Denník N

Sme všetci okultisti? Podľa fary v Liptovskom Mikuláši, zdá sa, áno

Že „čo všetko patrí do okultizmu“… jeden z mojich príspevkov zo série CIRKEV A JA s podtitulom TO VÁŽNE?, ktorá vzniká asi práve teraz.

Čo ma vedie pozastavovať sa nad tým, ako sa cirkev navonok prezentuje, je samostatná kapitola. Teraz mi však vŕta v hlave, čo cirkev vedie k tomu, ako a čo prezentuje.

Výpočet „zla“ na mňa vybafol znenazdajky. Iste, tak to vraj „zlo“ robí. Zhliadnutie tejto znôšky „nebezpečenstiev“ ma hlboko zasiahlo. Stránku som otvárala zas a znova… Akoby som nedokázala uveriť, že som videla dobre. Akoby som mala podozrenie, že druhý raz to tam už nenájdem, že to nie je možné. A ono áno, našla som. Znova a znova som pozerala na tie slová.

Na stránke Farského úradu v LM (ďalej len FU LM) svieti 35 bodov, ktoré vymenúvajú, čo všetko spadá pod okultizmus. (https://www.faralm.sk/co-vsetko-patri-do-okultizmu/?fbclid=IwAR0mMfbb-_t6QysAx_kjG5KVglpOTNwKiFne-qZ5etnxeRQSJ9UT4aEUZ8g) Pôvodný článok je údajne na stránke modlitba.sk. Ale k veci! Čo teda patrí k okultizmu?

 

Odborníci a intuícia

Hneď prvý a druhý bod – hypnóza a autogénny tréning. Drahí kolegovia, odborníci, ktorí ste roky študovali, seminárovali, akokoľvek sa vzdelávali, aby ste dokázali ľudí sprevádzať na ceste do nevedomia, podvedomých zákutí duše, pocitov, ktorí pomáhate iným pátrať v sebe a pochopiť to, čo je pre nich samých príliš zložité a hmlisté, pozor, lebo okultizmus!

Ďalších zopár bodov, zdá sa, poníma tých, ktorí vnímajú nejaké nejednoznačne pomenovateľné pocity, majú predtuchy či nadania. Áno, ja viem, k jasnovidectvu, telepatii, telekinéze či vešteniu sa nemalé množstvo ľudí stavia len veľmi chladne až skepticky. Ale okultizmus? No tááák… Slovo do bitky – čo s takou intuíciou?

V posledných bodoch sa vraciame k učeným – akupunktúra či akupresúra. Nie, bez ohľadu na názor medicíny sa toto nepripúšťa. Trp, Jozef Mak, človek milión!

 

Ten úchylný okultista Freud

Zásadne ma zaujal bod týkajúci sa výkladu snov. Ako ašpirantku na získanie certifikátu psychoterapeuta ma tento bod odrovnal. Ihneď som pomyslela na úbohého kamoša Freuda. Nepochybne, bol svojský. Ale okultista? Drahí snívajúci, symboly sú symboly a naše nevedomie a podvedomie si k nám hľadá cestu. Či sa to cirkvi páči alebo nie, verím, že sme sami svojimi pánmi a keď k nám naše vnútro prehovára formou snov, nie je na tom nič nehanebné.

 

Nie sú znamenia ako znamenia

Pripisujete svoju náturu, svoj postoj k životu, svoje fungovanie tomu, v akom znamení ste narodení? Opäť varovný prst FU LM! O príveskoch, tetovaniach či iných známkach deklarujúcich, v akom znamení ste sa narodili, ani nejdem hovoriť… Takže síce sú hviezdy na nebi, netreba k nim vzhliadať. Symbolizovali síce príchod Jeho, tam sa ich úloha asi končí. Zdá sa, že im neradno pripisovať nejaké ďalšie svetlé momenty našich životov.

A keď už sme pri hviezdach, je to len na skok k ufónom. Ak sa s nimi stretnete či sa aspoň pokúsite nadviazať kontakt, vedzte, že ste prekročili hranicu! Rovnako ak budete prehovárať s milovanými, no už zosnulými príbuznými, môže to byť hra s ohňom. Zdá sa, že je ťažké ustriehnuť bezpečnú hranicu komunikácie…

Zber liečivých bylín sa tiež odvíja od fáz mesiaca. Čiže silu prírody opomeňme a opäť raz trpme a hľadajme v tom zmysel.

Popis homeopatie ako „pôsobenie vesmírnej energie v špeciálne pripravených a riedených roztokoch alebo pilulkách“ ma natoľko zaskočil, že sa presuniem k ďalšiemu bodu.

 

Rituály

Bod popisujúci bielu mágiu ma prinútil pozastaviť sa. Biela mágia je popísaná ako „používanie magických postupov alebo rituálov s cieľom získať nadprirodzenú moc na dosiahnutie v princípe dobrého cieľa, napr. zdravia, úspechu, oslobodenia alebo ochrany pred zlými silami“. Asi mi niečo uniká, ale… čo je na tom zlé? V čom sú rituály cirkvi, kresťanov iné, lepšie?

Tu odvážne spomeniem aj aromaterapiu, teda používanie vonných olejov a kadidla. Napríklad starovekí Rimania a Gréci to mali inak. Oleje a kadidlá boli súčasťou každodenného života. Buď sa teda báli bohov menej (hmm, to ťažko), alebo to bohovia vnímali inak. No a dnes v kostoloch… To kadidlo nie je nijak neobvyklé. Čiže? Oni áno, my nie. A hotovo!

 

Kultúra tela

Odpísanie bojových umení a jogy kvôli pôsobeniu energií, symbolických postojov a blabla sa dostalo mimo moje spektrum pochopenia. V tomto bode by som potrebovala doplnenie v zmysle návrhu bohumilých činností, ktorým by bolo možné sa beztrestne venovať. Len preto, aby som auditóriu fanúšikov dala na známosť, že stále majú nádej na relax a psychohygienu.

 

Kultúra a umenie

Je ťažké v pár slovách obsiahnuť rôznorodosť súdobej kultúry a umenia. Zaradiť však Xenu či Pokemon (bez ohľadu na to, ako ďaleko sa od kultúry a umenia ocitli) medzi okultistické ohrozenia, mi príde trošku za hranicou. Fanúšikov Hviezdnych vojen a Harry Pottera ani nebudem dráždiť…

V oblasti literatúry sa pravdepodobne neodporúča siahať po autoroch ako Stephen King, H. P. Lovecraft a podobne (domnievam sa… ak som nastrelené nebezpečenstvá pochopila správne). Avšak vzhľadom na úspech týchto autorov v sebe stále živím nádej, že ľudia sa v dnešnom svete cítia slobodne.

Ďalšou kapitolou sú amulety a talizmany či kultové sošky a orientálne predmety. Čiže žiadna iná viera či symbol si ani neškrtne. Bolo by fér povedať to narovinu, nie zúskostňovať ovečky kvôli tomu, že im blízky priniesol sošku z Nepálu.

Pri pomyslení na Hieronyma Boscha sa musím pousmiať… Nespomenuli ho, ale ako by obišiel?

Ok, názov Prodigy ani nenapísali správne, čo považujem za prejav neúcty. To je snáď všetko, čo by som k tomu mohla dodať, aby mi neodstrelilo dekel.

Ale že som to ja, zabrúsila som na ten spomínaný portál modlitba.sk. V sekcii otázok a odpovedí som narazila na otázku, či je počúvanie metalu zlé. Časť odpovede znela nasledovne: „… Metalová hudba je agresívna, vyjadruje vzburu, rebéliu, bezbrehú slobodu, telesnosť, živelnosť, v prípade Rammsteinu aj sexizmus, ktorý vidno s giest hudobníkov, ktorí sa pri niektorých koncertoch chytajú za prirodzenie alebo z priložených aparátov na prirodzenie vytryskuje oheň. Nesledujem túto kapelu sytematicky, ale viem, že raz na Helloween, čo je sviatok satanistov, vystúpili na koncerte nahí.“ (kompletná odpoveď na https://modlitba.sk/?p=14723; citácia je uvedená bez gramatickej korektúry)

Priznám sa, najviac ma dráždi narážka na nebohumilú bezbrehú slobodu. Želám si, aby pocit bezbrehej slobody mohol pociťovať každý z nás!

Na otázku odpovedal Pavol Hucík, ktorý o sebe okrem iného uvádza, že sa istý čas venoval hypnóze, Silvovej metóde, bielej mágii, magnetizovaniu, práci s kyvadlom a mumiálnej liečbe až mu to raz prerástlo cez hlavu (viac na https://modlitba.sk/?p=2138). Takže takto pravdepodobne vznikol príspevok o tom, čo spadá pod okultizmus. V otázke závislosti na nutkavom správaní a rituáloch sa nebudem veľmi vŕtať, dokážem si predstaviť, že by som sa opäť dostala ku kresťanským rituálom… Tento pán, ktorý sa stal kňazom, pochopiteľne, pretvoril svoj životný príbeh do webovej formy a zdá sa, že má nasledovníkov a sympatizantov. A čo vy? Ste okultisti a nehanbíte sa za to?

 

Odhliadnuc od jednotlivého, celok mi napovedá (ne)jedno. Zas a znova ma vracia k otázke tolerancie a otvorenosti. Celok budí dojem, že len jedna cesta je tá správna, len jeden názor je ten dobrý. Všetko ostatné je ohrozenie. Veda, odbornosť, slobodná voľba – toto všetko sa javí byť pre cirkev (či aspoň niektorých jej predstaviteľov) ohrozujúce.

Premýšľam, aký má výpočet ohrození zmysel. Má byť veriaci stále v strehu, stále úzkostne zvažovať, či kráča správnym smerom a či hľadí na tie dobré veci? Alebo tu ide o moc ľudí prezentovať to „vyššie“ a tak na seba upriamovať pozornosť vo svetle vyšších cieľov? Alebo ide o proces „samoliečenia“ a zdieľania? Alebo je to úplne o inom?

Teraz najčítanejšie

Dominika Ľuptáková

Profesne sa venujem práci s ľuďmi a práci s textom. Čítam v knihách, snažím sa v ľuďoch a v sebe samej.