Denník N

Pán Sudor, už aj pán Sulík mi odpovedal!

No to je neuveriteľné. Celý život si ma nikto nevšimne, nikto na moje blogy nereaguje, nikto ich nechce čítať, vrátane mojej mamy, a zrazu prvý diskusný príspevok a rovno Richard Sulík. Ja zemrem. A ešte som si to všimol až po pol roku, lebo som vôbec nečakal, že by si to prečítal čo len jeden človek :-D.

Takže Sudor Challenge.

Toto je taká máličko, len trošíčku oneskorená reakcia. Doteraz to ležalo na mojom harddisku, lebo som si povedal, že si to aj tak nik nevšimne. Jediný dôvod, prečo to teraz zverejňujem, je ten, že sa domnievam, že takéto praktiky sú stále bežné.

Jedného dňa jeden pán, známy aj pod aliasom Karol Sudor, zverejnil takýtože článoček: Taxi in Bratislava? Oh my God!

Čo je taký, ako by som to nazval, počin z novinárskeho hľadiska povedzme že povšimnutiahodný. V princípe podstatné na tomto reprezentantovi žurnalistického žánru je okienko „Fakty”, konkrétne tri mnou hrubo zvýraznené:

FAKTY

  • V Bratislave je 1500 až 1700 taxikárov.
  • Absolútna väčšina z nich pracuje na živnosť.
  • Aby mali zákazky, uzatvárajú zmluvy s firmami, ktoré im za poplatok prenajmú vysielačku a cez dispečing hlásia záujemcov o odvoz.
  • Väčšina z nich vozí klientov na telefonickú objednávku za približne 50 centov na 1 kilometer, resp. za 1 euro z ulice.
  • Minimálne jazdné sa u väčšiny pohybuje od 3 do 4 eur.
  • Happy Taxi uvádza, že má 50 taxikárov a okolo 18-tisíc objednávok mesačne, Taxi4U má 22 taxikárov a 8-tisíc objednávok, Hello Taxi až 175 vozidiel a 50-tisíc objednávok za mesiac.

Nechcem sa zastávať nepoctivých taxikárov, presnejšie, makačenkov (sám som bol okradnutý nepoctivým makačenkom, o tom však viac neskôr), ale toto je práve podstata problému. Taxikári sú práve:

  • Tí najposlednejší makačenkovia na najnižšej pozícii, ktorým nikto nič negarantuje
  • Tí, ktorí na seba preberajú riziko podnikania a na konci dňa majú najnižšiu mzdu.

Takí, čo sú nad nimi, často podvádzajú omnoho viac, nie o nejaké biedne euro-dve.

V prvom rade si zoberme tú prvú vetu:

  • Absolútna väčšina z nich pracuje na živnosť.

Práca na živnosť je výhodná najmä pre majiteľov takýchto „firiem”. Nemusia živnostníkom (rozumej: de facto „zamestnancom” bez akýchkoľvek zamestnaneckých práv) robiť odvody, dane, skrátka celé to zložité účtovníctvo, len si títo rádoby zamestnanci jednoducho u nich nafakturujú služby a oni im vyplatia hrubé peniaze. A ešte ich môžu takto lákať na relatívne vyššie vyzerajúcu mzdu, keďže firmy takýmto živnostníkom nezabezpečujú dovolenky, materské, nemocenské, OČR, výpovednú lehotu, atď… Živnostníci majú potom motiváciu makať od nevidím do nevidím a väčšia časť ušetrených peňazí (oproti zamestnaneckému pomeru) aj tak skončí vo vrecku „zamestnávateľa”, keďže oni sú šikovnejší, viac zbehlí v zákonoch… veď napokon, prečo by ponúkali vyžadovali iba prácu na živnosť (najprv si zriaď živnosť, potom môžeš pre mňa robiť!), ak by to nebolo výhodné pre nich samých. Ešte to aj predávajú ako správni salesmeni:

  • Môžeš zarobiť viac!
  • Máš vyššiu hodinovú mzdu!
  • Nie som tvojím šéfom!
  • Si pánom vlastného času, môžeš robiť koľko chceš!
  • Bla, bla, bla!

Podobne sa zneužíva práca na dohodu, ibaže tu mám s tým aj vlastnú skúsenosť a to zneužívanie je priamo protizákonné (rozumej: zamerané na obchádzanie platieb štátu či vyhnutie sa zamestnaneckému pomeru), vystavujú sa falošné výkazy (vykazuje sa možno len desať percent skutočne odpracovaných hodín), a pod. Aj k tomuto sa dostanem neskôr.

Najprv si ale pozrime druhú zvýraznenú vetu:

  • Aby mali zákazky, uzatvárajú zmluvy s firmami, ktoré im za poplatok prenajmú vysielačku a cez dispečing hlásia záujemcov o odvoz.

Čože? Takže potencionálny potenciálny nádejný taxikár si musí mesačne platiť za vysielačku?

Taxikári tvrdia, že sú príliš lacní. Čo všetko im vstupuje do cien?

Najviac cena auta, k tomu prenájom vysielačiek od dispečerskej firmy, kde sa platí 120 až 200 eur mesačne. Samotný taxameter stojí okolo 330 eur, k tomu treba pripočítať odbornú montáž plus jeho pravidelné kontroly raz za dva roky a pri každej zmene jazdného, poistenie vozidla a zákazníkov, pohonné hmoty, platby za box na státie, odvody a dane.

Aha, takže oni vlastne musia:

  • používať aj vlastné auto (čiže vysoká bariéra vstupu na tento konkrétny trh práce),
  • potom zaplatiť za taxameter
  • a ešte aj platiť za jeho kontroly,
  • poistenie,
  • benzín

Čiže vlastne riziko podnikania (rozumej: absencia garantovaného príjmu) leží nie na tom, čo de facto dáva prácu, ale na tom najnižšie postavenom robošovi, čo beztak zarába najmenej. Veď kapitalizmus by mal byť práve o tomto:

  • buď to chcem risknúť a idem podnikať – môžem zarobiť rozprávkové peniaze alebo škaredo krachnúť,

alebo

  • si vyberiem istejšiu, bezpečnejšiu cestu makačenkovania pre niekoho (napr. kopať kanály) za nižší, ale fakticky garantovaný príjem (v podstate nezávislý od hospodárenia firmy).

Šikovne si to tie firmy vymysleli. Stabilný príjem 200 € mesačne za prenájom vysielačky. A koľko potom zarobia? Karol Sudor aj na to pozná odpoveď:

  • Happy Taxi uvádza, že má 50 taxikárov a okolo 18-tisíc objednávok mesačne, Taxi4U má 22 taxikárov a 8-tisíc objednávok, Hello Taxi až 175 vozidiel a 50-tisíc objednávok za mesiac.

Takže 200 eur mesačne fasujú od niekoľko desiatok, resp. stoviek taxikárov a ich náklady sú – dispečing, branding, koncesia a reklama? Počkať, takže mesačný príjem 20-tisíc eur a… do čoho oni vlastne investujú? Vysielačky stoja určite menej ako auto. To je také trochu zvrátené, že na to, aby som mohol založiť taxislužbu, potrebujem menej kapitálu než na to, aby som v nej mohol byť taxikárom. Nie som expert na taxislužby, ale toto vyzerá ako model na garantovaný príjem. Taký model, aký preferujú napríklad firmy v hernom, poisťovacom, telekomunikačnom, či IT priemysle (uprednostňovanie vysokého cashflow – pravidelných mesačných platieb, ako napr. predplatného pred platbou za konkrétny produkt, čo je rizikovejšie – a čo vlastne praktizujú taxikári). Čiže riziko v podstate na seba preberá najnižší, najmenej platený de iure živnostník, de facto však zamestnanec.

Ono zase na Západe to nie je o nič lepšie. Toť nedávno som pracoval v luxemburskom McDonald’s. Ale zase keď začnem o tomto písať, tak sa rozpíšem ako Franz Kafka a umriem, než dokončím čo i len štvrtinu. Takže radšej to tu seknem a nechám to na Časť II.

Teraz najčítanejšie

Tomas Tkac

Väčšine vecí sa rozumiem ako hus do piva a nikoho nenútim moje výplody čítať. Nikto o to aj tak nemá záujem (s výnimkou jednej reakcie Richarda S.), ale mne je to jedno, lebo si to tu beztak kompilujem len ako taký akýsi archív mojich myšlienok.