Denník N

Koaličná strata súdnosti

Solejmáního zabitie mohlo byť chybou. Nebolo však začiatkom Tretej svetovej vojny. Zo Solejmáního nerobí hrdinu a ani z Ameriky hitlerovské Nemecko.

Piatkové zabitie iránskeho generála Solejmáního je z viacerých dôvodov problematické (o tom viac nižšie), nemalo by však byť dôvodom na stratu súdnosti. Tú predvídateľne prejavili poslanec Blaha, ktorý Solejmáního označil „hrdinu iránskeho národa” aj Andrej Danko, ktorý v sobotu v noci chcel posielať po slovenských vojakov bv Iraku vládny špeciál. Oboch ich však tromfol Jaroslav Paška zo SNS, ktorý z talóna voči nášmu najdôležitejšiemu spojencovi vytiahol tú najhlúpejšiu kartu, aká existuje: argument Hitlerom.

Zabitie Solejmáního, ktorý bol zodpovedný za smrť stoviek amerických vojakov v Iraku a desaťtisícov Sýrčanov, ako aj za teroristické činy naprieč Blízkym východom vraj „pripomína obdobie Hitlerovho rozpínania pred II. svetovou vojnou.“ Paška dodáva, že „ʻLebensraumʼ súčasnej americkej administratívy spolu s tézou ochrany záujmov Američanov kdekoľvek vo svete (ako nadľudí), rovnako ako u Hitlera, ďaleko presahuje cez medzinárodne uznané hranice ich štátu.“

Solejmáního zabitie mohlo byť chybou, nebolo však ani vojnovým zločinom ani aktom terorizmu. Veliteľ bol vo vojnovej zóne, kde priamo riadil útoky proti americkým cieľom vrátane amerického veľvyslanectva.

Či šlo o rozumný krok je iná otázka. Za bežných okolností by optimista dúfal, že takéto rozhodnutie bolo predmetom dôkladného zváženia možných dopadov. To ale je pri zlom stave rozhodovacích procesov v Trumpovom Bielom dome a jeho antagonizme k spravodajským zložkám odvážny predpoklad.

Na jednej strane je možné, že zabitie bude mať na Irán odstrašujúci účinok, zvlášť po dlhých rokoch, kedy bola iránska agresivita v Iraku a Sýrii, či pirátstvo a útoky na saudské ropné zariadenia, dlho ignorovaná.

Z európskeho hľadiska sú však znepokojujúce dôsledky, ktorý útok môže mať na budúcnosť dohody o iránskom jadrovom programe. Tretia svetová vojna nie je na programe dňa, ale možnosť, že Irán odpovie vojenskou eskaláciou práve v Iraku, z ktorého sa Trump snaží dlhodobo americké vojská dostať domov je nebezpečná. Dnešné hlasovanie irackého parlamentu o vyhostení amerických vojakov situáciu ešte komplikuje v situácii, kedy vo Washingtone chýba akákoľvek stratégia.

Ako to dopadne, ukážu najbližšie týždne. Trumpova impulzívnosť je oprávneným dôvodom na nervozitu a zásah sa môže spätne ukázať ako vážna chyba. Robiť však zo Solejmáního martýra a z dnešných Spojených štátov ekvivalent Hitlerovho Nemecka je hlúpe a nezodpovedné. A pre poslanca vládnej strany, ktorá drží v rukách rezort obrany v členskej krajine NATO, by takáto nehoráznosť mala byť azda aj dôvodom na odchod z politiky.

A na záver krátka poznámka pre tých, ktorých prvý inštinkt bol poslať do Iraku po slovenských vojakov (ktorí si zasluhujú za svoju službu našu úctu) vládny špeciál, bez ohľadu na našich spojencov. Aliancie nie sú o tom, že by naše bezprostredné záujmy a záujmy našich spojencov boli vždy tie isté. Sú o tom, že hodnota partnerstva ďaleko vyvažuje fakt, že všetci zúčastnení zavše musia urobiť niečo, čo im nemusí byť bezprostredne po chuti. Ak by sa nedajbože zomlel konflikt v Pobaltí či v Poľsku, neboli by sme radi, ak by americkí politici reagovali evakuáciou vojenského personálu.

Teraz najčítanejšie

Dalibor Roháč

Kandidát koalície PS-SPOLU do NRSR s číslom 23. Ekonóm, zahraničnopolitický analytik a publicista, ktorý sa po rokoch práce v thinktankoch na oboch stranách Atlantiku vracia na Slovensko. Najnovšia kniha: In Defense of Globalism (Rowman & Littlefield, október 2019).