Denník N

Globálne otepľovanie nie je ekologická, ale ekonomická a morálna otázka. Rast je prirýchly a CO2 sa nedá externalizovať.

https://freephotos.cc/de/global-warming#355935

V Nemecku sa vláda rozhodla bojovať proti klimatickej zmene svojím vianočným klimatickým balíčkom a taktiež Európska komisia na čele s Nemkou Von der Leyen si dala sa cieľ bojovať s globálnym otepľovaním. Nazvala to bombasticky European Green deal.

Nebudem teraz kritizovať nemecký pseudoklimatický balíček. Ten okrem iného paradoxne napríklad zvyšuje sumu preplácanú Nemcom na kilometer, ktorý autom dochádzajú do práce. To by bola strata času… Nemci si na otázke globálneho otepľovania pomimo riešia otázku sociálnej nerovnosti v štáte podľa hesla, aj vlk sýty, aj ovca celá. Tieto ich kroky zhrniem akurát do konštatovania, že ak sú Nemecko a Európa presvedčená o nutnosti zabránenia globálnemu otepľovaniu, tak kroky, ktoré konajú, nevedú k stanovenému cieľu. Snažia sa akurát vyvrátiť pocit zlého svedomia z nekonania. Neviem, čo je horšie, či neuznávať globálne otepľovanie ako také, ako to robí Trump, alebo si ním byť istý a napriek tomu nekonať alebo konať nezmysly. Pseudokonanie a pseudoriešenia každopádne odkladajú čas, kedy dojde k reálnemu vyriešeniu problému. Ak k nemu dôjde. Teraz to vyzerá, že je skôr paradoxne zmysluplnejšie sa pripravovať na globálne otepľovanie a jeho následky, než sa snažiť globálnemu otepľovaniu ala don Quijote zabrániť. Ale buďme vďační aspoň za to, že sa problém medializuje. Aj keď od vlád a Európskej komisie by som čakal niečo viac ako medializáciu témy. To dosiahla aj školáčka Greta Thunberg. Kritizovať kroky Slovenska sa naopak v tomto ohľade nedajú. Smutným dôvodom je to, že preto, že reálne žiadne neexistujú.
Nedal by som vlastnú ruku do ohňa za to, že človekom podmienený vzostup koncentrácie CO2 v atmosfére je hlavným dôvodom globálneho otepľovania. Ktorá štúdia je postavená tak, že porovnáva globálnu teplotu a paralelne ľudmi produkované množstvo CO2 s globálnou teplotou bez tejto produkcie? Žiadna. Preto ani nie je možné prezentovať jednu vedeckú štúdiu, ktorá by takto čierno bielo vplyv človeka na globálne otepľovanie potvrdila alebo vyvrátila. A preto je uznanie existencie problému človekom spôsobeného globálneho otepľovania buďto podmienené veľkým úsilím do danej témy hlboko preniknúť (čo nie je vôbec jednoduché) alebo je to otázka viery resp. ostaňme na zemi, dôvery v oficiálne prezentovaný väčšinový názor. Je to teda skôr o vyhodnotení mozaiky vedeckých prác a nevedeckých pozorovaní, s tým čo sa deje okolo nás s prírodou a spoločnosťou. Existuje ale minimálne teoretická možnosť, že medzi vzostupom globálnej teploty a koncentráciou CO2 v atmosfére nie je vzťah kauzality ale iba korelácie. Chápem preto určitú skepsu pri preberaní vedeckých záverov 1:1 ako pravdy. Na druhej strane som po zhodnotení hore uvedeného toho názoru, že globálne otepľovanie podmienené človekom existuje a potlačenie produkcie CO2 je prospešné, aj keby to tak priam nebolo. V minulosti som si myslel, že keď sa ztotožníme s tým, že teplota stúpa a stúpa prirýchlo, nemusíme ani dokazovať, či je za otepľovaním človek, aby sme sa mali začali zaoberať tým, ako by sme tomu mali zabrániť. Inak povedané, keď je už v Titaniku diera, je už jedno, kto ho blbo kormidloval. Dnes si naopak myslím, že bez toho aby sme si uvedomili, že príčinou je človek, zastaviť globálne otepľovanie nepôjde. Môžeme síce vyčerpávať vodu z podpalubia, ale ignorovať dieru v trupe lodi sa dlhodobo nedá.
Už len existencia rizika toho, že by sme mohli mať privilégium zabrániť nezvratnej klimatickej zmene spojenej s globálnym otepľovaním a nič by sme neurobili, by nás nemala nechať ľahostajnými. Mali by sme sa teda minimálne začať zaujímať o to, čo sú riziká globálneho otepľovania. A o to, čo vlastne globálne otepľovanie je. Keď sa totiž hovorí o tom, že by sa pri globálnom otepľovaní nemala prekročiť hranica oteplenia o 1,5 C° neznamená to, že v pohode sú tí, ktorí by na mieste kde žijú, vedeli predstaviť, že by ortuť ukazovala o 2-3 stupne viac. Pojem globálného otepľovania je vlastne celkom nešťastne zvolený eufemistizmus. Tento popisuje riziko prírodnej katastrofy so vznikom extrémnych výkyvov počasia daných na globálne pomery veľkou zmenou teploty za krátky čas majúce za následok, že veľké množstvo ľudí a všetkého živého by zrazu nemohlo žiť tak a tam, kde žilo doteraz. A to sa ešte snažím nevyvolávať hystériu v čase, keď právo na azyl je v Európe dosť neujasnený pojem. Existujú skeptici, čo hovoria, že globálna teplota už v minulosti bola aj vyššia. Otázkou je, či bolo vtedy na planéte 7,7 miliardy ľudí, či vtedy boli na svete zbrane schopné svet zničiť a za volantom ľudia ako Trump. A otázkou je, načo asi kedy komu bola Noemova archa…
Konieckoncov aj keby to tak nebolo a riziko globálneho otepľovania bolo preceňované, nadmerný konzum prírodných zdrojov a znečisťovanie prostredia, tak ako je to prirodzené kapitalizmu založenom na nekonečnom raste v čase globalizácie vedie k dlhodobo neudržateľnej devastácii životného prostredia. Ak teda neveríte na CO2, zamyslite sa nad tým, či nemožno CO2 emisie a drancovanie planéty vidieť v širšom kontexte a CO2 je zhodou okolností iba zástupný problém, ktorý nás upozorňuje na neudržateľnosť súčastného stavu.
Zástancovia kapitalizmu by namietali, že za komunizmu sa ničilo životné prostredie ešte viac. To je síce pravda. Pravda je ale aj taká, že za čias komunizmu ( v Európe) aj životné prostredie kapitalistických krajín dostávalo zabrať tiež viac, ako je tomu teraz. Na základe skúseností z tej doby sme vyvodili nesprávne závery, že znečisťovanie prírody sa dá zastaviť zastavením znečisťovania prírody a ´´v otrávenej rieke po rokoch zas plávajú ryby´´. To možno platí pre prírodu ale nie pre globálnu klimatickú zmenu. Pri zmenách globálnej teploty existuje riziko (z dlhodobého hľadiska) ireverzibilných zmien.
Niekto bude namietať, že komunizmus v Číne tiež znečisťuje životné prostedie. Tu by som parafrázoval článok Tomáša Bellu, že skôr ako o komunizmus ( s hľadiska prírody s nízkym rastom) sa v Čine jedná o (z hľadiska prírody o veľmi výkonný) kapitalizmus (pod zhodou okolností vedením komunistickej strany). Otázkou, ktorá je na stole, teda ostáva, či zvýšenie ceny CO2 v kapitalizme resp. v niektorých demokratických kapitalistických krajinách (ktoré si to môžu dovoliť) bude stačiť alebo kapitalistická produkcia (nielen CO2), či už v západných demokraciách, alebo v Číne musí byť znižovaná aj inak. Aktuálne sme niekde v dileme: nízky úrok udržujúci stabilitu štátneho zriadenia a ekonomiky versus vysoký úrok ničiaci ekonomiku ale udržujúci na uzde rast a produkciu s pozitívami pre Zem. Ale riešenia sú aj iné, ale nie nebolestnejšie.
Kapitalizmus v dnešnej dobe globalizácie devastuje prostredie viac, ako by ho ľudia devastovali, keby priamo pociťovali dopady svojho konania vo svojom okolí. V dnešnej globalizovanej spoločnosti je ale možné nielen exernalizovať zisky, ale je možné aj externalizovanie odpadov resp. ťažkého alebo toxického priemyslu do iných krajín a ľudia nevidia a sekundárne už ani nechcú (a zároveň nemusia) vidieť následky svojho chovania v oblasti konzumu. CO2 produkcia sa ale nedá exernalizovať, to ideme bohužiaľ alebo bohudík na jednej lodi.
Otázkou teda ostáva, či je zmena systému a teda kapitalizmu nutná na dosiahnutie zmeny v oblasti efektívnej ochrany klímy. Odpoveď je: Možno by pre začiatok po prvom kroku a síce realizovaní , že niečo sa deje, stačil druhý krok, a síce zabránenie externalizácii nevýhod komzumu. Uvediem dlhý príklad (vhodné preskočiť ).
Prednedávnom skrachovala cestovná kancelária Thomas Cook. A poistná suma, z ktorej sa mali vyplatiť dovolenkári, ktorí ešte len mali na dovolenku ísť, ani zďaleka nestačila. Dôvodom zlého poistenia cestovky bolo, že nemecká vláda umožnila, že poistná suma pre cestovku mohla byť približne tretinová vzhľadom na reálnu hodnotu, ktorú doporučovali poistiť smernice EÚ. Nemeckú vládu po krachu cestovky nenapadlo nič lepšie, ako zo spoločných peňazí preplatiť dovolenkárom ich dovolenku, o ktorú by inak tým, že prakticky nebola cetovka poistená,prišli. Tým, že poisťovňa mala lacnejšie poistku, mala lacnejšie ceny a veľa ľudí napr. z Česka roky jazdilo na dovolenku cez Nemecko, čo malo za dôsledok krach niektorých českých cestoviek. A naopak turisti Thomas Cook jazdili za nereálne nízke ceny a ´´párty nakoniec ´´ zaplatil niekto iný a síce nemeckí daňoví poplatníci. Teda aj ľudia, ktorý s cestovkou Thomas Cook nikdy nič nemali.
To isté sa deje v prípade klimatickej zmeny. Dnešná západná a stredná Európa dnes žije na účet krajín, ktoré zmeny klímy pociťujú už dnes, a žije na účet budúcich generácií. A väčšina si toho tak ako pri dovolenkároch cestovky Thomas Cook ani nie je vedomá. Nejde o to, že dovolenka lietadlom má veľkú uhlíkovú stopu. Ide o to, že cena lietania vôbec nezohľadňuje cenu znečistenia prostredia a teda tam neexistuje spätná väzba, aby sa lietalo menej. A takto je u všetkého od tanieru z Ikey až po elektrobatériu od Tesly. Paradoxne ale riešenie ďalšieho zvyšovania CO2 emisií závisí viac ako od Európy od zbytku sveta, ktorý si ešte ani zazažil svoju industriálnu a zďaleka ešte nie ´´konzumnú´´ revolúciu. Pozitívny príklad Európy bude pre zbytok sveta inšpiratívny, ale vlastný pôžitok z konzumu rozhodujúci. Aj keby sa Európe podarilo v krátkom čase (bez toho, aby sa pri tej snahe sama pod socioekonomickým tlakom rozpadla) dosiahnuť uhlíkovej neutrality, viac ako tento cieľ, je dôležité vyriešiť otázku toho, ako motivovať resp. dotlačiť zvyšok sveta k snahe o uhlíkovú neutralitu. To je vzhľadom na mieru v iných krajinách ešte nedosiahnutej úrovne industrializácie/rozvoja morálna otázka. Asi ťažko budeme ľuďom v Afrike a Ázii vysvetľovať, ako je dôležité, aby nestavali CO2 produkujúci priemysel a chodili do práce maximálne na bicykli, keď my v Európe akurát tak spravíme ´´ústretový´´ krok od SUV k elektroautu a v piatok nebudeme jesť mäso… Argumentovať klimatickou morálkou vo svete iných zjavných nemorálností bude hlavný problém presadenia celosvetového znižovania CO2 emisii.
Časť ľudí sa utešuje tým, že vzostup teploty by vlastne našim zemepisných šírkam mohol parodoxne prospieť. Je aj nie je to tak. Je naozaj možné, že celé Grónsko bude obývateľné a na Orave budeme pestovať marhule a broskyne. Problémom vzostupu globálnej teploty povedzme o 2-3 stupne môže byť ale jednak na niektorých miestach Zeme podobná hraničná zmena, ako keď má človek ako pacient teplotu 39C° alebo 42C°. Čiže rozdiel medzi životom sa smrťou. Na iných miestach môže spôsobiť vznik extrémov ako hurikány povodne a podobne. Čiže paradoxne nielenže to na Orave ešte nebude na pestovanie mandarínok a pomarančov, ale marhule a broskyne jeden rok vymrznú a druhý vyschnú.
Problém je, že klimatická zmena môže a pravdepodobne bude eskalovať exponenciálne a nemusí nám dať dosatočný čas na reakciu. To, že niekedy v minulosti tiež teplota na Zemi kolísala a dosiahla aj vyššie resp. nižšie hodnoty, nič nevypovedá o rýchlosti, ktorou sa to udialo. A taká rýchla zmena, aká sa tu deje dnes, a s takých počtom obyvateľov, aký má naša planéta, tu ešte nebola. Človek tak nejak podvedome predpokladá, že ak to bude s klimatickou zmenou fakt tak zlé, ľudia to budú reflektovať a zmenia svoje chovanie. Problémom je, že niektoré prírodné procesy môžu dostať vlastnú dynamiku, a keby následne človek znížil produkciu CO2 na nulu, môže byť neskoro. Inak povedané existuje tu problém neúmerne dlhej zotrvačnosti ľudského myslenia a konania v čase relatívne rýchlej zmeny globálnej teploty. Výsledkom môže byť, že za pár rokov si už aj ja budem istý, ale bude neskoro konať.
Myslenie priemerného Európana je v dnešnej dobe zvyknuté skôr na mierne lineárne zmeny a príroda by nás týmito jej zmenami mohla mierne zaskočiť. Tak ako v Černobyle fyzika zaskočila komunistickú propagandu. Môže sa dosť dobre stať, že tak ako problém v Černobyle zamával komunizmom, zamáva globálna teplota kapitalizmom.

Teraz najčítanejšie