1. január svetovým dňom mieru #cojedomov

Vojna, ako vieme, často začína neschopnosťou prijať rozmanitosť druhých, čo následne podporuje postoje nadradenosti zrodené zo sebectva a pýchy, nenávisti a túžby zosmiešňovať, vylučovať a dokonca hubiť druhých. Vojna je živená rozvracaním vzťahov, hegemonickými ambíciami, zneužívaním moci, strachom z iných a videním rozmanitosti ako prekážky.

Podľa Indexu globálneho mieru zaznamenala úroveň „mieru“ vo svete v roku 2019 jemné zlepšenie (+0,09) po piatich rokoch poklesu, ale globálna úroveň konfliktov je horšia v porovnaní s rokom 2008, kedy index vznikol.

Medzinárodná bezpečnosť môže byť zabezpečená zbraňami

Po páde Berlínskeho múru v roku 1989 sme dúfali, že po desaťročiach studenej vojny a lokálnych konfliktov príde konečne mier. To sa ale nestalo. Naopak, v súčasnosti sme svedkami „tretej svetovej vojny bojovanej po kúskoch“, ako povedal pápež František, s fragmentáciou konfliktov v rôznych krajinách a regiónoch. Niektoré z týchto vojen sa vraj bojuje v mene civilizácie alebo náboženstva, v skutočnosti sú ale podporované veľkými mocnosťami kvôli hospodárskym a geopolitickým záujmom a poháňané výrobou a obchodom so zbraňami. Arzenály jadrových zbraní sú stále ohromné a udržiavané na „odstrašenie“ na základe falošného predpokladu, že medzinárodná bezpečnosť môže byť zabezpečená zbraňami.

Každý konflikt vzniká zneužívaním moci a procesom vylúčenia. Ukazuje tých, ktorí sa od nás líšia ako nepriateľov, a vyvoláva pocity nenávisti a pomsty.

Strach je často zdrojom konfliktu. Preto je dôležité prekonať naše ľudské obavy.

Migrácia sa dnes stala jasným symbolom nerovnosti. Tvárou v tvár krajinám a regiónom sveta, ktoré sa menia na „pevnosti“, sa veľa ľudí uzatvára v svojich obavách a strachu,  čím sa novodobý rasizmus stáva konsenzom pre nacionalistické alebo otvorene xenofóbne hnutia.

Medzitým mnoho hraníc po celom svete, najmä v Stredozemnom mori, ale predtým aj v afrických púšťach, sú zafarbené krvou „bezmenných“, usmrtených vojnou, ktorá na rozdiel od nich meno má, aj keď málokto má odvahu ho vysloviť: vojna proti ľudskosti. Vznikli krajiny s dvojitou hranicou: vonkajšou, medzi „miestnymi“ a „zahraničnými“ a vnútornou, medzi „zahrnutými“ a „vylúčenými“. Z toho vyplýva aj strach, pretože z dlhodobého hľadiska sú vedomosti pohltené predsudkami. Žiadna stena nás však neochráni pred stratou, ktorú pocítime, keď už viac v tvári iných nevidíme kus našej vlastnej ľudskosti.

Zúfalstvo vylúčených

Vo svete nespravodlivosti a zvyšujúcich sa nerovností sa blahobyt ľahko môže stať dostupným len málo vyvoleným. Chceme povedať nie takémuto systému založenému na zúfalstve vylúčených. Ale predovšetkým chceme pomôcť vybudovať skutočnú nádej, nádej pre všetkých. Aby sme to dosiahli, musíme začať hľadať dobro, ktoré je v každom človeku. Vzťah vyžaduje víziu, načúvanie, trpezlivosť, úsilie porozumieť a privítať druhého, aby sme kráčali spolu.

Irina Adamova, Projekt MIND v spolupráci s Caritas Europa

#cojedomov