Denník N

Reakcia Univerzity Komenského na text „O výberových konaniach na slovenských univerzitách (1. časť)“

Cez vianočné sviatky pribudol na blogoch Denníka N text Miroslava Lacka, kde píše o svojich skúsenostiach s dvomi výberovými konaniami na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. So značnou dávkou irónie dáva svoje zážitky do kontrastu s textami rôznych strategických dokumentov univerzity a svoj blog končí z kontextu vytrhnutým výrokom rektora o zlepšovaní marketingu univerzity.

Autor v texte vykreslil naratív pokryteckej provinčnej akademickej inštitúcie, kde sa ambície zamestnancov redukujú na „zbieranie bezvýznamných funkcií a počítanie rokov do dôchodku“, a bojíme sa konkurencie, ktorú stelesňuje špičkový akademik so skúsenosťami zo zahraničia.

Veríme však, že väčšina čitateľov uplatnila pri čítaní textu kritické myslenie a položila si otázku: prečo by v dobe, keď je univerzita financovaná podľa výkonov, odmietala špičkovú posilu s medzinárodným kreditom? Väčšina manažérov slovenských vedeckých organizácií má presne opačný problém – ako dobrých ľudí pritiahnuť a  udržať. Myšlienka, že by riadiaci pracovník len zo strachu o svoje ego odmietol vynikajúceho záujemcu, je absurdná. Každý vedúci katedry, dekan aj rektor dnes dobre vie, že jeho katedra, fakulta či univerzita bude len taká dobrá, akí dobrí sú ľudia pod jeho vedením.

Keď v texte dáme bokom zdĺhavé odbočky a citácie strategických dokumentov, tu je jedna z hlavných línií, na ktorú v tomto texte chceme reagovať: Miroslav Lacko ako kvalitný vedec s rozsiahlou publikačnou činnosťou a skúsenosťami zo zahraničia sa v júli 2019 prihlásil do výberového konania na obsadenie miesta odborného asistenta, no neuspel v ňom a miesto bolo obsadené uchádzačkou, ktorá podľa neho jeho ligu nedosahuje.

Autor svoj neúspech pripisuje osobnostným zvláštnostiam členov komisie, obavám z konkurencie (keďže na rozdiel od niektorých z nich pôsobil v zahraničí), a tradícii akademického incestu (t. j. akademici pracujú dlhodobo na rovnakom pracovisku a nemajú dlhodobejšie skúsenosti z práce na zahraničnej vedeckej inštitúcii).

V prvom rade, argumenty o nekompetentnosti členov komisie sú vyslovene tendenčné. Autor zámerne vyberá z profilov členov komisie tie aspekty, ktoré by ich podľa jeho mienky mali diskvalifikovať na členstvo v komisii, a naopak, zamlčiava tie, ktoré by zas hovorili v ich prospech. Je to povážlivý postup od človeka, ktorý sa snaží dokázať svoju kompetenciu pracovať s informáciami ako výskumník.

V druhom rade argumentuje svojimi publikačnými výstupmi. Autor textu sa hlásil na miesto, kde sú dôležité aj pedagogické skúsenosti. Tie má minimálne. Sme univerzita a na toto miesto sme hľadali človeka, ktorý bude prednášať študentom. V tom prípade sa nemôžeme rozhodovať striktne len podľa počtu publikačných záznamov. Keby to tak malo byť, výberové konania by sa mohli nahradiť časovo nenáročným porovnaním počtu vydaných publikácií.

A v treťom rade, publikačné aktivity autora neboli až také presvedčivé. Autor vo svojej ostatnej prihláške uvádzal 119 publikačných jednotiek, pričom len 27 z nich vykazovalo nejakú mieru recipovania vo vedeckej komunite (mali aspoň jeden ohlas, citáciu alebo recenziu). Až 34 z týchto publikačných jednotiek vyšlo v niektorom zo 7 zväzkov ročenky Montánna história. Túto ročenku edituje Miroslav Lacko, je jej najproduktívnejším prispievateľom a vydávajú ju združenia sídliace v mieste jeho trvalého bydliska – konkrétne ide o združenia Sofias (1 zväzok), LC spol. s. r. o. (1 zväzok), Slovenská spoločnosť pre sociálne a hospodárske dejiny (4 zväzky). Jeden zväzok ročenky vydala Ostravská univerzita, na ktorej Miroslav Lacko pôsobí. Spomenuté združenia uverejnili aj jeho tri knižné publikácie (v blogu spomína štyri knižné publikácie, v zozname publikačnej činnosti priloženej k prihláške do výberového konania sa dali identifikovať tri takéto práce a jedna dizertačná práca). Autor síce opakovane poukazuje na svoje medzinárodné skúsenosti, v zozname jeho publikácií však majú malé zastúpenie publikácie v renomovaných medzinárodných časopisoch a úplne absentujú publikácie vo významných medzinárodných vydavateľstvách. Aj keď uznávame, že vydávanie publikácií vlastným nákladom môže byť určitou formou vzdoru proti nadnárodným publikačným gigantom, väčšina vedcov sa zhodne, že výskumník v ranej fáze kariéry by mal naberať skúsenosti hlavne vďaka publikovaniu v režime anonymného, nestranného a náročného recenzovania odborníkmi v danej vednej oblasti (peer review).

Miroslav Lacko zvolil hneď od začiatku silne konfrontačný štýl komunikácie. Do výberového konania poslal podklady, ktoré nespĺňali formálne podmienky, neboli v štátnom jazyku. Na nedostatok sme ho včas upozornili. Ak by fakulta nemala záujem o korektnosť, tak ho po uplynutí lehoty na prihlásenie mohla jednoducho vyradiť pre nesplnenie formálnych kritérií. Väčšina zamestnávateľov by to pravdepodobne urobila, hlavne po prečítaní textu sprievodného listu: „Keďže zmanipulované výberové konania sú na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského bežnou praxou, ako som sa sám v minulosti presvedčil (konkurz na Katedru všeobecných dejín v roku 2015), vopred upozorňujem, že o akomkoľvek porušení platnej legislatívy a vnútorných predpisov Univerzity Komenského v priebehu tohto výberového konania budem bezodkladne informovať orgány činné v trestnom konaní.“ Neodpustil si ani hodnotenie ďalšej uchádzačky, keď napísal: „zverejnené požiadavky na uchádzačov v tomto konaní nielenže spĺňam, ale som aj podstatne kvalifikovanejší ako odborná asistentka, ktorá toho času pôsobí na tomto mieste na Katedre slovenských dejín.“ Takýto konfrontačný štýl vzbudzuje otázku, do akej miery bol jeho záujem pracovať pre našu fakultu skutočný. Napriek tomu sme k jeho prihláške pristupovali s maximálnou mierou férovosti.

V každom prípade sa pánovi Lackovi ospravedlňujeme za stres, ktorý mu výberové konanie na Filozofickej fakulte spôsobilo. Vedenie fakulty však trvá na tom, že konkurz prebehol korektne a vybrali sme uchádzača, ktorý najlepšie spĺňal požiadavky.

Z celkového pohľadu, na Univerzite Komenského sú vedúci zamestnanci motivovaní prijímať tých najlepších uchádzačov. V dnešnej dobe nie je priestor držať ochrannú ruku nad ľuďmi, ktorí nie sú pre univerzitu prínosom. Uznávame, že doterajší zamestnanec má v konkurzoch často pred externými záujemcami istú prirodzenú výhodu. Má predsa skúsenosti s vedením príslušných kurzov, niekedy má rozpracované granty, niekedy je súčasťou funkčných výskumných tímov. Ak nás však nový človek presvedčí, že bude danú prácu robiť lepšie, šancu dostane. V tomto prípade nás však uchádzač nepresvedčil.

Postupne zavádzame veľmi konkrétne kritériá, ktoré jasne určia minimálne publikačné požiadavky, bez ktorých doterajšiemu zamestnancovi zmluvu neobnovíme. Ak niekto na sebe poctivo nepracuje a nepodáva vysoký výkon, nebudeme mu automaticky „držať miesto“.

Záverom, je veľmi jednoduché viniť za neúspech všetkých ostatných, a hlavne inštitúciu, ktorá sa údajne bráni kvalite a uzatvára sama do seba. Ale to by sme išli sami proti sebe. Na Filozofickej fakulte aj na celej univerzite robíme všetko pre to, aby tu pracovali tí najlepší.

Marián Zouhar, dekan Filozofickej fakulty UK

Radomír Masaryk, prorektor UK pre vonkajšie vzťahy

Teraz najčítanejšie

Univerzita Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave je moderná európska univerzita. V roku 2019 oslávila 100. výročie od založenia. Ako jediná slovenská vysoká škola sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Na 13 fakultách poskytuje najširší výber študijných programov (vyše 800) v troch stupňoch, pričom viaceré z nich sú na Slovensku jedinečné. Na výber je zo širokej škály oblastí ľudského poznania – od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu. UK je výskumnou inštitúciou, ktorá zastrešuje stovky domácich i zahraničných vedeckovýskumných projektov. Viacerí študenti sú tak už počas štúdia súčasťou významného výskumu a môžu sa aktívne zapojiť do riešenia projektov a grantov či sa zúčastňovať na odborných stážach (aj v zahraničí). UK každoročne vysiela do zahraničia najvyšší počet študentov spomedzi všetkých slovenských vysokých škôl a prijíma aj najviac študentov z celého sveta, napríklad z Nemecka, Nórska, Grécka, Iránu, Rakúska či Islandu.