Prelom rokov
Návrat Adama
Na prelome rokov sa zvykne bilancovať, obdarovávať… Tých spôsobov, ako sa vyjadriť k druhému pre potešenie, povzbudenie, zdieľanie je mnoho a dokonca prijímame s istou chuťou a radosťou stereotypné podoby vyjadrenia sa. Akoby zvyk v týchto dňoch nebol tak dráždivý, padne celkom vhod, možno je až dôverne známy, čo vieme počas sviatkov oceniť.
Mám pocit, že by som na sklonku kalendárnych rokov potrebovala čoraz viac času spomenúť si, čo sa to za ten posledný rok všetko stalo – ešte aj mne osobne.
Rozhodne som zaregistrovala viac násilia, krutosti a sebeckej neprajnosti v našom štáte a to nielen vo fyzickej podobe. Agresia sa v posledných rokov stáva centrom záujmu, pretože sa rozmenila na iné formy – informácie, manipulácie a myšlienky, ktoré držia prúd s orkánom. Už som veľakrát spomenula, že nás civilizačne ohrozuje úprimnosť typu „Čo na srdci, to na jazyku“.
Potrebujeme objavovať vzácnosť formy – slova. Zdedili sme doporučenie obrazu sv. Františka: netradičnú rodinu v Betleheme. Všimnime si, že Ježiš sa narodil do chlieva, ktorý tak pripomína „zázrak“ ľudského srdca… Vážme si formu, slovo, veď mimo nich máme len hlas, ktorý ich predchádzal.
Richard Rohr vo svojom spracovaní iniciácie v knihe Adamův návrat spomína „kožný hlad“, ktorí majú všetci ľudia. Môže byť kľúčom k tomu, aby sme si uvedomili, ako sa transformujú zlo, karma, nežiadúci prebytok napätia na priam fyzickú pažravosť, ktorá si poradí aj s tou najhoršou úzkosťou, ale vybije sa práve tak ako vo veľmi bolestivom príbehu kráľ Herodes na neviniatkach.
*
Dnes
chceme zase najskôr prosiť.
A tak zruš dni
ako včera a zajtra
a obaľuj nás
viac svojím tichom
Z ničoho rob dobro,
po ktorom pocítime
už iba náš smäd
z nevďačnosti.
*
