Máločo uškodí Andrejovi Dankovi viac, ako názorová konfrontácia s premiérom Pellegrinim. Dvojaká kvalita uvažovania. Zlatoústemu kapitánovi hrozí, že v každej ďalšej debate bude ťahať za kratší koniec. V spojení s “ekonomickými sankciami“ voči jeho strane musí byť toto poznanie frustrujúce. A v porovnaní s nákladným životným štýlom jeho partaje sú prínosy pre nečlenov … iluzórne. Ak dnes opozícia hovorí o spájaní z dôvodu obavy o prepadnutie hlasov, možno dozrel čas spýtať sa kapitána Andreja, či neuvažuje o podobnom kroku aj u koaličných strán. Aby nedošlo k omylu, nie pod jeho velením.

Strana s najčastejšie rotujúcimi ministrami, s najväčšou produkciou emisií na člena strany, ktorá v záujme boja proti extrému inovovovala ono slotovské na “s Bélom na tankoch do Pešti“. Aké národné záujmy háji Dankova SNS, ktorá rezignovala (takmer výlučne) na “národné záujmy“ svojich donorov zabalené do alobalu tradícií a silného štátu?

Ak si naše médiá pod pojmom celebrita predstavujú najmä tých, ktorých túžba po spoločenskej prestíži je väčšia ako ich skutočný talent … platí to aj pre vybraných politikov? “Keď neviem kam kráčam, nikto mi nemôže povedať, že blúdim“, tvrdí klasik. Kam kráča Andrej Danko? Ak platí zákon zachovania moci, koľko jej dokáže reálne uniesť?

Začína byť nedôstojné dôvodenie Andreja Kisku, že síce nie je lídrom opozície, ale ako bývalý prezident nemôže mať nižšie ambície ako premiérske. A taktne pritom obchádza skutočnosť, že medzi signatármi paktu o neútočení on sám nevidí vhodného kandidáta na tento post.

Ak sledujem (najmä) premiérske kroky Petra Pellegrinho, musím uznať, že rastie s problémami, ktoré pred neho stavia doba. V porovnaní s ostatnými o to výraznejšie. A medzi európskymi lídrami pôsobí sviežo a prirodzene. Pri všetkej úcte k ostatným účastníkom zájazdu je premiérske žezlo v dobrých rukách. A pokiaľ v jeho rukách aj zostane (po voľbách), krajine to len prospeje.