Riečna krajina Moravy ožila. Prečo sa to deje?
Na rakúskej strane rieky Morava koncom roka bilancovali. Obnovenie bočných ramien rieky, odstránenie betónových platní a kameňov z brehov, návrat vzácnych živočíchov do krajiny. To je výpočet úspechov projektu LIFE+ „Revitalizácia dolnej nivy Moravy“.
Projekt trval tri roky a už dnes v krajine vidieť pozitívne výsledky. A vidieť ich možno i voľným okom zo slovenskej strany – pri návšteve Devína či Devínskej Novej Vsi. „Krok za krokom sme realizovali vodohospodárske opatrenia zamerané na obnovu rieky pozdĺž rakúsko-slovenskej hranice. Brehové opevnenia boli odstránené. A odstránili sme aj 115-tisíc metrov kubických sedimentov. Kedysi vysušené bočné ramená sú dnes opäť zaplnené vodou. V nive vzniklo viac ako 15 hektárov záplavových lúk a vyše 20 hektárov močaristých plôch,“ vymenúva vodohospodár Franz Steiner z viadonau. Táto organizácia realizovala projekt spolu s WWF Rakúsko a NÖ Landesfischereiverband (Dolnorakúske krajinské združenie rybolovu).
Morava stratila tvár
Pôvodne tiekla Morava krajinou pomaly v širokých meandroch. Bola aj dva razy tak široká, ako dnes. Často menila koryto, pričom zanechávala v okolí mŕtve ramená a malé jazierka. Na iných miestach vznikali riečne ostrovčeky a piesčiny. Táto dynamická premena je charakteristická pre riečne oblasti rovnako ako striedanie záplav a období sucha.
Regulácia rieky na začiatku 20. storočia však krajinu zmenila. Kameňmi spevnili 75 percent brehov, koryto zúžili a všetky meandre – riečne zákruty – a celú ramennú sústavu oddelili od rieky. Hlavný tok Moravy sa skrátil o 14 km, zrýchlil sa a zarezával viac do podložia. Niva vysychala. Takmer 40 % okolitých lužných lesov a nivných lúk zmizlo. Stratili sa dôležité biotopy pre ryby, vodné vtáctvo a ďalšie živočíchy i rastliny.
Na rakúskej strane však začali v roku 2017 odstraňovať staré krivdy. „Už dnes možno vidieť, že revitalizácia priniesla zlepšenie životného prostredia, a to nielen pokiaľ ide o rieku ale i o nivu. Na nových záplavových lúkach nachádzajú dostatočné množstvo potravy a miesto na hniezdenie bocian biely či chrapkáč poľný. Vodou naplnené preliačiny poskytujú dôležité miesta na rozmnožovanie pre kunku červenobruchú či mloka dunajského. Kone v rezervácii WWF-Auenreservat Marchegg prirodzene udržiavajú krajinu a zároveň sú atrakciou pre návštevníčky a návštevníkov,“ hovorí Michael Stelzhammer z WWF Rakúsko. Kone spásajú lúky a vytvárajú biotopy pre množstvo ohrozených druhov: hmyz tu nachádza otvorené piesčité pôdy a lovci hmyzu, ako dudok obyčajný, dostatočné množstvo potravy.
Regulácia Moravy pripravila ryby o vhodné miesta pre neresenie a ich stav sa drasticky znížil. Teraz nedosahuje ani 10 percent pôvodného stavu, no krajinský riaditeľ pre rybolov z NÖ Landesfischereiverband Karl Gravogl sa teší, že situácia sa vďaka projektu zlepšuje: „Opätovným prepojením bočných ramien s Moravou môžu ryby zase putovať z hlavného toku do bočných ramien, aby sa neresili. To vytvára viac životného priestoru a posilňuje populáciu rýb. V konečnom dôsledku z toho profitujú nielen ryby, ale aj obyvateľstvo a rybári.”
Výskum ukázal, že do bočných ramien sa vracajú i rôzne druhy mušlí, napríklad vzácne a prísne chránené korýtko riečne. Ochrancovia prírody sú obzvlášť hrdí na návrat blatničky vodnej. Potrebuje dynamické rieky, kde sa vytvárajú prirodzené bahnisté brehy a plytké piesčiny. Návrat nenápadnej rastliny je tak dôkazom úspešnej obnovy rieky.
Slovenské rieky sú na rade
„Členské krajiny majú jedinečnú príležitosť zrýchliť proces implementácie smernice. Práve pripravujú vodné plány na roky 2022-27, a to vrátane Slovenska. Ak chceme dosiahnuť dobrý stav vôd, musí byť revitalizácia jedným z hlavných cieľov Vodného plánu a do obnovy riek musí aj na Slovensku smerovať dostatok financií. Čas sa kráti, termín je rok 2027,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Ak sa krajiny postavia k tejto zodpovednosti čelom, mali by sme nielen v Rakúsku, ale i u nás na Slovensku vidieť viac projektov, ktoré vrátia riekam, mokradiam a jazerám život.
Polovicu projektu LIFE+ „Revitalizácia dolnej nivy Moravy“ financovala Európska únia, druhú polovicu Spolková krajina Dolné Rakúsko a Spolkové ministerstvo pre trvalú udržateľnosť a turizmus. Hodnota celého projektu bola 3,5 mil. eur. Projekt realizovali organizácie viadonau, WWF Rakúsko a Dolnorakúske krajinské združenie rybolovu.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko