Denník N

Prijmem rodinu irackých, sýrskych, alebo akýchkoľvek iných utečencov. Zn. : Bez ohľadu na vierovyznanie.

Keďže naše politické „elity“ sa rozhodli, že imigrant=rovná sa ekonomický emigrant, neostáva mi iná voľba. Politici za nás rozhodli, že tí, čo utekajú v šialenom strachu z Líbye, Iraku, Sýrie, či iných krajín, si nezaslúžia zľutovanie, súcit a pomoc. Podľa nich ženie týchto ľudí do Európy výlučne a výlučne vidina európskeho blahobytu.

Musel som sa takto rozhodnúť sám, ako katolík, ktorému neprekáža islam, ani iné náboženstvo, musel som sa tak rozhodnúť ako katolík, ktorý rešpektuje právo ľudí na vyznávanie akejkoľvek inej viery.

Ale musel som sa tak rozhodnúť nielen ako katolík, musel sa tak rozhodnúť ako človek.

Ako človek, ktorý sa nemôže apaticky a nezúčastnene pozerať na to, ako sa nešťastníci topia v mori, ako ich zabíjajú vlaky, ako malé deti, často ešte nemluvňatá, hynú od smädu v bárkach, alebo zomierajú vysilené hladom.

Kým oni takto mrú, desaťtisíce z nás zatiaľ vyliali do umývadla minerálku, lebo už bola vyprchaná a vyhodili do kontajnera paštétu, či syr, lebo im práve skončila záruka.

Slovensko sa pridalo k štátom, ktoré odmietajú kvóty utečencov. Mali sme ich prijať ani nie 800 a reakcia značnej časti spoločnosti, aj vďaka masírovaniu často pofidérnymi novinármi, či neprofesinálnymi reportážami televízií a veľmi intenzívne podporovaná vládnymi predstaviteľmi, dosiahla úroveň hystérie.

Ak vám povie diskutér v krčme, že ich nechce preto, lebo „oni sú úplne iní“ako my, beriete to ako dôsledok jeho neinformovasti, strachu z nepoznaného, či akejsi formy homóbie.

Ale ak za takýchto označujú tých nešťastníkov politici, ak tvrdia, že s nimi prichádza neuveriteľná hrozba terorizmu a ekonomickej katastrofy, to je už úroveň, ktorá je pripravená profesionálne a na objednávku niekoho.

Slovensko má takmer 3 000 obcí a miest. Predstavme si situáciu, že každé z nich by prijalo jednu 6 člennú rodinu. Bolo by to 18 000 ľudí. 18 000 ľudských životov a osudov často takých strašných, že Alfred Hitchcock by mohol písať horrory priamo zo života.Alebo, ešte častejšie, zo smrti ich príbuzných.

Akým problémom by boli pre Slovensko? Často počujem argumenty typu: Nie, nechceme ich! Máme málo svojich problémov?

Určite máme svoje problémy. Aj ako krajina, aj ako ľudia. Ale ani jediný z nich nám nespôsobili nešťastníci z člnov! Spôsobili sme si ich často sami, alebo nám ich spôsobili naši „slovutní“politici. A z tých nám ani jediného nezvolili imimigranti, tých sme si zvolili my!

Preto som sa rozhodol tak, ako je uvedené v nadpise. Viem, že moja krajina má „strašné“problémy, viem, že starostovia miest a obcí sa musia starať o denné „problémy“ svojich voličov a o svoj vlastný blahobyt. O ten najviac. V snahe odbremeniť štát, obce a mestá od tejto sizyfovskej práce, teda zverejňujem túto výzvu, ktorú mienim na rozdiel od politických vedúcich Sľubotechny Slovakia s.r.o aj splniť.

Aj dievčatko na obrázku má právo objímať bábiku a nehľadieť do hlavne samopalu.

Teraz najčítanejšie