Zdravotná starostlivosť za 70 euro mesačne pre celý svet ale lekárov odtiaľ nechceme ani za svet
Zdravotná starostlivosť je tou primárnou oblasťou, ktorá nemá byť len dostupnou ale aj takou, aby nevyháňala občanov (pacientov a lekárov) do zahraničia za lepším. Nemôžeme dovoliť, aby pokračoval ten stav, v ktorom sa zdravotníctvo teraz nachádza. Myslím pod tým financovanie, nedostatok personálu, odchod slovenských lekárov do zahraničia, ale aj politické boje pri zavadzaní dôležitých zmien. Už je ale schválené, že od októbra 2020 budú môcť cudzinci využívať slovenský systém verejného zdravotného poistenia za 70 euro mesačne, ale zmeny, ktoré by lákali tých kvalitných vzdelaných cudzincov zo zahraničia ku nám, teda napríklad lekárov, ktorých tak veľmi potrebujeme, neprijmeme. Bola by som rada, aby mi niekto povedal dôvody, prečo zase robíme všetko naopak. Ale to je skôr básnická otázka.
Zmena obchodného zákonníka a možný dopad na zdravotníctvo
Od októbra 2020 bude platiť zmena obchodného zákonníka, ktorá okrem iného umožňuje cudzincom z tretích štátov registráciu živnosti bez potreby získania prechodného pobytu na Slovensku. To znamená, že cudzinec z ľubovoľného štátu si môže za menej ako týždeň zaregistrovať živnosť, platiť minimálnu výšku odvodov, pre rok 2020 je to vo výške 70, 91 euro, a bez obmedzenia využívať systém verejného zdravotného poistenia Slovenska od prvého dňa zápisu do živnostenského registra. Cudzinci s bezvízovým stykom, ako napríklad Ukrajina alebo Srbsko, tak na príchod za zdravotnou starostlivosťou nepotrebujú ani vízum, môžu prísť na pas podľa potreby. Viem si predstaviť, ako občania napríklad zo západnej Ukrajiny môžu využívať takú lacnú ponuku liečby v lepších podmienkach ako to majú v domovskej krajine. Okrem toho je to aj skvelá možnosť legálne „pracovať“ na živnosť bez splnenia podmienok na reguláciu pracovného trhu príchodu cudzincov na Slovensko. Samozrejme, že pôjde o robotnícke profesie, na výkon ktorých sa nebude vyžiadavať potvrdenie kvalifikácie.
V januári 2019 zmenou zákona o zdravotnom poistení bola prijatá opačná nelogická zmena, keď zahraniční konatelia slovenských spoločnosti prestali byť zdravotne poistenými osobami na Slovensku. Takže teraz máme stav, že konateľ s odmenou 2 000 euro mesačne a s pobytom na Slovensku nemôže odvádzať zdravotné odvody z tejto odmeny a byť zdravotné poisteným, ale živnostník, ktorý odvedie len 70 euro za mesiac a ani nemusí mať pobyt na Slovensku prístup ku zdravotnej starostlivosti na Slovensku od 1.10.2020 má.
O neschválenej dočasnej odbornej stáži pre zahraničných lekárov
V rámci nehlasovania o stratifikácii nemocníc nebol schválený návrh o zavedení dočasnej odbornej stáže pre zahraničných lekárov, ktorý by umožnil rýchly príchod desiatok až stoviek skúsených lekárov do systému, čo tak veľmi potrebujeme. A to už od januára 2020. Bola by to veľká šanca pre lekárov, ktorí už bývajú na Slovensku, vedia po slovensky ale vykonávajú iné ako zdravotnícke profesie. Takých prípadov je veľa. Naposledy som zistila, že napríklad pani kardiologička, s ktorou chodím na jazykový kurz je zo zahraničia, rada by pracovala ako lekárka, ale nemôže, tak teraz pracuje v realitnej kancelárii v Bratislave. Dôvod je ten, že od roku 2016 bola zavedená odborná skúška na uznanie zdravotníckych kvalifikácií, ktorá svojim zlým nastavením znemožnila príchod do systému zahraničným lekárom. Od jej zavedenia ku nám prišlo len 65 zahraničných lekárov a chýbajú ich tisícky.
O zubároch
Máme na Slovensku nedostatok zubárov. A navyše nám starnú. V súčasnosti z 3 200 zubárov viac ako polovica má nad 60 rokov a ďalších 15% je v dôchodkovom veku. Pritom ročne konči vysokú školu na Slovensku len asi 100 zubárov, keďže vysoké školy nemajú dostatok financií, napríklad na zubné kreslá a iné potrebné pomôcky, preto skôr uprednostnia zahraničných študentov, ktorí študujú v angličtine a platia zhruba 12 000 euro ročne. Banskobystrická, Žilinská, Nitrianska a iné župy nedávno spustili dotačnú schému na prilákanie zubárov do niektorých miest, keďže tam chýbajú. Mohli by sme to riešiť aspoň čiastočne zahraničnými zubármi ale pustiť ich na Slovensko ani za boha silou mocou nechceme aj keby mali hocijakú skvelú špecializáciu a praktické zručnosti.
Slovenská komora zubných lekárov na základe mojich otázok jasne deklarovala: „doterajšie naše skúsenosti a porovnanie obsahu kurikula, ktoré nezodpovedá EU ani našim požiadavkám“. Čo je veľmi zaujímavé tvrdenie, keďže porovnanie študijných programov má na starosti ministerstvo školstva SR a problém uznania vzdelania, teda rozdiel pri porovnaní študijných programov, na ministerstve nevzniká. Problém vzniká pri skúške, ale zo stanoviska pekne vidno, že my zahraničných zubárov jednoducho nechceme a keď už nič iné, dôvod si vymyslíme. Ani navrhovaná dočasná odborná prax im neumožní tú skúšku zvládnuť, keďže ráta len s ústavnou starostlivosťou. Zubári však svoju prax realizujú v zubných ambulanciách, preto zubných lekárov sa odborná prax žiaľ netyká.
Mimochodom, do zahraničia nám odchádzajú nielen lekári, ale aj pacienti. Nie je tajomstvom, že solventnejší Slováci obľubujú lekárov v Rakúsku a čoraz viac Slovákov začína chodiť k zubárovi do Maďarska, kde si mimo iného pochvaľujú kvalitné služby a aj ceny. Zubný turizmus je signálom pre systém, že niečo je zhnité v štáte slovenskom.
Na zaver nám všetkým len zaželám, aby v novom roku boli schválené aj dobré zmeny, ktoré posunú naše zdravotníctvo dopredu, nie opačným smerom.
