Štefánikova ulica- diaľnica alebo mestský bulvár? – 2. časť

Súčasnosť Štefánikovej ulice

Dnešná podoba ulice nezodpovedá jej významu v rámci uličnej siete mesta. Ulica v priamom dotyku s historickým jadrom mesta a jedna z hlavných tried mesta, ktorá by mala okrem dopravného významu zároveň demonštrovať vyspelosť nášho vzťahu k verejnému priestoru, je preťažená dopravou na prieťahu cesty I/61. Chodník pre peších vedie v najhodnotnejšej časti ulice len po jej jednej strane, kde sú navyše chodci atakovaní cyklistami, ktorým chýba v rámci dopravného priestoru „ich“ bezpečné miesto. Ulicu v úseku od výstaviska po Hotel Elizabeth obsluhuje jediná zastávka MHD (pri križovaní Kukučínovej ulice), do existujúcich úradov a prevádzok sa nedá pohodlne dostať prostriedkom hromadnej dopravy, bicyklom a v podstate ani autom.

Pre úplnosť treba povedať, že vlastníkom a správcom komunikácie je Slovenská republika prostredníctvom svojej spoločnosti Slovenská správa ciest.

Parter nie je atraktívny, svoje sídlo tu nachádzajú rôzne obslužné funkcie, ako napr. predajne automobilov, ktoré by sme však videli radšej niekde na periférii mesta, ako v jeho širšom centre. Na ulici chátra viacero nehnuteľností, čo jej takisto nepridáva na kráse. Viacero budov má v smere do ulice zabednené alebo zamurované okná, čo uberá nielen z atraktivity prostredia, ale i zo sociálnej kontroly, ktorá je dôležitá pre pocitovú bezpečnosť obyvateľov.

Neutešený stav využitia územia do veľkej miery kazí aj naša armáda. Na jednej strane ulice necháva chátrať bývalé Armádne stredisko vrcholového športu Dukla Trenčín, o ktorého budovu a okolie sa absolútne nestará, počas leta tu rastie metrová burina, zhromažďujú sa tu a odpad sem nosia i Trenčania bez domova. Oproti, „cez cestu“ má armáda zas Kasárne SNP, kedysi už rozkazom ministra obrany (a primátora Trenčína v rokoch 2002 – 2003) Juraja Lišku vysťahované do Nového Mesta nad Váhom, po nástupe ministra Kašického navrátivšie sa pod hrad Matúša Čáka. V minulosti sa uvažovalo o možnosti vybudovať v tomto areáli napr. vysokoškolský kampus alebo zriadiť priestory pre ZUŠ Karola Pádivého (medzičasom vyriešené), dodnes tu je však „vďaka“ rozhodnutiu smeráckeho ministra parkovisko vojenskej retrotechniky.

Budúcnosť územia podľa územného plánu

Základnou územnoplánovacou dokumentáciou každého mesta, ktorá definuje možnosti rozvoja a výstavby na jeho území, je územný plán mesta (ďalej len ÚPN). V Trenčíne je platný ÚPN z roku 2005, tento bol neskôr viackrát aktualizovaný a doplnený. ÚPN pri plánovaní rozvoja územia počíta s dvomi obdobiami- jeho záväzná časť s obdobím do roku 2030, výhľadová časť s obdobím po roku 2030. A práve ÚPN mesta Trenčín môže byť nádejou, že do budúcnosti príde v tomto priestore k zmene.

V záväznej časti počíta územný plán najmä s transformáciou bývalého Armádneho strediska vrcholového športu (ASVŠ) na polyfunkčnú zónu bývania a občianskeho vybavenia. V úseku od budovy úradu práce po križovatku s Kukučínovou zachováva ÚPN na južnej strane ulice tzv. nešpecifikované komerčné vybavenie, teda v zásade súčasné využitie priestoru. Radikálnejší je ÚPN v jeho záväznej časti najmä k severnej strane ulice, kde vytvára priestor pre mestský blok v trojuholníku ulíc M. R. Štefánika, Kragujevackých hrdinov a Sadovej (teda na ploche, na ktorej rástlo „povestné“ štvrté ginko) a priestor pre polyfunkciu bývania a občianskeho vybavenia v priestore brownfieldu v bývalej Merine. V súčasnej dobe je v riešení v rámci procesu EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) nové obchodné centrum spolu s prerábkou a skapacitnením jestvujúcej okružnej križovatky pri obchodnom dome MAX. Toto nové obchodné centrum by malo byť umiestnené práve v brownfielde Meriny, čím môže ísť o prvý výrazný krok na ceste k transformácii tohto územia. V záväznej časti je ÚPN ešte „zhovievavý“ k priestoru kasární, ktoré tu sú zadefinované ako „plochy zariadení ASR, CO, PZ a HaZZ.“

Kým záväzná časť ÚPN vojakov „šetrí“, výhľadová časť je už odvážnejšia. Tá navrhuje pretransformovanie kompletne celého areálu kasární na polyfunkčnú zónu bývania a občianskeho vybavenia. V pešej dostupnosti centra, s jestvujúcou zeleňou, v priamom napojení na Park M. R. Štefánika a železničnú stanicu, s možnosťou pre parkovanie i budovanie občianskej vybavenosti- tieto predispozícii by z tejto novej mestskej štvrte urobili možno najlepšiu adresu na bývanie v Trenčíne. Otvorením areálu kasární by sa mohol oživiť parter smerom do Štefánikovej ulice, čo by z nej (za súčasnej zmeny organizácie dopravy) urobilo konečne reálny mestský bulvár.

Územný plán má teda jasno a otvára priestor pre vedenie mesta, ktoré by malo rokovať s armádou o jej definitívnom a tentokrát už snáď nezvratnom opustení priestorov na Štefánikovej ulici- najskôr o „odídení“ z bývalého ASVŠ (ak ho nemá armáda už v pláne využiť- napr. pre sídlo novozriadených Síl pre špeciálne operácie, ktoré majú veliteľstvo rovnako ako Pozemné sily práve v Trenčíne) a z Kasární SNP.

Alternatívy organizácie dopravy

Možnosti, ako odbremeniť Štefánikovu ulicu od tranzitnej dopravy, sú v zásade dve. Prvá, s ktorou počítajú aj platné územné plány mesta či kraja, je tzv. juhovýchodný obchvat (JVO) mesta Trenčín, čo je zjednodušene pokračovanie komunikácie, ktorá vedie z diaľničného privádzača Trenčín – západ po novom cestnom moste a momentálne vyúsťuje v poli medzi obchodným centrom Laugarício a ulicou Ku štvrtiam. Ďalšia, druhá etapa JVO by pokračovala okolo vodného zdroja na Soblahovskej ulici južným okrajom sídliska Juh, masívom Breziny a v lokalite Pred Poľom by sa napojila na súčasnú cestu I/61. S týmto trasovaním pracujú aj developerské projekty, ktoré sa chystajú na východnom okraji sídliska Juh- pri kotolni na konci Východnej ulice.

Druhou alternatívou, ktorú presadzuje súčasné vedenie mesta, je vybudovanie paralelnej komunikácie centrom mesta. Tá by začínala v križovatke ulíc Štefánikovej a Kubranskej, pri predajni Billa, pokračovala by po Železničnej ulici pomedzi autobusovú a vlakovú stanicu a mestským parkom do v súčasnosti nezastavaného územia, ktoré sa otvorilo prekládkou železničného koridoru. Hoci je toto riešenie momentálne v rozpore s platnými územnými plánmi, premiér Pellegrini na zasadnutí „malej vlády“ v Trenčíne prisľúbil mestu súčinnosť pri realizácii tejto aktivity.

Predmetom tohto blogu nemá byť oponovať jedno alebo druhé riešenie. Hoci mám v týchto dvoch riešeniach svojho „favorita,“ obe alternatívy by pomohli upokojiť Štefánikovu ulicu v jej najhodnotnejšej časti, teda od výstaviska TMM po Hotel Elizabeth. Následne, po vytvorení alternatívnej trasy, by bolo možné zmeniť súčasný režim na ulici, napr. vybudovaním vyhradených BUS a cyklopruhov, odstavných miest pre zásobovanie a krátkodobé státie a podobne.

Kedy bude Štefánikova ulica krajšou?

Akokoľvek vyzerajú vízie spracované v územnom pláne pekne, realizácia „lepšej Štefáničky“ bude ešte behom na dlhé trase. Alfou a omegou bude, ako už bolo spomenuté, pretrasovanie prieťahu štátnej cesty a „otvorenie“ územia smerom do Kasární SNP. Po vyriešení týchto infraštrukturálnych a vlastníckych otázok môže prebehnúť architektonicko-urbanistická súťaž, ktorá v súlade s požiadavkami územného plánu vyrieši novú podobu jednej z hlavných tepien mesta. S ohľadom na nedávnu rekonštrukciu Mierového námestia a výsledky architektonickej súťaže na riešenie ulíc Hviezdoslavova, Sládkovičova, Jaselská a Vajanského som ľahkým optimistom, že by mohlo mesto získať kvalitný verejný priestor, ktorý spojí jeho centrum so železničnou stanicou a transformovaným územím, ktoré ostalo po textilke Merina.