Denník N

Rok 2019 prečítaný a zhodnotený

Ako tu tak sedím pri vianočnom stromčeku, v telke si púšťam pukotanie ohňa, v počítači zas jazzové vianočné mixy a v hlave si kreslím mentálnu hrubú čiaru za predošlým rokom. Bol to pre mňa jeden z najúspešnejších a najšťastnejších rokov vôbec; vydala som sa, dokončila svoju knihu (hoci s ňou nikdy nebudem dokonale spokojná), konečne cestovala do Ázie, veľa sa venovala rodine a psovi a popritom samozrejme veľa čítala. Čo viac si priať? Snáď sa to šťastie prenesie aj do toho ďalšieho kalendárneho roka.
Zistila som, že, chodenie na knižnú burzu do Starej Tržnice sa mi neoplatí, keďže mám zakaždým privysoké očakávania a prídem domov s prázdnymi rukami. Naopak sa mi viac osvedčilo swapovanie a knižné burzy na Facebooku, ktoré brázdim dennodenne v nádeji, že si doplním zbierky, ktoré ma svojou prítomnosťou v našej knižnici hrejú pri srdci. Som jediná, ktorá si sadne na gauč so šálkou kávy a len tak sa kochá pohľadom na plné poličky, prípadne rozmýšľa, v akom poradí bude knihy čítať?
Toto sú tipy na to naj, čo som tento rok prečítala. Sústredila som sa na to dobré, no ak chcete čítať aj moje frflanie, prelistujte si môj Instagram, kde viem byť veľmi kritická voči dielam, ktoré mi nesadnú.

Jussi Valtonen – Oni nevědí, co činí
Fínsky autor bol v mojom reperoári po prvýkrát, ak nerátam Slovenku Alexandru Salmelu. Zároveň to bol aj tip od Sama Marca a tým pádom som si bola istá, že ma bude baviť. Nebola som ďaleko od pravdy. Je to geniálne dielo, kde sa stretáva viacero detailne spracovaných tém, ktoré jednoducho nedáte za pár hodín. Komplexnosť vyžaduje veľa úvah a trávenie prečítaného, ale stojí to za to.

Celeste Ng – Little Fires Everywhere/ Everything I Never Told you
Americko-čínska autorka píše bravúrne o životoch rodín, rieši otázky rasy, dospievania a problémoch, ktoré zvyčajne zostávajú ukryté za dverami domov predmestských štvrtí. V slovenčine vyšla len Little Fires Everywhere ako Stačí škrtnúť zápalkou, čo je veľká škoda. Práve z tejto knihy momentálne vzniká seriál z produkcie Reese Witherspoon, ktorá je vášnivou čitateľkou amerických ženských spisovateliek a kupuje práva na sfilmovanie ich diel. Už sa seriálu neviem dočkať!

Chimamanda Ngozi Adichie – Amerikánka
Vydavateľstvo Absynt spomínam v samostatnom odseku nižšie, ale Amerikánka sa mi páčila natoľko, že si zaslúži vlastné miesto. Nigérijská autorka, ktorá nedávno navštívila aj Bratislavu, píše o vlastných skúsenostiach s príchodom do USA a o tom, ako ju spoločnosť prijala. Rasová tématika, diskriminácia a kritika nigérijských pomerov, Adichie sa nebojí zabrdnúť do žiadnej témy a preto ma zaujala.

Zbierky a ich nikdy nekončiace dopĺňanie
Poznáte to, Váš obľúbený autor chrlí jednu knihu za druhou a vy nestíhate buď časovo alebo finančne s nákupom každého dielu. Keď som bola dieťa, bolo mi to jedno, ale bohužiaľ na svetlo sveta vyplávalo moje knihomoľské OCD a keď vidím niektorú zbierku nekompletnú, vlasy mi vstávajú dupkom. A tak zvyknem brázdiť internety a dopĺňam to, čo som zanedbala. Mojou srdcovkou sú Príručky mladých svišťov z 90tych rokov, ktoré sú naozaj nedostatkovým tovarom. Číslo 9 zháňam už celý rok a zatiaľ sa mi nepošťastilo. Naštvalo ma aj to, že v češtine vyšlo o niekoľko dielov viac ako v slovenčine a zháňajú sa ešte horšie. Moja zbierka Artemisa Fowla je už našťastie kompletná a hrdo sa mi vyníma na poličke. Najdôležitejšou poličkou je však aj naďalej kolekcia najrozličnejších vydaní Othellov, prípadne Shakespearových súborných diel, ktoré si prinášam z každej zahraničnej cesty. Načo magnetky, či kľúčenky, keď môžem mať vydania od výmyslu sveta, v rôznych jazykoch a každým výletom pribudne ďalší?

Málokedy kupujem knihy len kvôli obálke a o Zaklínačovi som počula len samé pozitívne recenzie, tak mi to nedalo a postupne som manželovi kupovala jednotlivé diely, lebo som bola skalopevne presvedčená o tom, že sa mu budú páčiť. Vzdal to pri druhom diely. Ja som ich zatiaľ zdolala šesť, ale len kvôli seriálu, na ktorý som sa strašne tešila. Obálky nádherné, celá séria sa nádherne vyníma na poličke. Príbeh samotný, preklad, sexistické vykreslenie ženských postáv? Nič iné ako zhrnutie dojmov ako čojativiem mne nenapadlo. Bola som jednoducho sklamaná. Ale vzhľad poličky vyhráva nad kvalitou obsahu, takže séria v domácnosti ostane. Seriálu som prepadla hneď a páčil sa mi omnoho viac ako knihy samotné.

Art Spiegelman – Maus
Vždy som v sebe mala určité predsudky voči komiksovému žánru. Iste, je to umenie ale skôr vizuálne ako literárne. Dala som však šancu Majlingovi a jeho Zóne a príjemne prekvapil, no nie tak ako práve Maus. Toto by malo byť povinné čítanie do škôl pre silné posolstvo historických udalostí 2.SV spracované zaujímavým grafickým spôsobom. Umelecky aj literárne veľmi pôsobivé!

Gail Honeyman – Eleanor Oliphant is Completely Fine
Smutno-vtipný príbeh o excentrickej hlavnej hrdinke, samotárke, ktorá sa vyhýba ľuďom kvôli traume z detstva. Zamilovala som sa do autorkinho štýlu písania a do škótskeho prostredia. Trochu mi to pripomínalo Bridget Jonesovú, ale len tou humornou stránkou.

Uršula Kovalyk – Čisté zviera
Ak mám by úprimná, poviedky radšej píšem ako čítam a hoci som tento rok čítala tie od Toma Hanksa, Soni Urikovej aj Ivany Dobrakovovej, žiadna zbierka ma nezaujala tak ako práve Čisté zviera. Väčšinou mám problém s tým, že poviedky prečítam na jeden šup a v pamäti mi neostane nič, len pocit akéhosi sklamania, že žiaden koncept či téma mi neutkveli v mysli takým spôsobom, že by som sa ku knihe vrátila aj niekedy v budúcnosti. Kovalyk je však iná, tak ako aj každá jej poviedka a aj vizuálny vzhľad knihy – ilustrácie sú všetko, len nie zabudnuteľné.

Staré dobré Absyntovky
Zas a znovu sa okrem beletrie rada prehrýzam aj reportážnou literatúrou od vydavateľstva Absynt a tento rok sa mi dostali do rúk viaceré, no najviac sa mi páčili nasledovné tri. Expedícia: Môj ľúbostný príbeh o švédskej expedícii na Severný pól, ktorá bez stopy zmizla. Najlepšie sa príbehy o snehu a ľade čítajú pod perinou s pohárom čaju v ruke. Povedal mi veštec je naopak ľahkou a nadnesenou reportážou o Ázii pred globalizáciou na cestách s autorom, ktorý kvôli poverčivosti a veštbe, že v danom roku s ním padne lietadlo, cestuje všetkými možnými spôsobmi, len nie letecky. Popritom vyhľadáva veštcov z rôznych kultúr a porovnáva, aké osudy mu prorokujú. Krimi reportáž Chladnokrvne od Trumana Capoteho zasa analyzuje vraždu farmárskej rodiny v Texase z roku 1959 a rekonštruuje udalosti, ktoré predchádzali odsúdeniu páchateľov. Drsné, ale stojí za prečítanie!

Orhan Pamuk – The Red-Haired Woman
Červenovlásky ako postavy v literárnych dielach bohužiaľ veľa priestoru nedostávajú, preto som po tomto diele siahla už len pre epický názov. Štýl písania autora ocenenáho Nobelovkou nie je ničím výnimočným, ba priam ma prekvapili jednoduché súvetia a priamočiare opisy. Čítala som ju však v anglickom preklade, tak možno v turečtine vyznieva Pamuk úplne inak. Nemyslím to však ako kritiku, to vôbec nie. Čo je na knihe jednoduché, čo sa týka štylistiky, autor prekonáva zaujímavými postavami, prvkami Freudovskej psychoanalýzy (mojej obľúbenkyne ešte z univerzitných a diplomovkových čias) a dejovosťou, ktorá je uveriteľná a pritom si zachováva originalitu. Určite si od Pamuka načítam aj ďalšie diela!

Záver
Je pre mňa nepochopiteľné dávať si ako predsavzatie do Nového roka viac času na čítanie. Ten čas si viem nájsť vždy, ale na úkor niečoho iného. Netflix počká, takisto aj tá kopa neožehleného prádla, ktorú vytrvalo ignorujem. Nevšímam si kúdole prachu ani neustlanú posteľ, lebo viem, že nech robím, čo chcem, poriadok nie je trvalo udržateľný bez toho, aby som sa oberala o radosť sadnúť si do kresla kúpeného špeciálne na čítanie s kopou slov, ktoré ma majú moc preniesť ma cez pol sveta, naučiť tolerancii a empatii či jednoducho rozčúliť zlým prekladom do slovenčiny. V Novom roku chcem zabehnúť Devín-Bratislava, začať písať nový román, ísť do Španielska a odškrtnúť si tak Madrid zo zoznamu všetkých európskych hlavných miest, ktoré chcem vidieť, veľa-preveľa sa smiať s manželom a na ňom, cvičiť kaligrafiu a bulletjournaling, udržať si zdravý životný štýl a hlavne zarobiť dosť na to, aby sa mal náš pes dobre a mal kvalitné krmivo. Popritom samozrejme čítať veľa kníh, ale to predsa nie je predsavzatie. To je jednoducho fakt :)

Lenka Dominová Sabová

Teraz najčítanejšie