Darujme si vo februári posledný vianočný darček

„Šak aspoň na tie sviatky daj pokoj s politikou!“ Takto predvčerom som ani ja neuvažoval, že deň po Štedrom večeri napíšem blog a to ešte taký, ktorý sa bude týkať politiky. Naštartovalo ma ale video, ako tlupa neonacistov zaútočila na stánok v susednom Poľsku. Jednalo sa o stánok Varšavskej organizácie Food Not Bombs. Organizácia, ktorá zbiera jedlo, ktoré by sa vyhodilo a zároveň protestuje proti vojnám a pomáha chudobným. Celkovo sa teda zameriavajú aj na boj s potravinovým odpadom, no neskrývajú ani svoje ambície zmeniť našu spoločnosť. Cudzie im teda rozhodne nie sú ani témy ako bezdomovectvo, či deštrukcia nášho životného prostredia. Viac si môžete pozrieť tu ( najmä bod 5 a 6).

Nebudem a nechcem vás dnes obťažovať nejakým veľmi dlhým blogom, v ktorom by som šiel do hĺbky programov jednej či viacerých politických strán. Sám ešte nemám prečítané programy politických strán demokratickej opozície, ktoré po voľbách vytvoria spoločnú koalíciu. Na to, aby sa tak stalo, musíme byť ale veľmi aktívni a bude to chcieť viac, ako len „pasívne“ ísť voliť.

Zároveň ale ani nebudem tvrdiť, že sa teraz všetci musíme zmobilizovať a ísť kampaňovať do ulíc. Nie som blázon, ani snílek. Väčšina ľudí na to nemá chuť ani priestor. Zároveň ale aj zo svojich skúsenosti viem, že nemálo ľudí by aj rado urobilo viac (ako len ísť voliť) a poradili aspoň pár ľuďom, z radu svojich rodinných príslušníkov či známych, koho, ale hlavne PREČO ÍSŤ VOLIŤ.

Nie náhodou som v úvode tohto blogu spomenul nemilú udalosť z Poľska, kde holohlaví náckovia demonštrovali svoju silu a zaútočili na tých, ktorí sa snažia o pozitívnu zmenu. Tento útok by však bol zbabelý a odsúdeniahodný, aj keby išlo o stánok ľudí, ktorým o tu pozitívnu zmenu nejde. Pritom aj u nás hnev, nenávisť a xenofóbne nálady rastú. Nie je to len môj pocit, či pocit veľkej časti občanov tejto krajiny. Ukazujú to viaceré prieskumy aj výskumy. Klesá u nás napríklad akceptácia homosexuálov, pričom sme sa prepadli už aj za Poľsko.

Mnohí si ešte pamätáme na to, akú vzburu a vlnu nenávistných reakcií vzbudila kampaň firmy, ktorá vyrába vodku. Tá prišla s kampaňou, ktorej cieľom bolo poukázať a vymedziť sa voči predsudkom (a celkovo rasizmu) a naopak podporiť rozmanitosť či toleranciu. Kampaň nebola len prvoplánová a firma neúnavne reagovala na nenávistné reakcie pod svojimi príspevkami. Zároveň prišli s vlastným prieskumom, ktorý (okrem iného) ukázal, že len tretina občanov Slovenska by v rodine akceptovala mulata, Araba dokonca len jedna desatina. Ani priateľstvo s černochom, mulatom či Aziatom si nevie predstaviť 40% ľudí.

Samozrejme, treba dodať, že ide len o všeobecný prieskum. Aj sám zo svojich skúsenosti viem (checkni moje meno), že tieto predsudky vedia byť veľmi ľahko odstránené pár minútovou konverzáciou. Problémom je aj to, že väčšina ľudí nemá s černochmi, Arabmi a pod. žiadnu skúsenosť a ich „realita“ je poriadne skreslená.

Pravdou ale je, že napriek všetkému, sú tieto čísla viac než alarmujúce. Pretože aj viaceré štúdie, ktoré nás porovnávajú s inými európskymi krajinami ukazujú, že sa rozhodne nemáme čím chváliť. Pozri tu či tu. Rešpektovaná sociologička Silvia Porubänová (ktorú mnohí poznáme z televízie) zároveň tvrdí, že vo veľkej miere k tomuto prispeli naši politici a tiež mediálny priestor, v ktorom je veľa islamofóbie či generalizácie. Zároveň tvrdí, že za silno rozšírené rasistické či xenofóbne názory nemôže migračná kríza, ktorú sme tu pred pár rokmi mali. Opäť poukazuje na vysokú dôležitosť prezentácie v médiach, či slov vychádzajúcich z úst našich politikov.

Poďme už ale do súčasnosti

Presuňme sa už ale do súčasnosti. Po takmer celých 4 rokoch vlády, ktorá mala byť „hrádzou proti extrémizmu“, máme stranu plnú neonacistov v prieskumoch na 2.mieste a to s dvojciferným výsledkom a dokonca v menej známom prieskume od spoločnosti Vox, je táto strana už nejakú tu dobu prvá.

Práve po 2 udalostiach nedávnych dní, keď útočníci rómskeho etnika zaútočili a dobili ľudí z majority, percentá tejto strany ešte stúpli. Reakcia zo strany plnej neonacistov ale bola očakávaná. Išli na tieto miesta demonštrovať svoju silu a siláckymi rečami predstierať, že majú aj reálny plán, ako riešiť dlhodobo neriešený problém osád či vylúčených komunít.

Na jednej strane samozrejme chápem, že veľa ľudí im na to naletí. Sám žijem v oblasti, kde je rómska menšina pomerne široko zastúpená. Sám ale nemám pravidelnú skúsenosť s osadníkmi, ktorí v mnohých oblastiach robia majorite menšie či väčšie peklo. Na druhej strane, azda neexistuje horšia reakcia, ako reakčný blog demokratického politika, kde do značnej miery nepriamo obhajuje počiny Kotlebovcov.

Bol to síce veľmi krátky blog, ale predseda strany, ktorá má v názve solidaritu, stihol v tomto blogu vyjadriť názor, že je nepochopiteľné ak kritizujeme Kotlebu za jeho zneužívanie útokov zo strany Rómov. Rovnako v ňom volá po obnovení štatistík kriminality podľa národností. Nie je to pritom prvý-krát, čo Richard Sulík nemeral ani raz a rovno strihal.

Rozhodol som sa v tomto blogu zamerať práve na túto tému. Áno, nejde o žiadnu „chlebovú tému“, ani o tému zdravotníctva či školstva, ktoré považujeme v tejto krajine za najdôležitejšie témy. Rozhodne ale budeme o tejto téme ešte veľa počuť a bude jednou z viacerých hlavných tém, počas už prebiehajúcej kampane k parlamentným voľbám. A to si ešte predstavte predvolebné debaty, ktorých bude účastný Marián Kotleba.

„Rómsky problém“ – od osobných skúseností smerom k parlamentným voľbám

Prv než prejdem k riešeniam, resp. k tým, ktorí podľa mňa tieto riešenia majú a aj kandidujú do parlamentu vo februárových voľbách, vrátim sa ešte krátko k osobným skúsenostiam. Pochádzam a stále bývam v okrese Gelnica. Tento okres mnohí (najmä miestni) poznajú aj ako „hladovú dolinu“. V posledných voľbách do európskeho parlamentu tu mala ĽSNS takmer 17,5% (celkovo na SR 12%). Vo viacerých obciach, prirodzene, ĽSNS vyhrala. Vrátane Richnavy, kde sa udial jeden z dvoch posledných útokov zo strany osadníkov.

Klamal by som však, ak by som vravel, že mám pravidelnú skúsenosť s ľuďmi z tejto komunity. Viem sa ale vcítiť do ľudí, ktorí žijú v blízkosti týchto osád a nie svojou vinou majú z roka na rok väčšie nepríjemností. Je to pár konkrétnych skúseností, kde aj vo mne vrel hnev, ktorý rozhodne nebol odosobnený od xenofóbne podfarbených názorov. A to som sám zo zmiešanej rodiny a mám šťastie na sčítaných rodičov, ktorí sú na slovenské pomery kultúrne veľmi otvorení.

Po krátkom čase som si uvedomil, že moje reakcie/myšlienky neboli vždy vhodné. Ako mám ale súdiť miestneho autobusára, ktorý jazdí v Gelnickom a Spišsko-Novoveskom okrese a nejeden osadník mu narobil nemalé peripetie? Mám ho považovať za „nácka“, len preto, že má vyvesenú vlajočku Ľsns? Mám považovať za „náckov“ miestnych, ktorí tvrdo pracujú a počas rokov videli, ako sa „rómsky problém“ neriešil a ak „riešil“, tak rozkrádaním eurofondov?

Problém je oveľa zložitejší a chápem zjednodušené názory, že „ľahko sa niekomu rozpráva z pohodlia bratislavskej kaviarne“. Napriek všetkému, hnev a nenávisť nevyriešili ani jeden problém na svete. Naopak, spôsobili ich mnoho. Preto stojím na strane čestných ľudí, ktorí sú práve v tých stranách, ktorým mnohí nadávajú do „slniečkarov“.

Vlado Ledecký a úspešný príbeh zo Spišského Hrhova

Mnohí ste už určite počuli o tomto úspešnom starostovi zo Spiša. Jeho príbeh je naozaj unikátny. Podarilo sa mu zvýšiť počet obyvateľov približne dvoj a pol násobne. Založil obecný podnik, (aj) vďaka ktorému si našli všetci nezamestnaní prácu. Obec sa môže pýšiť nulovou kriminalitou, vzorným platením daní, či vybudovaním rozhľadne, posilňovne, kúpaliska a ďalších vecí, ktoré urobili z tejto obce atraktívne miesto na bývanie. Viac o tom sa môžete dočítať napr. tu. Veľmi zaujímavý rozhovor, kde napríklad starosta hovorí o tom, že ak týmto osadníkom dáte teplú vodu „len tak“, prestanú ju platiť. Takýmto ľuďom musíte dať v prvom rade prácu a postupne dávať benefity.

No a už v tomto rozhovore z pred vyše roka Ledecký spomína, že riešenia s veľkým zásahom musia prichádzať z iniciatívy štátu. Preto môžme byť naozaj radi, že človek s ocenením starosta roka (jeho dedina s ocenením dedina roka) či ocenením zo strany EÚ za rómsku inklúziu kandiduje do parlamentu a chce tieto dlhotrvajúce problémy s nezamestnanými a osadníkmi, točiacimi sa v bludnom kruhu, meniť aj zo štátnej úrovne.

Irena Bihariová a jej skvelý blog k posledným útokom zo strany rómskej minority

Bihariovú určite takisto mnohí poznáte. Je právničkou a od roku 2009 vedie združenie Ľudia proti rasizmu. Zameriava sa tiež na extrémisticku kriminalitu a venuje sa problematike anticigánizmu, z čoho by sa mnohým miestnym ľuďom určite zježili vlasy. Jej práca a politické angažovanie mi je ale sympatické, pretože si ju viem (a aj tisíce ďalších ľudí) pokojne predstaviť ako líderku demokratickej opozície. Komunikačne je na vysokej úrovní a nebojí sa jasne, ale hlavne vecne poukazovať na pokryteckosť a nebezpečný populizmus viacerých politikov na Slovensku.

Dobrým príkladom je rozhovor z pred 2 rokov, práve na Nku. Tu napríklad tvrdí, že „opatrenia ĽSNS sú príliš všeobecné. Nejde o nič konkrétne, merateľné, zväčša sú to len kvetnaté a strašne populistické frázy, ktoré ich voličom krásne znejú, v praxi sa však nedajú realizovať.

Alebo o ich pokryteckosti, resp. protichodných návrhoch :

„Na jednej strane chcú znížiť dane a zaviesť rovnú daň vo výške 15 percent, na druhej strane ponúkajú štedrú bytovú a sociálnu politiku. Samozrejme, výpadok v rozpočte pri znížených daniach nemajú prepočítaný vôbec, a o tom, koľko by stála ich bytová a sociálna politika a kde by na ňu vzali, nechyrujú.“

Ako som už ale spomenul v nadpise, veľmi ma zaujal práve posledný blog od Ireny Bihariovej. V ňom spomína viaceré populistické a nezmyselné návrhy, ktoré sa objavujú práve po posledných útokoch zo strany minority. Pozornosť by som ale venoval najmä 5 návrhom, ktoré v blogu spomína.  Sem vypíšem aspoň v stručnosti konkrétne body :

1.Kľúčovým aktérom sú samosprávy :

Prepojenie štátu a samospráv je dnes nedostatočné a súčasne nastavený model je neudržateľný. Koordinácia štátu je len „jemne metodologická“ a roztrieštená medzi viacero rezortov. Preto si táto náročná téma vyžaduje vlastného ministra. Integrácia Rómov je veľmi náročný proces – od investícii cez odborno-manažérske schopnosti, až po ľudské kapacity.

Riešením podľa PS/Spolu (a samozrejme Bihariovej) je centrálne riadenie v podobe ministerstva a zostavenie odborných tímov, ktoré budú vo vytipovaných obciach pomáhať.

2. „Upratanie“ sociálnej terénnej práce
3. Vzdelávanie detí z osád :

a)Podpora projektov včasnej intervencie
b)Pomoc starostom so zabezpečením predškolskej dochádzky a asistentov v škôlkach
c)Osobitný prístup k deťom, ktoré nemajú slovenčinu ako materinský jazyk
d)Motivačné podmienky ako štipendia, školské autobusy, motivačné stimuly pre dané školy a pod.

4. Vysporiadanie bývania – podpora prestupného bývania, soc.nájomného bývania či systém mikro-pôžičiek (nie byty „zadarmo“)
5. Asistenti pre trh práce, ktorí budú pomáhať dlhodobo nezamestnaným pri obnove pracovných návykov

Takýchto návrhov je pri tom viacero. Ako som v úvode napísal, nemám preštudované programy strán, ale v tomto príspevku som vypísal viacero z tých, ktoré sa priamo týkajú rómskej komunity.

Budem rád, ak na daný príspevok hodíte „like“. Kopec podobných (spoločensko-politických) príspevkov pridávam na FB stránku „Narovinu“. Stránka sa dá ale po novom iba sledovať, nedá sa označiť ako „páči sa mi to“. Dá sa to jedine tak, že „lajknete“ jeden z príspevkov (najlepšie ten ktorý som sem označil) a ja vás pozvem, aby ste stránku „lajkli“.

Budem rád za vaše prípadne názory a komentáre. Určite je viacero kandidátov na kandidátkach viacerých politických strán, ktorí sa zaoberajú touto témou. Zároveň ak si dáte odber/like na spomínanú FB stránku, tak sa k vám v najbližších týždňoch dostanú podobné blogy aj na iné témy.

Toto je len jeden z nich. Schopná alternatíva existuje. A nie je to v žiadnom prípade alternatíva skupiny neonacistov, ktorí nemajú reálne riešenia.