17.-ty november a songy jedinečného Karla Kryla …
Občianske prejavy citov, nádejí, úľavy i odhodlania
Na sklonku výnimočného dňa …
Včerajšieho „17.-teho novembra“
Počas večerného „fyzického cvičenia/mordovania“
Sledoval som výber z koncertov neopakovateľného Karla Kryla
Na dvd, z rokov 1989/1990, vládla na nich optimistická nálada
Tie občianske prejavy citov, nádejí, úľavy i odhodlania
Občanov našich a súčasne jeho poslucháčstva
Kdeže sú tie dúfanlivé, nádejeplné, veľasľubné časy
A kam sme sa to dostali po celom štvrťstoročí ?!
Ehm …
Dnes mi došiel e-mail, možno od jedného z nich
Ktorý súčasnú dobu (a iste nie je sám) inak vidí
A zdá sa, že takisto ako ja, má rád aforizmy …
Telefóny bez tlačidiel
Dvere bez kľučiek
Ľudia bez rozumu
Vzťahy bez citov
Áno, myslím, že na tom zamyslení je poriadny fľak pravdy
Ktovie, ako by na práve prebiehajúce roky …
Reagoval majster slova, pesničkár Karel Kryl
Keby tej čudesnej doby bol v zdraví sa dožil …
Asi by kadečo „krivé“ a toho naozaj je neúrekom
Spočinulo v jeho „spievanom verši“ a iste nejednom …
Lebo kritické myslenie „odjakživa“ bolo mu veľmi blízke
A pokrytectvo/faloš tak cudzie ako aj city i pudy nízke …
——-
(Ču)desná mu(d)rovačka
18.11.2015