Denník N

Môj rok 2019

Bilancovať je prirodzená súčasť učenia sa. Rok 2019 bol pre mňa, aj napriek ťažkému záveru, úžasný. V osobnej rovine sa mi totiž splnil sen a dlhodobé prianie. Narodil sa nám synček. Kto má deti, tomu nič vysvetľovať nemusím a tým ostatným chcem odkázať – máte sa na čo tešiť! Je to krása aj napriek ťažšiemu rozbehu, počas ktorého som musel pochopiť, že niektoré veci budú už navždy inak. Ale môj blog bude aj tak najmä o meste a o tom, čo v rámci jeho vedenia robíme a čo sme robili za posledných 12 mesiacov.

Mohol by som teraz menovať, čo všetko sa nám podarilo, s čím môžeme byť spokojní a na čo môžeme byť hrdí. Určite nájdem aj to, čo sa nepodarilo, alebo čo je pomalé a trvá na môj vkus nekonečne dlho… To som však hovoril x-krát, preto chcem hovoriť trochu o niečom inom. O niečom, čo cítim že je dôležité vysvetliť a o niečom, čo je dôležité vypočuť si. A takisto mám jednu prosbu.

Jeden z hlavných poznatkov, ktorý si odnášam po prvom roku vo funkcii primátora, je ten, že niekedy urobiť ten správny krok nie je populárne. Teraz sa mi určite starí, poctiví a čestní veteráni politickej scény na Slovensku trochu smejú – aha, objavil Ameriku! Ale naozaj v takejto miere ma to prekvapilo a dokonca ma to aj bolí.

Ak by existovala hitparáda najmenej populárnych rozhodnutí v komunálnej politike (medzi primátormi existuje!), na prvých dvoch priečkach by boli určite tieto dve – zaviesť či zvýšiť poplatok za parkovanie a zvýšenie sadzby dane z nehnuteľnosti. A my sme ich za prvý rok dali obe, nekompromisne. Či ma to teší? Určite nie! Pokojne by som mohol žiť bez série nenávistných emailov, správ a odkazov, bez všetkých tých pochybovačných pohľadov aj tam, kde som predtým nachádzal porozumenie a podporu. A aj bez pocitu a pochybností, či máme právo takto vstupovať ľuďom do ich životov a peňaženiek. A mohol by som sa ďalej a stále dookola, ako mnohí iní, vyhovárať na nedostatok financií, na nedostatok kvalifikovaných ľudí, ako aj zastaralého know how – veď to poznáte, už ste to určite tisíckrát počuli.

To, že sme, aj na požiadanie mestských častí, zvýšili daň z nehnuteľností, bolo výsledkom dlhej diskusie, v ktorej sme hľadali všetky možnosti, kde nájsť peniaze iným spôsobom. Štát nás, bohužiaľ, svojimi rozhodnutiami pripravil o príliš veľa peňazí a mesto by už nevedelo kvalitne plniť svoju funkciu. To, že parkovanie už nebude všade zadarmo, je zase spôsob regulovania dopravy a ochrana verejného priestoru, ktoré fungujú všade na svete.

Ale zvýšenie sadzby dane nebude len tak – sľúbil som, že ľudia každý jeden cent odovzdaný mestu navyše uvidia. A preto sme jasne deklarovali a zaviazali sa, že 36 miliónov eur, ktoré prinesie zvýšenie dane za nasledujúce 3 roky, dáme do nových ciest, chodníkov a verejného priestoru.

Ak robíme niektoré nepopulárne opatrenia, je za tým hlboké a úprimné presvedčenie, nielen moje, ale aj celého môjho odborného tímu, že je to správna a potrebná vec, ktorá v konečnom dôsledku pomáha nášmu mestu. Často je toto rozhodnutie urobené po serióznom zvážení iných, možno menej “bolestivých” alternatív, ktoré však nepredstavujú v danom prípade viac ako kozmetickú zmenu a neriešia problém.

Tieto opatrenia robíme z jediného a jasného dôvodu – preto, lebo sme hlboko presvedčení, že vo finále nášmu mestu pomôžu. Naše presvedčenie je založené na poctivej práci s informáciami a dátami, skúsenosťami členov nášho tímu, ale aj na poznatkoch z iných miest. Nemôžeme od nikoho chcieť, aby nám za to tlieskal alebo sa nebodaj z toho tešil, ale prosíme, v mene celého nášho tímu, o dôveru. O vieru v to, že všetko, čo robíme, robíme preto, aby sme Bratislavu urobili lepším mestom a aby život v ňom bol tiež lepší. Možno chceme veľa, lebo dôvera je dnes, najmä v kontexte toho, čo na Slovensku zažívame, veľmi krehká a cenná veličina. Nepotrebujeme ju len pre to, aby sme mali pocit, že má zmysel to všetko, čo robíme. Dôvera je pre nás aj ochrana pred tými, ktorí majú vždy po ruke “najlepšie” riešenia pred bezbrehou vlnou populizmu, ktorá dnes – a výrazne aj na komunálnej úrovni – rozleptáva poctivú prácu ľudí, ktorým ide o viac ako len o vlastné aktuálne body v politickej hre.

Dôvera je pre nás vodítkom, odmenou aj ochranou. Je to v podstate jediná vec, ktorú si komunálny politik môže odniesť so sebou. Neexistuje možnosť všetkých uspokojiť (napríklad žiadosti o zrušenie a o zachovanie ohňostroja nám prichádzali približne v rovnakom počte), nikdy nebude každý obyvateľ nášho mesta celkom spokojný, ale väčšina môže mať vieru, že aj keď sa v niektorých veciach nezhodneme, ide nám o to isté – aby sme žili v lepšom meste.

Tomu, kto môj blog dočítal až sem, sa chcem poďakovať, že sa zaujíma o naše mesto. A všetkým ostatným sa chcem poďakovať za spätnú väzbu, ktorú neustále dostávame. Vaša slušne podaná kritika, vaše podnety, vaše upozornenia, ale aj ocenenie našej práce sú a budú pre nás nesmierne dôležité a vždy budú brané do úvahy.

PS: Ak by predsa len niekoho zaujímalo, čo sme za ten rok dosiahli (dúfam, že zaujíma!), tak tu to je:
Schválili sme základnú reguláciu parkovania – parkovaciu politiku, vybudovali sme skvelý tím, ktorý bude najbližšie tri roky napĺňať zvyšné programové priority, odštartovali sme projekt výsadby 10-tisíc stromov pre mesto, vymenili sme manažment rozkrádaných mestských firiem, založili Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý za 8 mesiacov existencie produkuje množstvo výstupov (architektonické súťaže, projekty ako Živé námestie a Grössling), naštartovali sme novú úroveň spolupráce mesto – mestské časti, prijali sme zonáciu Mestských lesov v Bratislave, rozbehli sme rekonštrukciu Dúbravsko-Karloveskej radiály (DKR), nastavili sme štandardy na opravy ciest a chodníkov – Manuál asfaltovania, zaviedli sme preferenciu MHD na niektorých úsekoch ciest, založili sme Komunálny podnik, rozbehli sme opravy nájomných bytov, založili sme mestskú nadáciu na podporu kultúrnych projektov – Nadácia mesta Bratislavy, podporili sme skvalitnenie športovej infraštruktúry zavedením princípu menej projektov, ale s väčšou podporou, rozšírili sme pešiu zónu na úkor vlastných parkovacích miest na Námestí SNP, rozšírili sme aj chodníky a pridali zeleň na Klobučníckej ulici, spracovali sme porovnávaciu štúdiu pre trasovanie električky v zóne Pribinova a vybrali najvhodnejší variant trasy…

 

Teraz najčítanejšie

Matúš Vallo

Matúš Vallo je primátor Bratislavy, architekt a odborník na mesto. Je autorom najkomplexnejšej publikácie o riešeniach pre Bratislavu - Plán Bratislava. K písaniu tejto knihy spojil 76 najlepších expertov na mesto z rôznych oblastí. Je zároveň uznávaným architektom a spolumajiteľom architektonického štúdia Vallo Sadovsky Architects. Študoval v Ríme a pôsobil v Londýne. Je tiež držiteľom Fulbrightovho štipendia na Kolumbijskej Univerzite v New Yorku. Dvakrát získal pozvanie na najprestížnejšiu medzinárodnú konferenciu o urbanizme CityLab, organizovanú Bloomberg Philanthropies. Napriek medzinárodným možnostiam svoju energiu naplno venoval Bratislave. Stojí za občianskym združením My sme mesto, Alianciou Stará Tržnica a Alianciou 500 bytov. Zakladal aj projekt Mestské zásahy, ktorý od roku 2008 vygeneroval viac ako 900 projektov na vylepšenie verejného priestoru v 20tich mestách. V komunálnych voľbách 2018 bol zvolený za primátora Bratislavy.