Tvrdá realita
Účinkovanie našich mladých hokejistov sa po štvrťfinálovej prehre s Kanadou skončilo. Očakávane, no hlavne absolútne zaslúžene.
Utrápená záchrana, nič viac
Už prvý zápas na turnaji ukázal, že tento rok zázraky čakať nemožno. Utrápená tesná výhra nad Kazachmi síce znamenala dôležité víťazstvo a záchranu, no na druhej strane predznamenala naše prezentovanie sa v ďalších zápasoch. Výprasky od Fínov a Švédov sa ,úprimne, dali očakávať, no ak nám debakel uštedrí už aj Švajčiarsko treba sa vážne zamyslieť. Prvá tretina proti Helvétom, bola dokonalým obrazom našich výkonov na turnaji. Naše mužstvá boli vždy úspešné vtedy, keď mali vo svojom strede aspoň dvoch – troch šikovných hráčov, k tomu sa pridal tímový výkon, bojovnosť a hra so srdcom. Pri pohľade na tohtoročné zápasy mladíkov tam chýbali všetky ingrediencie.
Do očí bijúci rozdiel
Na papieri sme síce mali spomínané tri hviezdy. Brankár Hlavaj a útočníci Okuliar s Čajkovičom. Jedine prvý menovaný si zastal svoje miesto, síce inkasoval množstvo gólov, no ďalším isto zabránil. Zvyšní dvaja očakávania vôbec nenaplnili. Osobnosti tímu by mali ísť ostatným príkladom. Ak vieme, že receptom na úspech je disciplína a tímové poňatie hry a hráči sa prezentujú presne opačne – šialenou nedisciplinovanosťou, individualizmom, nečudo, že výsledky boli také, aké boli. Ak k tomu prirátame aj rozdiely v technike a zručnosti, ktoré vidí na prvý pohľad aj laik, nie je o čom.
Čo s tým?
Už roky to vieme, všetci. Za posledné roky až desaťročia sme nechali juniorský hokej klesnúť až na dno. Teraz len žneme plody tejto „vysoko odbornej činnosti“. Áno, nové vedenie nášho hokeja na čele s Mirom Šatanom sa snaží. Tohtoročné juniorské majstrovstvá ukázali, že treba pridať ešte viac. Ak nezačneme reálne pracovať poctivo s mladými, nevytvoríme finančné podmienky pre kvalitných trénerov, budúce roky nás čakajú na Vianoce ešte väčšie muky pri sledovaní zápasov ako tomu bolo tento rok. Je najvyšší čas, pretože už včera bolo neskoro. Medaily sú momentálne úplne nereálne. Začnime malými krokmi a dajme tomu konečne hlavu a pätu. Ak sa kompetentní nespamätajú našu juniorku skôr či neskôr čaká osud osemnástky. Prepad do B- kategórie. Podobný scenár si neželá nik. Ani funkcionári ani hokejisti a ani fanúšikovia.
