Dotyky budúcnosti

Jedna z mála moderných slovenských sci-fi zbierok vyšla v roku 2014. Z 20 poviedok je prevažná väčšina slušnej kvality a mnohé sú dokonca vynikajúce. Sledujú sa tu zaužívané sci-fi trópy a postupy a je tu zastúpený pestrý prehľad rôznych subžánrových podôb science fiction.

Dotyky budúcnosti sú treťou knihou z radu antológii slovenskej fantastickej literatúry vydavateľstva Artis Omnis. Vo Farbách strachu (2011) sme mali horor a v Čase hrdinov I, II (2012, 2019) fantasy. Po roku 1989 nastal rozmach slovenskej fantastiky, ktorá sa preberala z kómy a prichádzali dobré aj zlé diala, viac sci-fi poviedky než romány ovplyvnené záplavou zahraničných autorov, ktorí boli tabu v cenzurovanom a limitovanom socialistickom trhu. Potom prišiel znova útlm. A práve preto aj táto poviedková zbierka predstavuje výnimočne jasné svetlo na ospalej časovej osi slovenskej vedeckej fantastiky.

***

Pre mňa najkvalitnejšie poviedky boli:

Smetisko – Jozef Girovský

Tri farby – Štefan Huslica

Črepiny z oblohy – Zuska Stožická

Puma a tošiba – Tomáš Knapko

Môj vesmír – Lucia Droppová

Granátový vesmír – Jana Plauchová

Rekviem za zázrak – Lia Halčínová

Veterán – Zuzana Droppová

Prach a Mungo – Marek Slabej

***

Za povšimnutie ešte stoja poviedky:

Súkromná záležitosť – Alexandra Pavelková

Tamagoči – Marek Eliáš

Mrakodrap – Michal Hvorecký

Smietka si a v popol sa obrátiš – Anton Štiffel

Zmena – Diana Laslopová

***

Smetisko je rýdzi kyberpunk, ktorého dej sa odohráva ako už názov poviedky napovedá: na smetisku. Na obrovskom smetisku pod mestom, do ktorého sa nešťastnou náhodou dostal náš hlavný hrdina. Smetisko križujú nebezpečné stroje a žijú tu divní ľudia. Smetisko je klasický príbeh o úteku z labyrintu zasadený do kyberpunkového bezútešného sveta strojov, umelej inteligencie a uploadovaných vedomí.

Puma a tošiba sa tiež odohráva na smetisku, ale v tomto prípade je smetiskom celý svet. Tomášovi Knapkovi sa podarilo napísať nielen halucinačnú kyberpunkovú sci-fi v duchu Mechanického pomaranča od Anthonyho Burgessa, ale dokázal aj štýly prispôsobiť forme a vytvoriť uveriteľný jazyk, rozprávačský štýl, ktorý doplňuje príbeh a činí tak odstup času uveriteľnejším. Slovenskí spisovatelia napokon pri písaní sci-fi pred 1989 (a často aj po) mali problém s štýlom písania sci-fi. Keď sa už príbeh odohráva v budúcnosti, niekedy veľmi ďalekej, ľudia zrejme nebudú rozprávať ako ľudia z konca 19. storočia. Science fiction je vďačný žáner, ktorý dovoľuje upustiť uzdu fantázii. Aj čo sa gramatiky a syntaxe týka. Miestami však v tejto poviedke, akoby si autor nebol istý, či mu čitatelia budú rozumieť a uvádza (z hľadiska kontextu príbehu a rozprávača) zbytočné vysvetľujúce vety. Je pravda, že Mechanický pomaranč mal na konci krátky slovníček, ale autor aspoň nezaťažoval príbeh vysvetlivkami. Ale to je napokon len kozmetická výčitka inak bravúrne zvládnutého textu.

Mrakodrap je temné sci-fi z preľudneného sveta, v ktorom sa ľudia rodia a zomierajú v obrovských mrakodrapoch, ktoré predstavujú celý ich život. Mnohí nikdy neopustili ich hradby. Príbeh v štýle filmu Dredd (2012) a filmu a knihy High-Rise od J. G. Ballarda, ktorému však niečo chýba. Nevedel som sa zbaviť pocitu akejsi prázdnoty pri čítaní tejto poviedky. Chýbalo tam to povestné korenie.

Tri farby sú jednou z najpozoruhodnejších a najsilnejších poviedok celej zbierky. Poviedka o osamelom snajperovi, ktorý si vyberá svoje obete v chaose vojny medzi Maďarskom a Slovenskom. Nič viac nepotrebujete vedieť. Geniálne napísaná poviedka z alternatívnej histórie, pojednávajúca o vyhrotenom nacionalizme. Jedna z najlepších poviedok, ktoré sa odohrávajú na Slovensku. Žiadne zbytočné kecanie a majstrovsky zvládnutá atmosféra.

Môj vesmír je o už otrepanej sci-fi téme preľudnenosti a otázke čo s tým? Je to však svetotvorba a príbeh dvoch bratov, ktoré zaraďujú túto poviedku do toho najlepšieho z tejto zbierky.

Veterán je soft military / soft kyberpunk poviedka, ktorá sa snáď najbližšie približuje neopakovateľnému rozprávačskému štýlu veľmajstra sci-fi Raya Bradburyho, podobne ako sa poviedka Tamagoči podobá raným poviedkam Philipa K. Dicka, v ktorých používa viac bizarný humor a grotesku, ktoré sa sem-tam objavujú aj v jeho románoch, ale nie v takej očividnej miere, ako v jeho poviedkach. Podobne aj v poviedke Zmena badáme isté rozprávačské inšpirácie u Kurta Vonneguta, ale môžem sa samozrejme mýliť. Každopádne príbeh veterána, ktorý na staré kolená zatočí s mladými vandalmi bol zapamätateľný a dobre napísaný a nič viac k úspechu nepotrebujete.

Prach a Mungo je typickou vesmírnou naháňačkou, ktorá sa však zvrtne do hry na mačku a myš trvajúcej tisícročia v neuchopiteľných vzdialenostiach kozmu. Poviedka plná nanotechnológii a zbraňových systémov a stratégie a najklasickejší príklad hard sci-fi zastúpený v tejto knihe.

Črepiny z oblohy sú krásny príklad toho čomu hovorím snová sci-fi. Snoví svet, v ktorom sa tkajú snové obrazy dobrodružstva a krásy. Realita sa preplieta s fikciou a vice versa a nechávate sa unášať fantáziami deja ako na plti na ticho plynúcej rieke.

Granátový vesmír od Jany Plauchovej je pravdepodobne jedna z najdôvtipnejších a najoriginálnejších poviedok tejto knihy. To, čo vyzerá ako príbeh o boji proti podivným mimozemským formám, o ktorých stále nevieme, či sú vedomé, alebo nie, sa ukáže byť mozog taviacim konceptom makrokozmu v mikrokozme. Poviedka snáď s najsilnejším dejovým zvratom. Pri posledných odsekoch začnete spochybňovať samé základy reality.

Rekviem za zázrak je poviedka, ktorá by mohla pokojne byť predlohou pre román a znova patrí, čo sa svetotvorby a charakteristiky postáv týka, k najsilnejším poviedkam tejto zbierky. Príbeh o mimozemšťanmi utlačovanom ľudstve. Tri rody opustili svoju domovskú planétu a hľadajú miesto, kde by mohli panovať. Tri rody, ktoré proti sebe splietajú intrigy a ktoré čelia nerovnému partizánskemu boju ľudského odboja. Ľudstvo sa nezmieri s otroctvom a neodpustí okupantom mor a skazu, ktorú priniesli. Náš hlavný hrdina randí v segregovanej Bratislave s jednou z nich a dostane od odboja za úkol im zasadiť tvrdý úder. Odveký príbeh lásky a povinnosti v novom a napínavom šate a plný konšpirácii v konšpiráciách v duchu Duny.

„Neexistuje nič, čo by tu pretrvalo naveky a každá vec v sebe už od začiatku skrýva zárodok svojej vlastnej skazy. Dokonca ani skaly tu nebudú večne – dokonca aj moria vyschnú – ani len vietor a slnko tu neostanú naveky. Všetky naše myšlienky, pravdy a zápasy, to všetko sa raz nenávratne stratí… Načo to potom bolo kedy vôbec dobré? Podmienky sa menia. Život sa chce drať dopredu, a v honbe za lepším bytím zabíjame jeden druhého navzájom. V niektorých veciach sa nelíšime, však? Stalo sa toto aj vašej planéte? Dívali ste sa aj vy na rovnakú perspektívu?“ (Rekviem za zázrak – Lia Halčínová)