Dr. Demokracia a Mr. Populizmus

To, že populizmus pred voľbami a nielen parlamentnými, ale aj komunálnymi kvitne ako čerešne v máji, som od sledovala v priamom prenose v novembri v roku 2018, keď sa konali komunálne voľby.
Populisti vtedy stavili na to, že v meste ide všetko dole vodou a jedine oni sú tí záchrancovia, ktorí dokážu existujúci stav zmeniť. Postavia priemyselné parky, zabezpečia väčšiu bezpečnosť, rozvinú kultúru, pretože aj tá bola chabá. Nápady len tak chrlili. Dokonca tí najodvážnejší chceli zrekonštruovať celé mesto. Neprinášali ale riešenia, neprinášali koncepcie. Jediné na čom si zakladali počas celej kampane boli prázdne frázy. Prázdne frázy, ktoré dookola opakovali a ktorým voliči v niektorých prípadoch aj uverili. Po roku sú výsledky ich práce, práve tých najviac kričiacich v mene ľudu a občanov nulové. Niektorí zmizli tak rýchlo, ako negatívne komentáre pod statusmi súdruha Blahu na sociálnej sieti, iní čušia, alebo robia presný opak toho, čo hlásali, pretože žiadne konkrétne riešenia nemajú.
To, že populizmus neuzdravuje, ale narúša a podkopáva demokraciu je zrejmé aj v týchto dňoch, keď sa blížia parlamentné voľby.
Je nespochybniteľné, že žijeme éru populistov a tí ju využívajú. Prezentujú sa ako ľudia, ktorí slúžia ľuďom a majú jediný cieľ. Prinášať blaho ľudu a národu. Upozorňujú na to od Bratislavy, cez Žilinu až po Veľké Slemence a prízvukujú, že iba oni skutočne zastupujú ľudí, ktorých dvíhajú na piedestál a označujú za morálne čistých. Porovnávajú ich s tými ostatnými, z ktorých si vytvorili imaginárnych nepriateľov a cez akési rečnícke umenie a heslá na billboardoch oslovujú voličov a prinášajú spásu.
Príznačné je pre nich to, že vždy majú nejakých nepriateľov. V minulosti to bola tzv. maďarská karta, potom migranti, teraz si našli iného nepriateľa. Liberála, ktorého využívajú na navodenie strachu a darí sa im vytvárať akúsi domnienku večnej hrozby, ktorá je ako keby vytrhnutá z napínavého príbehu doktora Jekylla a pána Hyda, kde dobrého občana oslobodia od temných zvieracích inštinktov.
Obávam sa populizmu, pretože je nebezpečný. Je nebezpečný tam, kde ľudia nemajú ponúknutý iný pohľad na všetko. Kde nemajú prístup na internet, kde nemajú dokonca ani novinový stánok, aby si mohli prečítať niečo iné. Obávam sa ho, pretože je všade tam, kde ľudia pracujú za minimálnu mzdu a prežívajú od výplaty do výplaty. Tam, kde stagnuje zdravotníctvo, kde voliči nemajú možnosť prečítať si programy jednotlivých strán, alebo tam, kde nevedia ani to, kde môžu programy nájsť.
Na týchto miestach sa stávajú populisti zástupcami ľudu, ktorí cez slogany prinášajú riešenia a ktoré svietia všetkým týmto ľuďom na ceste do práce, alebo z práce, ak vôbec nejakú majú. To, že tieto prázdne sľuby reálne nedokážu dotiahnuť do konca im nemá kto povedať. A preto je dôležité nájsť spôsob, ako týchto ľudí upozorniť na to, že populisti zastupujú ľud len symbolicky a ich slogany, ako napr. liberálne šialenstvo, my sme riešenie, my sme ľud, protislovenskí liberáli a protikresťanskí liberáli sú plody tých, ktorí neprinášajú riešenia, ale navodzujú strach a rozdeľujú spoločnosť. Títo ľudia musia vedieť, že byť liberálnym znamená mať kontrolu nad vlastným životom, kde nepotrebujeme slogany a heslá, ale môžeme sa slobodne riadiť aj my, aj naše deti vlastnými pocitmi, svojimi zvykmi, vlastným presvedčením, vlastnou vierou. Musia vedieť, že riešením pre Slovensko nie je demontovanie, ale posilňovanie, kvalitní lídri, ktorí sú odborníci s kvalitným programom, vďaka ktorému budú ľudia na Slovensku slobodní, sebavedomí a nie trvalo sa bojaci neexistujúceho nepriateľa.
Som presvedčená o tom, že ak sa nám podarí spoločne dostať odborníkov s kvalitným programom medzi ľudí, aj medzi tých, ktorí už neveria nikomu a ničomu, tak sa posilní postavenie Slovenska, posilní sa spoločná Európa a nikto nebude musieť váhať nad tým, či sloboda, či chvejúci sa ľudia, ktorí sa boja trvalého neexistujúceho nebezpečenstva, alebo medzi tým či Európa, alebo Dankove Rusko. Vzorec je jednoduchý. Venovať sa programom a nie populistickým sloganom.

Kandidujem na kandidátke politickej strany Sloboda a Solidarita a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných ľudí. V mnohých sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujme to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde. Robím to preto, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť.