V prvom rade je to list šéfa európskeho výboru parlamentu Ľuboša Blahu iránskemu veľvyslancovi. V ňom nielen odsúdil zabitie hlavy Iránskych revolučný ch gárd Kásima Solejmániho, ale tohto generála označil za hrdinu iránskeho národa. Táto verejná podpora predsedu výboru parlamentu pre európske záležitosti a top-kandidáta Smeru-SD Solejmánimu je pozoruhodná, pretože tento generál bol už dlhé roky nielen na sankčnom zozname USA, ale aj Európskej únie. Sankcie na neho boli uvalené aj Bezpečnostnou radou OSN ešte v júni 2011. Blahove ospevovanie iránskeho generála je zvláštne nielen z politického, ale aj nábožensko-kultúrneho hľadiska. Lebo jedným z hlavných cieľov gárd, ktorým až do zásahu americkej rakety velil, bolo v zmysle ideológie súčasného režimu v Teheráne zničenie Izraela a „oslobodenie“ Jeruzalema. Inými slovami, získanie plnej moslimskej kontroly nad Svätým mestom. Špeciálne jednotky gardy, ktoré operovali výlučne v zahraničí, mali tento cieľ  vraj mať zakódovaný vo svojom názve, ktorý v perzštine znamená názov samotného mesta.

Postoje nielen Blahu, ale aj jeho materskej strany vyzerajú tak, že zavraždenie Solejmániho Američanmi, akokoľvek naozaj z viacerých dôvodov nevhodné a v nemalej miere aj protiprávne, im vadí viac, ako jeho dlhoročné činy a aktivity ním vedených gárd na Blízkom východe. A to nielen proti vojenským cieľom, ale aj proti civilným, ktoré častokrát boli vyberané len na základe toho, že spadali pod iné náboženstvo, ako vyznáva šiitsky režim v Iráne. K postoju Smeru-SD má blízko aj koaličná Slovenská národná strana (SNS), a to napriek akože roztržke medzi jej predsedom Andrejom Dankom a premiérom Petrom Pellegrinim. SNS hneď od začiatku začala šíriť obavy z údajnej hrozby novej masívnej utečeneckej vlny, ktorú môže vyvolať eskalácia konfliktu medzi USA a Iránom. V postoji SNS je pozoruhodné to, že keď posledné dni minulého roka sýrske a ruské letectvo masívne bombardovali nielen vojenské, ale hlavne civilné ciele v severo-západnej sýrskej provincii Idlib, tak boli predáci SNS ticho. Nevarovali pred utečeneckou cunami, ani sa nechystali prijímať odsudzujúcu rezolúciu v parlamente, hoci prezident Turecka Erdogan osobne varoval Európu, že tento zbytočne krvavý postup vojsk Asada a Putina donúti státisíce obyvateľov oblasti opustiť svoje domovy a pohnúť sa smerom na turecko-sýrsku hranicu a ďalej do Európy. Vieme, že plošné  bombardovanie v Sýrii už v nedávnej minulosti vyvolalo utečenecké vlny, takže Erdoganovo varovanie malo rácio. Prečo by mali presné raketové útoky na vojenské ciele Američanov voči Iránu, či naopak, vyvolať tiež vlnu utečencov je však dosť nejasné.

K podpore uvažovanej rezolúcii proti Spojeným štátom v slovenskom parlamente sa možno priklonia aj Kotlebovci. Veď si len zoberme tú skutočnosť, že ich straníckou farbou je odtieň zelenej, veľmi sa podobajúci na tradičnú farbu islamu. Oveľa viac, ako na zelenú, ktorú nosia naši lesníci, či vojaci. Žeby to bola len náhoda?

Ak ste dočítali tento blog až sem, tak snáď ste si už uvedomili, že jeho súčasťou je značná irónia a hyperbola. Avšak ak naozaj by mal slovenský parlament v predvolebnom ošiali schváliť v kontexte útoku na Solejmániho rezolúciu odsudzujúcu politiku Spojených štátov na Blízkom východe, tak vtedy by sme sa celá krajina zmenili na zástup hlupákov. Už bez žiadnej irónie.

Krajina, ktorá je vraj postavená na kresťanských základoch, viac znepokojuje smrť vojensko-politického predstaviteľa jedného z najradikálnejších islamských hnutí, než už uskutočnené alebo potenciálne hroziace útoky jeho režimu a vojakov na našich spojencov, a v konečnom dôsledku na nás samotných. Viac nás znepokojuje osud radikálneho islamského režimu v Teheráne, ako obrana demokratickej vlády Izraela a jej zvrchovanosti nad Jeruzalemom, či bezpečnosť Američanov a Európanov. Zabitie iránskeho generála nám vadí viac, údajne kvôli hroziacej migračnej vlne, ako plošné bombardovanie v Sýrii letectvom Asada a Putina, či práve akcie Solejmániho gardistov v Sýrii, ktoré už takéto vlny naozaj vyprovokovalo. Ficovsko-blahovko-dankovskému parlamentu je dôležitejší iránsky generál ako potenciálne obete Teheránu aj z radov našich krajanov, ktorí majú americký pas. Toto už nie je fraška, toto je prízemný antiamerický predvolebný populizmus. A hlavne snaha zastrieť svoje vlastné špinavé kšefty, korupciu a zločiny. A že sa ešte prikrývajú našimi vojakmi, ktorí zabezpečujú našu bezpečnosť priamo v Iraku a na Blízkom východe, je už len zvrátenosť hlavných protagonistov tejto frašky.