Nie daj sie oszukac – boli sme v Szczyrku

Mládencom z TMR sa musí uznať, že zo Szczyrku vytvorili skutočne pekné, moderne vybavené lyžiarske stredisko. Všetky lanovky sú nové, s bublinami proti nečasu, vyhrievané. Priestory a toalety čisté. Má však jednu podstatnú nevýhodu. Je nízko. Jeho vrcholná stanica je skoro v takej nadmorskej výške, v akej Jasná ešte len začína. Znamená to, že pri takejto zime, aká v súčasnosti vládne, tam v podstate nie je žiadny sneh, čo je v lyžiarskom stredisku dosť zásadný problém.

Od leta sme tam mali zarezervované ubytovanie a vzhľadom na „flexibilné ceny“ gopassov, ktoré sa deň čo deň zvyšovali, sme sa rozhodli zariskovať a kúpiť si 5-dňový . „Veď ho môžme prinajhoršom stornovať,“ vraveli sme si. A nastal ten deň. Snehu málo, iba vo vyšších polohách. Snežilo však a mrzlo, postupne začali zasnežovať. Povedali sme si, že lístky stornujeme, jeden deň oželieme a lyžovať začneme o deň neskôr, keď budú podmienky lepšie.

Pripojíme sa teda do konta a prekvapenie… Naše kúpené lístky v systéme neboli. Slečna na infolinke nám vysvetlila, že keď sme si kúpili lístky do poľského strediska, musíme sa nalogovať do ich poľského systému. Lístky síce stornujú, ale peniaze nevrátia. Podržia nám ich v systéme vo forme kreditu, ktorý môžeme neskôr využiť. A keďže sme v poľskom systéme, tak kredit je možné využiť iba v Poľsku. Zostal som taký zaskočený, že som sa jej aj zabudol spýtať, aký pacient vymyslel takú do neba volajúcu blbinu. TMR. Čo už, prečo by svojim klientom neskomplikovali život, keď môžu. Zo storna nebolo teda nič, nepovalíme sa predsa znova do Poľska len kvôli tomu, aby sme minuli kredit na gopasse. Aj dva kilometre nachystaných tratí zo štyridsiatich sú predsa lepšie ako nič. Na facebooku píšu, že zajtra sa lyžuje, tak budeme lyžovať. Na jednej trati. A voziť sa budeme na jednej lanovke. O 9.00 otvárajú, to dáme, bude to v pohode.

Poľsko, Szczyrk o deň neskôr
O 8.50 sme nastúpení pred šesťsedačkou. O desať minút to vypukne. O 9.20 ešte stále žiadna aktivita od zamestnancov strediska. Mrzne, sneží a do toho fučí silný vietor, ktorý nám padajúci sneh valí v pravidelných dávkach do tváre. Chlapík vedľa nás hučí do telefónu. Volá infolinku, vraví že má skipass a dve malé deti. Vravím si, že ak sa čo nevidieť niečo nestane, zostane mu len skipass. O deti príde. Jedno zafúkané stojí bez pohnutia, fialové pery odriekajú tichú šušľavú modlitbičku, očká tupo hľadia niekam pred seba. Druhé dieťa poskakuje a búcha si dlaň o dlaň. Niekto na infolinke sa snaží chlapíka upokojiť. Nedarí sa. Nikto nič nevie, nervózni začínajú byť viacerí. 9.30 vypúšťajú sedačky z búdy. Robia presne to, čo sa od nich očakávalo zhruba pred hodinou, ak nie skôr. Niečo pred desiatou sa začína lyžovať.

Trať je síce krátka, jednoduchá, ale dobre upravená. Ľudí relatívne málo, nečakáme v dlhých radoch. Jazdíme dookola. Pri troche skromnosti sa dá celkom vyblázniť. Okolo 14.00 si na interaktívnej tabuli všimneme, že otvorili aj ďalšiu trať v prepojenom stredisku. Potešíme sa a dohodneme, že zajtra ráno to hneď skúsime. Popritom sa zamýšľam, načo sú nad turniketmi tie veľkoplošné obrazovky. Chápem, že reklama na nemenovanú značku auta je dôležitá, takisto aj reklama na ortopedickú ambulanciu. Je naozaj však také ťažké napísať pár oznamov, v ktorých by mohli informovať klientov o tom, či a kedy v skutočnosti lanovku spustia a že otvorili aj ďalšiu? Keď minulý rok na Sella Ronde zatvorili prepojovačku, okamžite to bolo na všetkých tabuliach. Tuto nič. Profesionalita TMR sa začala prejavovať v praxi.

Na druhý deň sa počasie nijako nezlepšilo, skôr sa ešte viac sprasilo. Lanovku napodiv otvorili presne. Po uzučkej zjazdovke, pri ktorej v skutočnosti nebolo jasné, či je to zjazdovka, alebo len traverz, keďže často viedla aj do kopca, sme sa dostali do druhého strediska. Jedna rozbitá trať a množstvo ľudí, dlhé čakanie. Hneď ako sme tam prišli, bolo jasné, že sa potrebujeme vrátiť. Vyviezli sme sa teda hore a vydali sme sa tým smerom, kde sme tušili traverz späť. Netrafili sme. Opäť sme sa vyviezli hore. Žiadne značenia, žiadna šípka, žiadna tabuľa, žiadny smerovník . Iba jedna oproti šliapajúca Poľka.
„Czego szukasz?“
„Nešukam nič, hľadám cestu do druhého strediska.“
Uvedomil som si, že v tej druhej vete som nepoužil ani jedno š, č, ž, takže tá dobrotivá dievčina nemá šancu rozumieť mi. Vytiahol som mapu a ukázal som jej, kam sa chceme dostať. Poslala nás vľavo kúsok nižšie a potom do miernejšieho kopca doprava. Alebo sme si mohli vyšliapať priamo cez záveje, cez górku a šukať cestu tam. Zvolili sme prvú možnosť. Proti bičujúcemu vetru sa ide blbo aj z kopca. Tento prepoj bol opäť kúsok po rovine, kúsok do kopca, takže kým sme sa stihli vrátiť, bol skoro obed. Zjazdili sme ďalšiu čerstvo otvorenú zjazdovku a dolu na nástupnej stanici nás privítal rad zhruba na pol hodiny. No nič, ideme sa najesť, dáme kafčo a bombardino, je to šesťsedačka, hádam sa ten rad dovtedy rozpustí…

Rozpustila sa šľahačka v bombardine a káve, rozpustilo sa možno trochu snehu, rad sa zväčšil zhruba na 45 minút. Nejako sme sa museli dostať hore, takže sme si ho poctivo odstáli. Dolu sme už nešli a lyžovali sme opäť na tom jednom svahu a akosi nám nešlo do hlavy, prečo na šesťsedačku púšťali maximálne 4 ľudí. „Nariadenie,“ povedal mi na druhý deň človek, ktorý obsluhoval lanovku, keď som sa ho spýtal, prečo na ňu konečne nepustí toľko ľudí, na koľko je dimenzovaná.

Rozdelili sme sa. Anetka šla dolu k autu, ja som chcel ešte lyžovať. Sedačky sa točili na verímboha naprázdno, ľudia nenastupovali, rad sa zväčšoval. Z davu sa ozývalo šomranie. Čas sa krátil, hlavne tým, ktorí mali samochody v druhom stredisku. Personál čušal zalezený v búdkach a nikto nič nevedel. Na obrazovkách ďalej nezúčastnene a tvrdohlavo bežala reklama na ortopedickú ambulanciu. Vyzeralo to tak, že jediní, kto ju bude potrebovať, budú zrejme prevádzkovatelia. O predčasnom uzatvorení lanovky na obrazovkách nebolo ani slova. Po polhodine zbytočného státia v rade prišli oznámiť, že nadnes končia. Hodinu pred oficiálnym zatvorením, bez vysvetlenia. Čo sa stalo s tými, ktorí mali auto v úplne inej časti strediska, moje zdroje nevedia nič.

Hurá, pustené všetky prepravné zariadenia, hurá, vyšlo slnko
Tak sme sa konečne dočkali. Vyčasilo sa, vyšlo slnko, ukazoval sa krásny mrazivý deň. Spustili všetky lanovky a vleky. Niektoré síce ešte o 10.00, keď mali už naplno jazdiť, ešte len striekali dajakým dezinfekčným prostriedkom alebo leštidlom a utierali handričkou, ako keby si tam mali sadať rite kráľovnej Alžbety a jej družiny, ale do poobedia už išlo všetko. Interaktívna tabuľa informovala, že sú otvorené aj zjazdovky, ktoré boli v skutočnosti zatvorené, a na monitore bežala správa, že trasa pod gondolou, ktorá bola v skutočnosti otvorená, je zatvorená, hoci ľudia po nej už tri dni jazdili. I v čase, keď bola zatvorená oficiálne, nielen na obrazovkách. Bordel nad bordel. Nikto nevedel, kadiaľ jazdiť môže a kadiaľ nie, preto to každý skúšal, ako sa podarilo. Snežná patrola sa tmolila medzi ostatnými lyžiarmi a všetok tento chaos si náramne a s úsmevom užívala. Sneh sa pomaly topil, najzreteľnejšie ho ubúdalo v priestoroch, kde sa zoskakovalo z lanoviek. Už sme dopadali iba na plošinu, na ktorej nebol žiadny sneh, ľudia tam padali, lyže ani snoubordy sa im po tej umeline nekĺzali a vlekári  sedeli v búde. Nebolo  jedného, ktorý by vyliezol, vzal lopatu a sneh tam ručne nahádzal, ako to býva dobrým zvykom v západných lyžiarskych strediskách.

Záver
Sczcyrk je pekné nové stredisko, výborne vybavené, len o málinko menšie ako Jasná, zato o polovicu lacnejšie. Keby nenažranci z TMR nastavili také ceny ako u nás, Poliaci by ich „ukameňovali“ grillowanymi oszczypkami, ktoré v dedine dostanete kúpiť na každom kroku. Za ten čas, ktorý sme tam strávili sme vzhľadom na nedostatok snehu nikdy nezažili otvorené všetky zjazdovky. Z toho, čo sme videli, je nám však jasné, že keby bolo spustené kompletne celé stredisko, môže tam byť skutočne fajnová lyžovačka. Kilometre dostačujúce, zjazdovky široké a mierne, na ktorých sa dokážu vyblázniť tak deti, začiatočníci, ako i naozaj skúsení lyžiari. Na svahu sú bufety s pomerne širokou ponukou, i keď zatiaľ trochu preplnené. Na vrchnej stanici gondoly je už postavená nová veľká reštaurácia, zatiaľ však ešte mimo prevádzky. Z hľadiska lanoviek, tratí a reštaurácií nie je tomuto stredisku vôbec čo vyčítať. Všetko je tak, ako má byť.

Rátajte však s tým, že sa stretnete s niekoľkými komplikáciami. Neviem, či to mám pripísať poľskej a celkovo slovanskej mentalite, alebo skôr neschopnosti TMR urobiť si poriadok vo firme. V tomto lyžiarskom stredisku čas plynie inak. Nesmie vás zaskočiť, že lanovky nebudú premávať podľa platného časového rozvrhu. Rattajte s tým, že budete musieť začať lyžovať neskôr a skončiť skôr, lebo sa tak rozhodnú a nijako a nikde vám to neoznámia. Rátajte s tým, že keď zistíte, že niektorá zjazdovka je otvorená, môže byť v skutočnosti uzatvorená, neupravená a dobre sa na nej vytrápite.

Rátajte s tým, že ak budete chcieť lístok stornovať v Poľsku, peniaze vám nevrátia. Nemajú ani toľko súdnosti, aby vám poslali to, čo vám v skutočnosti patrí späť na účet, ale peniaze vám budú držať zablokované v systéme a sprosto vás budú nútiť, aby ste sa do Poľska vrátili a kredit minuli tam, hoci je to to posledné, na čo máte v tej chvíli vo svojom živote chuť. Ako keby to nebolo jedno, kde ho miniete. Vždy to skončí na účte TMR.

Rattaj sa stále obháňa tým, že pre klientov robia veľa a že preto, aby sa vyhli preplneným zjazdovkám, stanovili flexi ceny, ktoré to majú zabezpečiť. Zabezpečia veľké guľové. Navyše slovo flexi si v TMR zvolili zrejme iba z nedostatku iných možností, keďže flexi u nich znamená čisto iba postupné zvyšovanie. Ak vidia, že sa im nepodarí zasnežiť všetky trate, ak sa im niečo pokazí, ak nejakú lanovku nespustia, ceny neznížia, peniaze vám nevrátia. Slovo flexi sa v TMR na zľavnené lístky, prípadne nejakú kompenzáciu za nevyčerpané služby nevzťahuje.

Ak pôjdete teda lyžovať do Sczcyrku, pamätajte si, že aj toto stredisko spravuje TMR, spoločnosť, ktorá chce naučiť podnikať Rakúšanov, hoci sama má presne také veľké rezervy so spravovaním svojich stredísk, ako má veľké sebavedomie. Tak ak zasa raz bude do vás Rattaj na facebooku vyskakovať, čo všetko robí pre ľudí a akí sú ľudia voči nim nevďační a zaujatí, nemusíte ho posielať rovno do…. , pošlite ho do Szczyrku. Ať si užije…

A vy choďte radšej do Rakúska, Talianska alebo Francúzska. Sú tam vyššie položené strediská, a teda aj lepšie snehové podmienky, lepšia organizácia, lepšia informovanosť. A v konečnom dôsledku, keďže budete viac na lyžiach a menej v radoch, vás taká lyžovačka vyjde i lacnejšie.

Nie daj sie oszukac a kašli na TMR, lebo oni kašlú na teba.