Danko na „stáži“

Danko je náš. Náš a národný. Ľudový rozprávač a zabávač. Nešťastným riadením osudu dočasne poverený vedením slovenského parlamentu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Len na rozdiel od strýca Marcina, na rozdiel od profesionálov  z relácie „Na Stojáka“ Danko svoju sezónnu rolu, svoj brigádnicky „štek“ zobral smrteľne vážne. Danko uveril, na rozdiel od všetkých naokolo, že bude, že je najlepším predsedom NR. Danko z toho vážne ochorel. Bol neovládateľne, živelne infikovaný. Tak ako mnoho slovenských provinciálnych politikov pred ním i po ňom. Uveril vo svoje životné poslanie. Schopnosť perfektne a dokonale zastávať štátnu funkciu. Ideálne doživotne. Pritom je im absolútne jedno aká to bude funkcia. ( Je tak Don Roberto?)

V kurze sú najmä všetky štyri najvyššie štátne funkcie. Najviac sa ráta funkcia prezidenta SR, môže byť aj predseda NR SR, či aspoň premiéra vlády SR. A keď sa inak nedá „ujde“ aj funkcia predsedu ústavného súdu SR.

Danko sa skutočne plne chopil svojej životnej šance. Úlohu predsedu parlamentu neplnil len platonicky, abstraktne.

Niektoré úlohy zvládol ukážkovo. Jeho schopnosť dokonale rečniť je známa široko ďaleko za hranicami nášho malého Slovenska. Dokonca sa traduje, že našinec nemusí ani vedieť po slovensky na to, aby pochopil jeho pointy. Danko je totiž človek, ktorý spozná pointu svojej myšlienky, až keď ju vysloví. Až keď vetu dopovie. A ak tam úplnou náhodou nejaká pointa vôbec je.  Ak sa tam bársaká pointa omylom nachádza. Prekvapí. Najprv všetkých okolo stojacich poslucháčov. Väčšinou nešťastných novinárov. Potom celé Slovensko a nakoniec aj samotného autora vety. Danka.

Danko je nielen najznámejší plagiátor, ale aj amatérsky aplikátor Stand-up comedy na vysoko prepracovanej t.j. náhodnej úrovni. Žiaľ len väčšinou si zvolí to najnevhodnejšie miesto pre svoje vystúpenia.  Priestory Národnej rady.  Priestory, ktoré nie sú celkom vhodné na pestovanie tohto  druhu humoru. Asi by väčšina slovenského národa viac privítala, keby v NR pestoval radšej šampiony. Síce by sme sa toľko nenasmiali, ale by z nich bol aspoň nejaký hmotný, kulinársky úžitok. Nehľadiac na to, že ten smiech slovenskej pospolitosti, je takým trpkým gogolovským smiechom cez slzy.

Národný generátor náhodných slov. Aj týmto spôsobom je potrebné a vhodné vzdať opakovane hold a obdiv neznámemu autorovi tejto trefnej a výstižnej definície nášho najznámejšieho kapitána.

Danko sa nezmazateľne zapíše do novodobej histórie Slovenska ako „najväčší“ štátnik. Skvelý , perfektný. Kapitánik. Plagiátor. Výchovný poradca poslancov Národnej rady. Neúnavný propagátor zdravej výživy našich zákonodarcov. Preto preč s horalkami, zakážme tatranky, zničme kávenky, zrušme princezky a navždy skántrime všetky marína keksy. STOP. Marína keksy radšej nie. Zdecimovanie Marína keksov by nemuselo skončiť len pri ich likvidácii. Keď sa Slovák totiž skutočne naserie, tak ….

Slovenský ľud, by si mohol pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami položiť aspoň jednu principiálnu otázku. Či mu na hrade nestačí jeden kôň. Ten bronzový pod sochou Svätopluka. Aj keď perspektíva niektorých eventuálnych náhradníkov ( napr.. so súdnou praxou) za nedoceneného kapitána Danka a jeho partaje v Národnej rade je desivá. Natoľko desivá, že čisto rečnícka otázka …“A nebude nám predsa ten náš Danko v parlamente nakoniec aj tak trochu, trošičku chýbať?“…,  nie je až natoľko blbá. Ale len na chvíľku. Stačí si spomenúť na tú jeho vojenskú „vydru“, na výčiny jeho ministerky na školstve a v poľnohospodárstve (vr. PPA) a majú všetci slobodne a logicky uvažujúci občania Slovenska okamžite celkom jasno.

Ledaže. Ibaže by išiel Danko na povinné školenie. Na stáž. Výlučne k niekomu skúsenému, praxou funkcie predsedu parlamentu už overenému. Napríklad k takému p. Hrušovskému. Kto by si niekedy pomyslel, že po čerstvých skúsenostiach s výkonom tejto funkcie a lá Danko si budeme spätne s úctou a s určitou nostalgiou spomínať aj na tohto konzervatívneho „suchára“.