Denník N

Zápisky knihomolníka, ep. III: Za svetlom múch

Exkluzívne memečko. By Zápisky knihomolníka. Podkladové obr.: film 300
Exkluzívne memečko. By Zápisky knihomolníka. Podkladové obr.: film 300

Sviatky pokoja a mieru, povedali. Z reprákov už zopár dní plynú vianočné melódie, z ktorých si potom čistím uši aj mozog hodinami kvalitného metalu. 
Najkrajší čas roka, koledy, imelo a podobné trópy zaznejú v pár “počúvateľných” songoch a ich ohyzdných prerábkach tak často, že viem, aký dokáže byť Santa stalker, lebo vie, kedy spíte, ako sa správate a iné korenisté detaily.

Počujem hlasy a čím bližšie bude 24. december, tým ich bude viac. “Ách, zasa nejaký rant od niekoho, kto by mal držať hubu, lebo my zákazníci ho živíme, bez nás by bolo bububu!”

Na zvýšený výskyt krutónizmu sa zvykne len mávnuť rukou “lebo Vianoce”. Istá miera nervozity sa dá pochopiť, nepredstavuje však relevantný dôvod správať sa voči iným ľuďom, tobôž nie k obsluhe knihomolníctva, ako splašený predstaviteľ hovädzieho dobytka.

Nachádzam kôpku z aspoň piatich sekcí, “sú Vianoce”.

“Veď mi len ukážte, kam mám ísť, ja si to nájdem.” Nechcem byť príliš tvrdý, ale nefandite si. Najmä keď veľká časť lidiček má problém nájsť aj stolček s novým Dánom, ktorý je rovno pred nimi a ledva sa jeho nožičky držia pod váhou množstva kusov.

Ponáhľajú sa, vraj, preto prásk knihou na zem, prípadne silou medzi ostatné a ako inak, zdrhá sa, rýchlo akože naspäť, nič sa nestalo, nepotrebujeme pomôcť, puf a sú preč, “ale veď sú Vianoce”.

Klasicky nastávajú aj hádky o tom, kto bol prvý v rade k tej ktorej pokladni, “lebo vianočná nervozita”.

Exkluzívne memečko only for you. By Zápisky knihomolníka (Facebook)

Na jednej strane si užívame vysokých tržieb a faktu, že konečne zákazníci neposielajú 99% našich odporúčaní do nepublikovaných krajín a dokonca sa zdá, že nás naozaj počúvajú.

Na strane druhej, akoby niekto spravil zo zvyčajných eskapád lidiček otočné gombíky a cez predvianočné obdobie ich zo srandy vytočil na maximum, šak nech je prdel, a pridal ešte niečo extra pod výhovorkou “lebo Vianoce”.

Tieto riadky a podobné sa mi letmo hmýria v mysli aj počas blokovania na kase, keď si utieram po ani neviem koľký raz pot z čela, lebo klíma a vzduch v predajni si žijú vlastným životom a rehocú sa na nás.

Dvoj-, troj- či štvordňové kolečká sa mi zlievajú dokopy, možno aj preto, že som ten juuu deň voľna, čo ich oddeľoval, doslova prespal (nerátam tých pár chvíľ hore, aj bez nich to bolo cca 24 hodín), a aj tak som ledva vstal.

Ozaj, nezvyknem poúčať, ale kápet si teraz dovolím. Keď vstúpite do knihomolníctva, idete sem v tomto období asi najmä preto, aby ste niekoho potešili. Čiže kúpili malý kúsok šťastia. My knihomolníci vás radi navedieme na čo najlepšiu trasu, aby sa tak stalo.

Potešiť blízkych neznamená šliapať po ostatných s podobným zámerom, urážať knihomolníkov alebo sa im vysmievať, keď robia svoju robotu poctivo “Ste úž ásí désiátý, čó sá má tó pýtáá, wee” (a ako inak si mam *píp* zarobiť na svoju výplatu, ak nie oslovovaním zákazníkov?), či obdobné úlety.

Takisto výber želanej bichličky nerovná sa zrovnaniu okolia so zemou. Verte mi, nech si už vyberiete akýkoľvek kus knižky, prvý či desiaty, každý prešiel toľkými rukami, že vaše baktériofóbne ja by len pri pomyslení asi skolabovalo.

Also, len tak pre ilustráciu, takto to častokrát dopadne, keď sa kniha aj s dobrým úmyslom (aby si ju zákazník mohol kuknúť) odbalí. Dané exempláre som našiel počas necelej hodiny upratovania na rôznych miestach na predajni.

Predstavujem si tie infernálne dni tesne pred Vianocami. Aj najotrlejší zombíci z populárnych seriálov či filmov by pri pohľade na nás knihomolníkov utekali. Ani Chuck Norris nešiel za pokladňu, ale radšej sa postavil do radu.

Zakončime ejhľa kapitolku džízsovskú na veselú nôtu, írečitou a stopercentne umelou minibásničkou o Jančim, čo nemal ani pár(k)u.

Hľadal Janči scifíčko,
indícií dal máličko,
aj tak sú to týčusi, juch,
nuž tvrdošijne si naďalej šiel
za svetlom múch.

 

Teraz najčítanejšie