Denník N

Riečna krajina Moravy ožila. Prečo sa to deje?

Morava a obnovené bočné rameno Alter Zipf. Foto: viadonau
Morava a obnovené bočné rameno Alter Zipf. Foto: viadonau

Na rakúskej strane rieky Morava koncom roka bilancovali. Obnovenie bočných ramien rieky, odstránenie betónových platní a kameňov z brehov, návrat vzácnych živočíchov do krajiny. To je výpočet úspechov projektu LIFE+ „Revitalizácia dolnej nivy Moravy“.

Projekt trval tri roky a už dnes v krajine vidieť pozitívne výsledky. A vidieť ich možno i voľným okom zo slovenskej strany – pri návšteve Devína či Devínskej Novej Vsi. „Krok za krokom sme realizovali vodohospodárske opatrenia zamerané na obnovu rieky pozdĺž rakúsko-slovenskej hranice. Brehové opevnenia boli odstránené. A odstránili sme aj 115-tisíc metrov kubických sedimentov. Kedysi vysušené bočné ramená sú dnes opäť zaplnené vodou. V nive vzniklo viac ako 15 hektárov záplavových lúk a  vyše 20 hektárov močaristých plôch,“ vymenúva vodohospodár Franz Steiner z viadonau. Táto organizácia realizovala projekt spolu s WWF Rakúsko a NÖ Landesfischereiverband (Dolnorakúske krajinské združenie rybolovu).

Morava je jediná prírodná nížinná rieka panónskeho charakteru v Rakúsku. Charakteristické pre lúky a lužné lesy sú pravidelné záplavy. Regulačné opatrenia v minulom storočí však výrazne zhoršili stav rieky: všetky bočné ramená boli odrezané, koryto rieky bolo vyrovnané a skrátené. Foto: Gerhard Egger

Morava stratila tvár

Pôvodne tiekla Morava krajinou pomaly v širokých meandroch. Bola aj dva razy tak široká, ako dnes. Často menila koryto, pričom zanechávala v okolí mŕtve ramená a malé jazierka. Na iných miestach vznikali riečne ostrovčeky a piesčiny. Táto dynamická premena je charakteristická pre riečne oblasti rovnako ako striedanie záplav a období sucha.

Regulácia rieky na začiatku 20. storočia však krajinu zmenila. Kameňmi spevnili 75 percent brehov, koryto zúžili a všetky meandre – riečne zákruty – a celú ramennú sústavu oddelili od rieky. Hlavný tok Moravy sa skrátil o 14 km, zrýchlil sa a zarezával viac do podložia. Niva vysychala. Takmer 40 % okolitých lužných lesov a nivných lúk zmizlo. Stratili sa dôležité biotopy pre ryby, vodné vtáctvo a ďalšie živočíchy i rastliny.

Ešte pred tromi rokmi sa na mieste bočného ramena Alter Zipf juhovýchodne od Marcheggu dalo prejsť po zemi. Jedinou stopou po spojení s Moravou bol zvyšok ramena so stojatou vodou. Vodohospodári dno ramena prehĺbili a opäť ho spojili s riekou. Vznikol tu nový ostrov a ponad rameno postavili drevený most. Foto: viadonau
Do Moravy sa vrátil život

Na rakúskej strane však začali v roku 2017 odstraňovať staré krivdy. „Už dnes možno vidieť, že revitalizácia priniesla zlepšenie životného prostredia, a to nielen pokiaľ ide o rieku ale i o nivu. Na nových záplavových lúkach nachádzajú dostatočné množstvo potravy a miesto na hniezdenie bocian biely či chrapkáč poľný. Vodou naplnené preliačiny poskytujú dôležité miesta na rozmnožovanie pre kunku červenobruchú či mloka dunajského. Kone v rezervácii WWF-Auenreservat Marchegg prirodzene udržiavajú krajinu a zároveň sú atrakciou pre návštevníčky a návštevníkov,“ hovorí Michael Stelzhammer z WWF Rakúsko. Kone spásajú lúky a vytvárajú biotopy pre množstvo ohrozených druhov: hmyz tu nachádza otvorené piesčité pôdy a lovci hmyzu, ako dudok obyčajný, dostatočné množstvo potravy.

Regulácia Moravy pripravila ryby o vhodné miesta pre neresenie a ich stav sa drasticky znížil. Teraz nedosahuje ani 10 percent pôvodného stavu, no krajinský riaditeľ pre rybolov z NÖ Landesfischereiverband Karl Gravogl sa teší, že situácia sa vďaka projektu zlepšuje: „Opätovným prepojením bočných ramien s Moravou môžu ryby zase putovať z hlavného toku do bočných ramien, aby sa neresili. To vytvára viac životného priestoru a posilňuje populáciu rýb. V konečnom dôsledku z toho profitujú nielen ryby, ale aj obyvateľstvo a rybári.”  

Výskum ukázal, že do bočných ramien sa vracajú i rôzne druhy mušlí, napríklad vzácne a prísne chránené korýtko riečne. Ochrancovia prírody sú obzvlášť hrdí na návrat blatničky vodnej. Potrebuje dynamické rieky, kde sa vytvárajú prirodzené bahnisté brehy a plytké piesčiny. Návrat nenápadnej rastliny je tak dôkazom úspešnej obnovy rieky.

Morava je hraničná rieka, vďaka jej regulácii krajiny ľahšie určili svoje hranice. No hlavným dôvodom bola protipovodňová ochrana a získanie novej pôdy na poľnohospodárstvo a rozvoj obcí. Na fotografii je vpravo uvoľnený breh Moravy a ďalšie obnovené bočné rameno na rakúskej strane a vľavo spevnený breh Moravy na slovenskej strane. Foto: viadonau

Slovenské rieky sú na rade

 Až 60 % európskych vôd nie je v dobrom stave. Na Slovensku je to 45 %. Stav vôd závisí od znečistenia, ale aj od hydromorfologických zmien, teda práve od regulácie a výstavby bariér na riekach, akými sú priehrady či malé vodné elektrárne. Tieto zásahy sú spojené so stratou riečnej krajiny a úbytkom biodiverzity. Členské krajiny Európskej únie majú povinnosť vrátiť riekam dobrý stav. Žiada to Rámcová smernica o vodách. Efektívnosť smernice práve tento rok Európska komisia prehodnocovala a len nedávno vyhlásila, že nie je dôvod smernicu meniť. Naopak, vyzvala krajiny, aby sa sústredili na cieľ – dosiahnuť dobrý stav vôd a investovali do neho viac síl a peňazí.

Členské krajiny majú jedinečnú príležitosť zrýchliť proces implementácie smernice. Práve pripravujú vodné plány na roky 2022-27, a to vrátane Slovenska. Ak chceme dosiahnuť dobrý stav vôd, musí byť revitalizácia jedným z hlavných cieľov Vodného plánu a do obnovy riek musí aj na Slovensku smerovať dostatok financií. Čas sa kráti, termín je rok 2027,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Ak sa krajiny postavia k tejto zodpovednosti čelom, mali by sme nielen v Rakúsku, ale i u nás na Slovensku vidieť viac projektov, ktoré vrátia riekam, mokradiam a jazerám život.

Polovicu projektu LIFE+  „Revitalizácia dolnej nivy Moravy“   financovala Európska únia, druhú polovicu Spolková krajina Dolné Rakúsko a Spolkové ministerstvo pre trvalú udržateľnosť a turizmus. Hodnota celého projektu bola 3,5 mil. eur. Projekt realizovali organizácie viadonau, WWF Rakúsko a Dolnorakúske krajinské združenie rybolovu.

Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

 

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.