Prečo majú ísť vedúce osobnosti strán do exekutívy?

Na popud lídra PS/Spolu Michala Trubana sa rozprúdila menšia diskusia o tom, či by sa vedúcimi predstaviteľmi štátu mali stať predsedovia resp. predsedkyne jednotlivých politických subjektov.

Tento koncept je politicky logický. Vláda je v širšom ponímaní súbor inštitúcií a/alebo osobností, v ktorých rukách sa nachádza ťažisko moci. V praxi to znamená, že sú to tie inštitúcie a/alebo konkrétni jednotlivci, ktorí ovládajú financie a silové zložky štátu. To, kto alebo čo bola vláda sa historicky vyvíjalo popri tom ako sa vyvíjali štáty.

Ak sa zameriame na obdobie moderného štátu, teda zhruba od konca 18. storočia, tak forma vlády sa postupne vyvinula od absolutizmu k pluralizmu. Prešla z rúk jednotlivcov, monarchov a ich najbližšieho kruhu, k väčším politickým celkom, stranám. Strany sú v súčastnosti najbežnejším (ak dokonca nie jediným) držiteľom moci, teda vládou, na celom svete.

Nezávisle na tom, či je krajina demokratická alebo nie združuje sa jej politická elita v stranách. Strany sú totiž čitateľné, predvídateľné a relatívne stabilné, vedia si veľmi efektívne vyriešiť problém nástupníctva. To sú všetko atribúty „dobrého“ vládcu.

V demokraciách strany podliehajú voľbám, ktoré určujú ich celkový podiel na moci a teda to, či sa stanú súčasťou víťaznej koalície a vlády. Aby bol štát čo najkonzistentnejší vytvoril sa formálny úrad, úrad vlády, alebo skrátene vláda. Ten si však nesmieme pomýliť so skutočnou vládou. Úrad vlády a jeho predstavitelia, ministri a predseda sú iba formálnym výtvorom, ich existencia nepodmieňuje existenciu vlády. To by inak znamenalo, že pred vznikom tejto inštitúcie tu bolo bezvládie. Skutočná vláda je tá, ktorá má v rukách moc, na Slovensku to znamená, že ovláda parlament.

Tu sa dostávame k pointe celej úvahy. Parlament ovládajú politické strany, tie sú reprezentované ich vedením, ktoré za nich zodpovedá, a ktoré ich reprezentuje. Strany sú podľa našej ústavy jediným oprávneným držiteľom moci a ich predstavitelia sú teda jedinými oprávnenými predstaviteľmi tejto moci, vládou ak chcete.

Úrad vlády bez tých, ktorí vládnu je vcelku zbytočný, to sa ukázalo niekoľkokrát v našej histórií, od komunizmu najsilnejšie počas uplynulých dvoch rokov. Ministri, podpredsedovia či dokonca predsedovia úradu vlády sú bez vplyvu v politických stranách, bez vplyvu na moc a teda aj na vládu samotnú.

Vláda odborníkov je síce vznešeným snom „kaviarne“ už od čias starého Grécka. Sofokracia je však v politickej praxi nemožná, pretože vznešení odborníci potrebujú v prvom rade rozhodovať o zákonoch štátu, o ktorých na Slovensku rozhoduje parlament, ktorý riadia politické strany, resp. ich vedenie. Preto by ste dnes slovenskú vládu ťažko hľadali na Úrade vlády, v skutočnosti je ňou takzvaná „koaličná rada“, na ktorej sa rozhoduje a nikde inde.

Tento systém, ktorý zotročuje inštitúcie je nebezpečný pre samotnú demokraciu, pretože podkopáva vieru v inštitúcie. Úrad vlády bol vytvorený z dobrého dôvodu a z rovnako dobrého dôvodu vo vyspelých demokraciách je pozícia lídra vládnej strany naviazaná priamo na tento úrad.

U nás túto zvyklosť porušili komunisti, ktorí túto inštitúciu, tak ako všetky ostatné zotročili a podrobili strane. V praxi však jediný rozdiel medzi takzvanou koaličnou radou, ktorá nám vládne dnes a ústredným výborom, ktorý vládol pred 89′ je ten, že komunisti sa za toto zotročenie inštitúcií nehanbili.

Je dôležité aby si toto uvedomili aj lídri opozície, pretože ich úlohou na najbližšie 4 roky nie je „iba“ vládnuť, ale najmä vládnuť demokraticky a zodpovedne, tak aby obnovili vieru v inštitúcie na Slovensku a preto je potrebné vytvoriť isté racionálne politické zvyklosti, napríklad, že líderstvo v strane znamená nomináciu do vlády.

Ak sa to niekomu nepozdáva, riešenie je veľmi jednoduché, stačí sa vzdať pozície lídra a prenechať ju inému. Pretože v praxi platí, že lepší vo vláde je politik obklopený odborníkmi ako odborník obkľúčený politikmi. Len sa spýtajte pani Kalavskej…