 zbalila kufre a odišla na dovolenku práve počas vianočných sviatkov. Neslávila som nijako – žiadne darčeky, žiaden stromček, žiadna štedrá večera. Bolo to rázne rozhodnutie, uznávam. No bol to môj spôsob, ako urobiť reset s vianočnými zvykmi a začať si k ním hľadať vlastnú cestu.

Čo tomu predchádzalo?

Mám pocit, že postupne počas rokov rástli v mojom okolí nároky na to, čo a koľko si dávame. A aké musí byť všetko tip-top. Nakúpené, navarené, napečené, upratané, ozdobené. Unavené?

Mnoho večerov a víkendových dní počas novembra a decembra som trávila hľadaním dostatočných dôkazov mojej náklonosti. Celkom paradox. Chodila som po obchodoch namiesto toho, aby som bola s blízkymi. Alebo som stíhala aj obchody aj blízkych, ale v pondelok v práci som mala pocit, že mi niekto zobral víkend a potrebný oddych. Bola som podráždená a nespokojná. A veľmi očividne som v tom nebola sama.

No a ak sa už tie darčeky aj pozháňali, nie vždy bola atmosféra pri rozbaľovaní dobrá. Dospeláci, aj keď sa to snažili zakryť, niekedy ohŕňali nosmi, ak im darček nesadol. A šanca, že darček sadne, bola dosť malá. V mojom okolí je to tak, že ak ľudia niečo počas roka chcú, kúpia si to sami. Čiže som na Vianoce nikomu neplnila tajný sen, väčšinou to bola snaha nekúpiť totálne nepotrebnú vec.

Deti mi naopak pripadali z toho množstva darčekov v takom malom tranze. Rozbaľovali darček za darčekom bez väčšieho pozastavenia. Tuto veľmi riskujem, starať sa niekomu do detí je citlivá téma. Hádam mi to odpustíte, myslím to v dobrom a netýka sa to len detí. Pri tom vianočnom strome som si nemohla pomôcť – rozmýšľala som, či je najlepšia vec spájať Vianoce tak silno s materiálnymi vecami. Tu sa asi nemá zmysel pretvarovať – práve darčeky sú to, s čím si deti Vianoce spájajú. To, o čom sa medzi sebou rozprávajú, čo si porovnávajú, vzhľadom na čo hodnotia Vianoce. Mnohé materiálne veci sú pri tom veľmi nespoľahlivý zdroj spokojnosti a ešte aj krátkodobý.

Časom sa zrodila alternatíva k predvianočnému stresu a nekonečnému nahánananiu darčekov. Začali sa vymieňať zoznamy toho, čo chceme na Vianoce. Ak som nepovedala dosť skoro, čo si pod ten stromček želám, vznikalo napätie. Alebo sme sa rovno na niečo len skladali, čo de facto znamenalo darovanie peňazí.

Napriek tomu, že nie som bohvieako sentimentálna, toto mi pripadalo cynické. Už sme sa ani netvárili, že to má celé nejaký zmysel. Jednoducho darčeky sa musia dať, aj keď nevieme, čo si dať, nemáme chuť ich naháňať alebo nič nepotrebujeme. Ja som si v takom prípade radšej zvolila darčeky si ani nedávať, pretože sa z toho stala formalita.

Nejdem sa pretvarovať, že všetko materiálne je fuj-fuj. Chápem, prečo sme sa dostali tam, kde sme dnes. Nedostatok vôbec nebol super, najmä keď sme si ho nevyberali sami. Nič to ale nemení na tom, že mi pripadá úplne namieste spochybňovať, koľko z toho materiálna skutočne potrebujeme a na úkor čoho.

Napríklad náklonnosť si nechcem vyjadrovať vecami a už vôbec nie na úkor iných prejavov. Nechcem si odvádzať vlastnú hodnotu od toho, koľko toho dostanem a koľko toho mám. Tiež nechcem, aby som si tým riešila svoju zlú náladu či neúspechy. Nechcem byť na veciach závislá.

Rozhodla som sa staviť na udržateľnejšiu stratégiu. Tráviť čas s ľuďmi, budovať blízke vzťahy. Náklonnosť dávať najavo skôr činmi než vecami. Ak sa chcem ospravedlniť, nenosím bonboniéru ani kyticu. Ospravedlním sa, vysvetlím, dám si námahu mať skutočný rozhovor, odkryjem svoje zraniteľné miesta.

Prečo taká zasadná zmena?

Možno si poviete, že som mohla urobiť ráznu čiaru za darčekmi. Načo riešiť ten zvyšok? Pred mojim resetom Vianoc som mala čoraz viac tendenciu hľadať vo Vianociach nejaké hodnoty. Stíšiť sa, nájsť pokoru. Nájsť vďaku, že mám blízkych, že sme spolu. Že sme zdraví. Máme teplo, máme strechu nad hlavou. Namiesto toho sme sa často ponáhľali za dokonalosťou, aby bolo krásne čisto, aj okná umyté, aj pivnica vyprataná. Áno, aj sa tešiť z darčekov. No skúsili ste sa niekedy po Vianociach prejsť popri smetiakoch? Koše preplnené kartónmi, polystyrénmi, darčekovými obalmi, stromčekmi, ktoré po 2 týždňoch splnili svoj účel. A preplnené zvieracie útulky po Vianociach sú už len čerešničkou na torte.

Tento kontrast mi vadil. Pekné hodnoty vs. škaredá realita. Pekne doma vs. škaredo vonku. Čo nám nevyhovuje, toho sa zbavíme. Pred týmto si radi zatvárame oči.

Ekologickejšie a skromnejšie Vianoce idú pre mňa ruka v ruke so spokojnejšími. Ak sa aj vám zdá, že tie Vianoce možno trochu pre vás stratili zmysel, ktorý by ste chceli späť, tu je môj zoznam. Vecí, ktoré môžeme urobiť, aby tie Vianoce boli spokojnejšie pre nás všetkých.

Darčeky

Ak sa nechceme tešiť dnes na úkor zajtrajška, je na mieste sa zamyslieť koľko a čo darovať. Ja si v tomto smere vážim striedmosť, moje pravidlo nenakupovať platí aj počas Vianoc. Ak je pre vás dôležité darčeky si dávať, máme dnes možnosť vybrať darček, ktorý plní aj viac funkcií a zároveň nenarobí toľko škody, napríklad: knihy, zážitky (masáže, lokálne cestovanie, divadlo, koncerty a tak podobne), niečo užitočné si vyrobiť, spoločný čas.

Tuto si dovolím odbočku. Viem, že sú aj rodiny, ktoré to nemajú tak. Že po celý rok je všetkého dosť. Je to diametrálne odlišná situácia oproti strednej vrstve, v ktorej sa pohybujem ja. A úplne chápem, že Vianoce v tomto prípade môžu mať ešte iný význam. Myslím, že mi neprináleží sa k tomuto veľmi vyjadrovať. Len okrajovo si dovolím veľmi citlivo povzbudiť. Nenechajme sa do štedrých Vianoc tlačiť. Reklamy a obchodníci nám tlačia predstavu, kde sú Vianoce Vianocami len s riadnou nádielkou darčekov. Radosť z vecí vyprchá, dlhy a úroky ostanú. Lebo aj to je žiaľ súčasť Vianoc pre mnohých.

TIP: Ak už máte tento rok všetko nakúpené a hovoríte si, že možno je to veľa, kľudne niečo odložte na ďalší sviatok.

Ozdoby a stromček

Tuto si dajme najprv takú povinnú jazdu – stromček. Takmer vždy je ekologickejší živý vianočný stromček. Umelý stromček je z plastu, ktorý sa vyrába z ropy a najčastejšie k nám ešte aj putuje z ďaleka. Tým sa problém nekončí, pretože aj z umelého stromčeka raz bude odpad. Vyrobený je zväčša z PVC, tento druh materiálu je zle recyklovateľný a často končí v spaľovni alebo na skládkach. ALE! Ak už máte umelý stromček doma, najekologickejšie je zostať ho používať čo najdlhšie.

Pokiaľ si chceme zvoliť lepšiu alternatívu neživého stromčeka, ktorý nám bude slúžiť roky, v ponuke nájdeme rôznorodé zaujímavé možnosti napríklad z dreva. Internet ponúka množstvo návodov, ako si takýto netradičný stromček vieme vyrobiť aj doma.

Živý stromček pri svojom raste sťahuje sťahuje emisie z ovzdušia, aj keď v malom, pretože mladé stromy nie sú v tomto procese také efektívne. Jeho vypestovanie je ekologickejšie ako výroba umelého stromčeka. Aj živý stromček k nám musí odniekiaľ prísť, často je to Škandinávia. Ale na trhu je aj možnosť kúpiť vianočné stromčeky pestované na Slovensku, kde sa minimalizujú emisie nutné na prepravu.

Dôležité tiež je, ako sa živého stromčeka po Vianociach zbavíme. Určite by sme ho nemali hádzať do kontajnera na komunálny odpad. Ak nemáme rodinný dom a nevieme si stromček sami zoštiepkovať, zber zabezpečuje samospráva. Tá zariadi ich likvidáciu buď kompostovaním – kde sa živiny dostanú naspäť do pôdy (čo je ideál), alebo spálením – počas ktorého sa energeticky zhodnotia (lepšie ako skládka).

Zaujímavou možnosťou je tiež kúpa vianočného stromčeka v kvetináči. Ten je síce z plastu, ale stromček, ktorému dáme novú šancu po Vianociach plní mnoho ekologických služieb. Treba však nakupovať u spoľahlivého predajcu, aby sa stromček po zasadení uchytil. Nikdy som to neskúšala, ale počula som od známych skúsenosti, keď stromček presadenie nezvládol.

Tento rok som tiež prvýkrát zachytila novú možnosť, ako náš obľúbený vianočný symbol ekologizovať – živý stromček si prenajať. Po Vianociach stromček jednoducho vrátite obchodníkovi, ktorý sa oňho stará, aby mohol o rok opäť potešiť novú domácnosť.

Nikto z nás nemá doma stromček holý. Ako v oblečení, aj v ozdobách fungujú trendy. Je to ten pocit, ktorý nás núti kúpiť nové vianočné ozdoby, ktoré využijeme zopár dní v roku, aj keď ich už máme plnú skriňu. Opät platí zlaté pravidlo používať čo najviac to, čo už doma máme.

Ak si chcete staršie ozdoby obzvláštniť alebo predsa zabezpečiť niečo nové, nechajte sa inšpirovať prírodou. Tá ponúka množstvo materiálu, ktoré by ste si inak kúpili v obchode, možno len v umelej verzii a ešte aj s príplatkom. Ak využijete prírodné materiály – vetvičky, prútiky, šišky, orechové škrupiny, imelo, brečtan – má to mnoho výhod. Sú zadarmo. Z ich zberu a spracovania si môžete urobiť peknú rodinnú aktivitu – najprv prechádzka v lese, potom domáca kreatívna práca. Nemíňajú sa zdroje, netvorí sa odpad a trávite zmysluplný čas so svojimi blízkymi.

Mini téma sú tiež obaly na darčeky – baliaci papier. Povedzme si úprimne, tuto ten odpad naozaj nemá opodstatnenie. Poslúži na zakrytie prekvapenia na zopár minút, aby sme ho potom mohli roztrhať a odhodiť. Riešenie je používať radšej darčekové tašky, ak už ich máte doma alebo používať noviny, ak ich čítate. Alebo si vypýtajte od niekoho, kto ich kupuje. Alebo znova použite baliaci papier alebo zabaľte darčeky do látky zo starého oblečenia. Riešení je veľa.

Jedlo a pitie

Opäť si nebudeme klamať. Vianoce sú aj o jedle. Misy zemiakového šalátu, kapusnica, vyprážaný kapor, údené, rezne a KOLÁČE (ospravedlňujem sa za nespomenutie všetkých obmien vianočného menu, ale toto sa objavovalo na našom stole). Pozerajúc do nákupných košíkov sú sviatky mnohokrát spojené aj so špeci nápojmi – sladkými kolami, fantami, akože-dzúsmi a alkoholom. Veď sviatky hojnosti.

Máme s tým dva problémy. Na jednej strane je plytvanie jedlom obrovskou environmentálnou záťažou. Chystáme veľa a keď sa nestihne zjesť, vyhadzujeme. Na druhej strane, ak sa nám aj podarí jedlo nevyhodiť, tieto obdobia hojnosti sú zlé pre naše zdravie. Áno, aj tieto krátke obdobia prebytku môžu byť pre naše zdravie škodlivé a z roka na roku môžu rozširovať obvod nášho pásu. Tak sa skúsme možno trochu krotiť aj vo vianočnom vypekaní a vyváraní. Budeme o kus menej unavení a padne to na úžitok aj nášmu zdraviu. Aby nás šľak netrafil!

Čo sa teda zmenilo po mojom reštarte?

Možno by ste chceli počuť, aké to mám teraz idylické. Ako som znovu našla zmysel Vianoc, všetko je skvelé, samé vrúcne objatia a vôňa škorice. Nebudem klamať. K Vianociam si stále hľadám cestu. A poviem úprimne, odišlo mi zo života to škaredé spojené s konzumom a stresom, ale odišlo mi aj kus pekného. Je to proces a ja verím, že ak chceme veci robiť poriadne, niekedy to trvá. Tento rok to budú moje tretie Vianoce po reštarte. Silnie vo mne pocit, že síce neviem, kam presne ma toto moje znovuobjavovanie dovedie, ale mám už aspoň dobrý kurz. A k tomu zopár ponaučení, ktoré možno pomôžu aj vám.

1.Rozprávajme sa s ľuďmi, s ktorými Vianoce chceme tráviť. Zistime, aká je ich predstava o spokojných Vianociach. Pýtajme sa prečo a počúvajme dôvody. Skúsme ísť po podstate veci. Všetci máme vlastnú históriu, niekedy aj krivdy a traumy, ktoré nás formovali. Nesúďme sa, nestraťme schopnosť ustúpiť, ale aj ostať verní našim hodnotám, keď treba. Ak sa pochopíme, riziko konfliktov pri odlišných predstavách bude menšie. Vianoce sú dobrá príležitosť začať sa viac rozprávať – skutočne rozprávať. Z mojej skúsenosti v rodinách toto často chýba.

Nebojme sa tiež vymýšľať nové vianočné zvyky a vlastné tradície. Poviem vám totiž tajomstvo – mnohé z toho, čo na Vianoce robíme, nie je nič do kameňa vytesané. Jednoducho to niekto začal robiť a uchytilo sa to. Aj preto máme také rozdiely vo vianočnom jedle. Niekto si dáva do peňaženky šupinu z kapra a niekto prestiera jedno miesto navyše. Prečo by ste nemohli zaviesť napríklad rodinný vianočný výstup na blízky kopec?

2.Snažme sa byť vďační a byť viac spolu. V hlave si často hovorím, ako si vážim svoju rodinu a kamarátov, ale aj pri písaní tohto blogu premýšľam, že moja história v tomto nie je slávna. Až príliš ľahko ich odkladám na neskôr: keď bude menej práce, keď ma nebude bolieť hlava, keď budú nejaké bájne ideálne podmienky (ktoré prekvapivo nikdy neprídu). Mám sa v čom aj ja zlepšovať.

Snažme sa teda byť čo najviac s blízkymi. Skutočne a vedome, žiadne ťukačky na telefónoch, trávme spolu pekný čas. Ja sa snažím v tento čas prispieť k pohodovej atmosfére. Nerýpem, neotváram ťažké debaty, na tie je čas po celý rok. Snažím sa byť ešte o kúsok viac tolerantná a empatická. Totiž ak sa podarí spokojný čas v kruhu blízkych, to je to, čo si vážim najviac. Verím, že sa nám to potom podarí častejšie aj počas roka a aj tie ťažšie debaty budú o trochu ľahšie vďaka pevnejším vzťahom.

3.Myslime viac na tých, ktorí to šťastie nemajú a pomôžme im v tomto čase ešte o kúsok viac. Toto je veľmi individuálna vec. Mne sa ťažko prežívajú pekné chvíle, keď viem, že niekto tam vonku to šťastie nemá. Učí ma to aj v tých najlepších momentoch nezabúdať, že ako spoločnosť ešte máme čo zlepšovať.

No. Toto je môj vianočný príbeh. Možno trochu menej romantický, ako by sa bolo páčilo, ale je to realita. Možno to tiež znie, že sa dosť obmedzujem. Ale beriem to tak, že dávam zo života preč nepodstatné veci, aby som si urobila priestor pre iné. Tie, na ktorých mi skutočne záleží. Keď vypnem autopilota a začnem od znova, robím to, na čom mi záleží a prežívam to oveľa viac vedome. Majme sa teda radi a trávme spolu pekný a zmysluplný čas. Začnime s tým na Vianoce a možno sa nám podarí ich čaro aspoň trochu preniesť aj do každodenného života.

S témou udržateľnosti, ochrany životného prostredia a klímy kandidujem za PS/SPOLU s číslom 43 v parlamentných voľbách. Budem rada, ak mi dáte svoj hlas.