Problémy so vzdelávaním rómskych detí naďalej pretrvávajú

Jednou z hlavných príčin, ktoré bránia systémovým zmenám pri odstraňovaní diskriminácie rómskych detí v školách, ako aj pri odstraňovaní iných vážnych vzdelávacích nerovností je skutočnosť, že riadenie školstva spadá stále pod kompetencie a rozličné predstavy viacerých rezortov a zriaďovateľov. Ministerka školstva Martina Lubyová (SNS) pri svojom nástupe do funkcie prisľúbila zjednotiť školské kompetencie pod strechu jej rezortu, no dodnes tak neurobila. Navyše, agendu regionálneho školstva, vo vnútri rezortu, skomplikovali pretrvávajúce spory medzi samotnou ministerkou a štátnym tajomníkom Petrom Krajňákom (Most-Híd).

Rozdeľuj a panuj

To spôsobilo, že témy, ktoré sa priamo dotýkajú vzdelávania menšín alebo žiakov s rôznymi výchovno-vzdelávacími potrebami, boli pre „pokoj v domácnosti“ rozparcelované a pridelené ako „špeciálna“ samostatná politická agenda priamo pod štátneho tajomníka. Takto sa pod jeho dozorom ocitlo špeciálne školstvo, alebo agenda národnostného školstva, pod ktorou sa v súčasnosti rieši aj vzdelávanie sociálne znevýhodnených detí. Ide o dôležité témy, ktoré by inak mohli byť efektívne riešené a koordinované v kontexte celého regionálneho školstva. Spor medzi ministerkou a štátnym tajomníkom spôsobili napokon to, že zákon o povinnej predškolskej dochádzke z dielne Most-Híd nepredložil Lubyovej rezort a nešiel preto ani do medzirezortného pripomienkového konania, ale bol priamo podaný do parlamentu v spolupráci so stranou Smer-SD, ako poslanecký návrh. Rovnaký osud mala aj nedávna schválená novela zákona o podpore sociálne znevýhodnených žiakov, ktorá tiež pochádza z dielne Mostu-Híd. Zaujímavý je samotný obsah novely, ktorá z podoby vyhlášky nadobudla razom vyššiu právnu silu pri podpore vzdelávania chudobných, prevažne rómskych detí. Zvýšil sa aj objem finančných zdrojov na ich vzdelávanie – z pôvodných 7 miliónov Eur na takmer 9 miliónov Eur.

Ak sa chcete dozvedieť viac o téme vzdelávania rómskych žiakov a o reflexii postavenia Rómov na Slovensku, knihu si môže objednať tu: https://www.artforum.sk/katalog/113095/romovia-v-zajati-politiky

Pripomienky, ktoré mali pomôcť

Novelu zákona som mal možnosť pripomienkovať ešte pred jej podaním do prvého čítania na priame vyzvanie jej predkladateľa, poslanca za Most-Híd, Štefana Vavreka. Na pôde jeho poslaneckej kancelárie som napríklad navrhoval: a) aby bol finančný príspevok na asistenta učiteľa z tohto (stále výrazne poddimenzovaného) balíka peňazí viazaný naozaj iba na asistenta učiteľa a nie už na sociálneho pedagóga, ktorý by mal byť platený z iných zdrojov a ktorý navyše robí v škole úplne niečo iné, b) aby učitelia nedostávali špeciálny príspevok za to, že učia rómske deti. Ale naopak, aby im tento príspevok bol vyplácaný v prípade, ak týchto žiakov budú vzdelávať integrovane, c) aby každoročne Národný ústav certifikovaných meraní a Inštitút vzdelávacej politiky spoločne modelovali intervencie na zlepšenie vzdelanostnej úrovne chudobných detí. Odporúčania štátnych analytikov by si mal rezort školstva zo zákona povinne osvojiť a následne ich uplatňovať vo svojich pravidelných vyrovnávacích politikách pre príslušné školy. V takom prípade by potom nemuselo dochádzať k trápnym situáciám, kedy sa ministerka školstva Lubyová verejne sťažuje na rómske deti za to, že jej svojimi slabými školskými výsledkami kazia jej vysnívané celonárodné priemery v domácich a medzinárodných meraniach.

Novela, ktorou sa nič zásadné nemení

Ani jedna z mojich pripomienok napokon nebola zapracovaná a novela školského zákona bola 17. októbra, 2019 schválená v jej pôvodnej podobe. Treba však dodať, že moje pripomienky si našli podporu u samotného predkladateľa, no nestretli sa už s pochopením u jeho straníckeho kolegu a dosluhujúceho štátneho tajomníka Ministerstva školstva Petra Krajňáka. Zhrňme si to: nie je pravda, že novela zákona z dielne Most-Híd garantuje v školách chudobným rómskym deťom asistenta učiteľa, pretože peniaze na ich činnosť môžu a budú odčerpávať aj sociálni pedagógovia, ktorí ale v triedach počas pravidelnej formálnej výuky nie sú a so žiakmi na vyučovacích hodinách pravidelne nepracujú a nepomáhajú im napríklad prekonávať jazykové bariéry. Tiež platí, že novela nijako nerieši pretrvávajúci problém priestorovej segregácie v školách. Pre takmer 50 tisíc detí, ktoré sa ocitli v kategórii „sociálne znevýhodnených“ neplatí možnosť tzv. „individuálneho začlenenia“, ktoré by im umožnilo vstúpiť do učebných tried medzi intaktných žiakov tak, ako je to v prípade zdravotne znevýhodnených detí. Preto v prípade návrhu vyplácať učiteľom príspevok za to, že budú rómske deti vzdelávať v zmiešaných triedach išlo z mojej strany o snahu uplatniť vôbec prvý takýto integračný princíp, ktorý by navyše vyvieral priamo zo (školského) zákona a na ktorom by sa dalo postupne stavať.

Toto ustanovenie mohlo byť neskôr podrobnejšie rozpracované v príslušnej vyhláške, alebo v priamom nariadení pre školy. Výška špeciálneho príspevku (ktorý sa z pôvodných 28 EUR upravil na súčasných 63 EUR), ktorého vyplácanie je podmienené výučbou rómskych detí je v tomto prípade nepodstatná. Podstatné je to, že samotná povaha takéhoto ustanovenia v novele školského zákona motivuje (odmeňuje) k väčšej etnickej a sociálnej homogenizácii učebných tried. Dlhodobo nesplnená domáca úloha rezortu školstva spočíva aj v tom, že stále nemá vypracované zásady a účinné postupy pre školskú integráciu. Učiteľom stále chýba podrobná didaktika začleňovania nie len chudobných rómskych detí v našich školách. Spomínam si na niekoľko zásadných rozhovorov s riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní (NÚCEM) Romanou Kanovskou v ktorých sme sa jednoznačne zhodli na tom, že problémy súvisiace so vzdelávaním rómskych detí nespočívajú v tom, že by nám o týchto deťoch chýbali potrebné dáta. Problém spočíva v tom, že s týmito dostupnými dátami školská politika vôbec nepracuje. A aj vďaka tejto novele tomu tak bude aj naďalej.

Spolupráca s mimovládkami, ako argument pre Brusel

Faktom je, že samotnému pripomienkovaniu novely školského zákona, ktorá by mala podporovať vzdelávanie chudobných detí, predchádzalo moje pôsobenie – spolu s ďalšími kolegami z mimovládnych organizácií – v poradnej skupine štátneho tajomníka, ktorú sám zriadil na pôde rezortu školstva a ktorá mu mala radiť v otázkach inkluzívneho vzdelávania. Tu sme sa viacerí na úvodných stretnutiach dozvedeli napríklad to, že so „štátnym“ máme diametrálne odlišné pohľady aj na tému vzdelávania v elokovaných pracoviskách stredných odborných škôl, ktoré na Slovensku vyrastajú v sociálne vylúčených komunitách. Peter Krajňák ich vznik a existenciu otvorene podporuje, hoci výskumy, odborníci, niektorí opoziční poslanci, no najmä štátna školská inšpekcia poukazujú na to, že tieto vysunuté pracoviská lákajú na absurdný biznis s finančnými normatívami, poskytujú mizernú kvalitu vzdelávania a segregujú študentov.  Na stretnutiach sme sa venovali aj potrebnej reforme diagnostiky rómskych detí, ktorú Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) širšej odbornej verejnosti stále nepredstavil.

Odporúčali sme tiež, aby sa rezort školstva – tak, ako to robí aj v prípade žiakov z maďarskej menšiny – zameral aj na jazykové vzdelávanie rómskych detí v školách, ktorých slovenčina nie je materinský jazyk. Odpoveď znela: „Téma jazykového vzdelávania rómskych detí v bežných školách nie je politicky priechodná“. Počas sedení sme navrhovali zber etnických dát, (poskytli sme tiež podporný právny výklad a základný metodický rámec zberu), ktoré mali umožniť školstvu efektívnejšie monitorovať segregáciu rómskych detí, ale tiež adresnejšie identifikovať školy, ktoré potrebujú nevyhnutnú finančnú a metodickú pomoc. Navrhli sme tiež viacero opatrení pre lepšiu charakteristiku sociálne znevýhodnených detí a pre zlepšenie ich kvality vzdelávania. Opäť sa budem opakovať, ale ani v tomto prípade nebola žiadna z našich pripomienok a odporúčaní zo strany štátneho tajomníka akceptovaná. Naposledy nás – po dlhej odmlke – začal Peter Krajňák urgentne zvolávať v novembri, 2019, keď Európska komisia poslala Slovensku ultimátum a vyzvala kompetentných, aby do decembra 2019 uviedli zoznam účinných opatrení pre odstránenie diskriminácie rómskych detí v školách, v opačnom prípade podá na Slovensko žalobu na medzinárodný súd. Na toto stretnutie sme už viacerí s pochopiteľných dôvodov odmietli prísť. Nechceli sme opäť poslúžiť Ministerstvu školstva ako len „náhubok pre otravných bruselských úradníkov“.

Dá sa povedať, že rok 2018 a 2019 bol pre mňa a môj tím v eduRome v znamení užšej spolupráce so štátnymi inštitúciami. Po tejto skúsenosti však zostávam ešte viac skeptický a prikláňam sa skôr k názoru šéfa Amnesty International Slovensko – Rada Slobodu, ktorý tvrdí, že v istých situáciách dokáže pomôcť veci pohnúť dopredu už len intenzívny systematický verejný tlak. Iste, ministerku školstva Martinu Lubyovú treba kritizovať za to, že dodnes nespustila zásadné zmeny v školstve. Štátneho tajomníka Petera Krajňáka je však potrebné kritizovať ako prvého za to, že hoci prevzal politickú zodpovednosť za vzdelávanie menšín, vďaka jeho (ne)činnosti zásadné problémy so vzdelávaní rómskych detí aj naďalej pretrvávajú.

Vlado Rafael,

autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma

Odporúčané zdroje:

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473237

https://eduroma.sk/docs/skoly-proti-segregacii.pdf

https://eduroma.sk/docs/odpovede-na-otazky-desegregacie.pdf

https://www.artforum.sk/katalog/113095/romovia-v-zajati-politiky