Denník N

REFORMA Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Autori – JUDr. Filip Barbarič, MPH, Mgr. Ing. Zlatko Kameništiak

Je nutné vniesť do úradu nezávislé a apolitické riadenie, nakoľko ide o najdôležitejší regulačný a kontrolný orgán v zdravotníctve. Preto je na mieste otázka ako voliť predsedu tohto úradu, ktorý je poslednou inštanciou na rozhodovanie. Podľa súčasnej právnej úpravy predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh ministra zdravotníctva . Čiže ide o politickú nomináciu. Hoci minulý týždeň bolo vyhlásené výberové konanie na post predsedu úradu, je otázna jeho objektivita, keďže si ho organizuje samotné ministerstvo na čele s predsedom vlády. Teda minister zdravotníctva zastúpený súčasným premiérom navrhne nového predsedu úradu a vláda znova pod vedením toho istého premiéra ho vymenuje.

Našim cieľom je vybrať nezávislého odborníka s dostatočným morálnym kreditom naprieč spoločenským spektrom. Preto navrhujeme, aby kandidátov na post predsedu úradu predkladali odborné a stavovské organizácie (SLK – Slovenská lekárska komora, SKSaPA – Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Súdnolekárska spoločnosť,…), analytické útvary (HPI – Health Policy Institute, IZP – Inštitút zdravotnej politiky) či pacientské organizácie. Následne bude prebiehať verejné vypočutie kandidátov pred odbornou komisiou zloženou zo zdravotníckych pracovníkov, ekonómov, právnikov. Kto by mal byť členom odbornej komisie a aké by mali byť hodnotiace kritéria pri verejnom vypočutí kandidátov je na diskusiu. Ale vo výberovej komisii by mali byť autority z vedecko-pedagogického prostredia, vážení odborníci z praxe a zastúpcovia 3. sektora, napr. z Transparency. Vo verejnom vypočutí by sa mal preveriť odborný a morálny kredit kandidáta. Odborná komisia z navrhnutých kandidátov na základe pridelenia najvyššieho počtu bodov podľa vopred stanovených kritérií vo verejnom vypočutí, odporučí 3 najúspešnejších kandidátov prezidentke Slovenskej republiky. A prezidentka SR z nich vyberie koho vymenuje obdobne ako pri menovaní ústavných sudcov, kde mu národná rada SR odporučí tiež viacerých kandidátov .

Náš návrh sa dá pretaviť do reality jednoduchou zmenou zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov, konkrétne zmenou § 22 ods. 2. Hoci aj v skrátenom legislatívnom konaní. Až následne by sme odporúčali robiť výber nového predsedu úradu. Radi poskytneme našu koncepciu súčasne zastupujúcemu ministrovi zdravotníctva, pánovi Pellegrínimu.

Je však nesmierne dôležité zmeniť nielen kreovanie/voľbu predsedu úradu, ale aj jeho odvolanie. V súčasnosti sú na odvolanie taxatívne vymenované dôvody v zákone. Nezávislosť úradu by mala byť daná aj zmenou jedného z dôvodov odvolania predsedu úradu, pod ktorý možno subsumovať akúkoľvek vykonštruovanú situáciu na odvolanie. Ide o §22 ods. 10 písm. e) zákona „Predsedu úradu odvolá vláda z jeho funkcie  z iných závažných dôvodov, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolávať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie“. Navrhujeme vypustiť zo zákona už vyššie spomínaný veľmi všeobecne koncipovaný dôvod odvolania, ktorý narúša právnu istotu výkonu funkcie predsedu a môže spôsobovať jeho ovplyvňovanie. Tiež navrhujeme, aby odvolanie nebolo vládou SR, ale znova prezidentom SR.  Pričom návrh na odvolanie po vopred splnených zákonných podmienkach, bude mať povinnosť podať dozorná rada úradu pod trestnoprávnou sankciou jej členov, ak by tak nespravili. Patrí im za výkon funkcie členov dozornej rady paušálna mesačná odmena vo výške 1,3 až 2 násobku priemernej mzdy v zmysle zákona, tak nech si ju zaslúžia.

Keď už sme pri dozornej rade, úrad má ešte aj správnu radu. Tu navrhujeme, aby si ministerstvo zdravotníctva navrhlo členov týchto kontrolných orgánov úradu, keďže cieľom je možnosť kontroly hospodárenia, rozpočtu, nákladov na zamestnancov úradu… a aby predseda úradu nebol svojou nezávislosťou nedotknuteľný ale naopak kontrolovateľný. Následne by si týchto kandidátov dali odsúhlasiť do  Národnej rady SR.

Ďalej vám predstavíme návrhy k reforme úradu na zefektívnenie jeho činnosti  a prístupu k zdravotníckym pracovníkom a pacientom.

Celý úrad stojí na 4 pilieroch svojej činnosti:

  1. pilier – Dohľad nad zdravotným poistením
  2. pilier – Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
  3. pilier – Súdne lekárstvo a patologická anatómia
  4. pilier – Centrum pre klasifikačný systém – DRG

Hlavným cieľom v 1. pilieri – dohľade nad zdravotným poistením sú, že  úrad musí mať reálny dosah na zdravotné poisťovne. Dnes je nevyrovnaný vzťah najmä medzi malými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňami, čo sa premieta aj do vzťahu nároku pacienta a možnej liečby poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Poisťovne jednajú z pozície sily. Úrad by mal byť akýmsi sudcom – mediátorom medzi lekármi a poisťovňami. Poisťovne musia žačať poskytovať férove podmienky pre oboch účastníkov zmluvného vzťahu a nie len pre seba.

Navrhované riešenia sú na ročnej báze auditovať fungovanie zdravotných poisťovní. Systém odmeňovania poskytovateľov ZS (lekárov,nemocnice) bude závisieť od výsledku liečby (platba za kvalitu)  a nie za kvantitu zdravotnej starostlivosti (platba za výkon). Rovnako aj nárok každého pacienta definujeme na základe kvalitatívnych parametrov, ktoré budú výsledkom verejnej dohody ministerstva, zdravotníckych a pacientských organizácii. Možnosť vyplácania zisku poisťovní podmienime splnením nároku pacienta. Nie je možné, aby si poisťovne vyplácali zisk a pacienti čakali roky na výmenu kĺbu.

Hlavnými cieľmi a riešeniami v 2 pilieri – dohľade nad ZS

  1. Cieľom je skrátiť čas výkonov dohľadov nad zdravotnou starostlivosťou. A opatrením je personálne posilniť úrad a jeho pobočky zamestnancami vzdelanými v oblasti medicíny a práva.
  2. Pri výkonoch dohľadov sa často využívaju posudky externých konzultantov, ktoré súdy pri podaní žalôb neuznávajú a spochybňujú. Ide o posudky lekárov spolupracujúcich s úradom. Cieľom je, aby boli rozhodnutia úradu brané ako rozhodnutia jedinej autority posudzujúcej kvalitu a správnosť poskytnutej ZS. Navrhované opatrenie je, aby pri všetkých vykonávaných dohľadoch na mieste (teda tých zložitejších, nejednoznačných) sa prizýval súdny znalec (autorita uznávaná súdmi) a vyhotovoval súdnoznalecký posudok, ktorý by bol omnoho ťažšie spochybniteľný na súde ako posudok tzv. konzultanta. Podľa nášho názoru by sa týmto opatrením zamedzilo aj ďalším mnohým súdnym sporom do budúcna a v konečnom dôsledku konalo hospodárne.
  3. V prípade dohľadov na diaľku (teda tých jednoduchších prípadoch) by sa mohli aj naďalej využívať posudky konzultantov, ale s tým rozdielom, že by nešlo o prizvanú osobu (externistu), ale zamestnanca úradu rovnako ako majú aj poisťovne svojich revíznych lekárov.
  4. Ďalej je cieľom skracovať čas výkonu dohľadu tým, že nebude sa čakať na spravenie kópie zdravotnej dokumentácie pacienta a jej zaslanie úradu poštou. Ale pracovníci úradu budú vedieť cez eZdravie nahliadať do zdravotnej dokumetácie dotknutej osoby – pacienta.
  5. Nie je potrebné robiť tie isté posudky viackrát. Riešením je, že z kazuistík tvorených práve výkonanými dohľadmi, sa vytvorí systém precedensov a v obdobných prípadoch sa bude rozhodovať a postupovať rovnako.
  6. V súčasnosti podávateľ podnetu nie je vôbec informovaný počas dohľadu o jeho priebehu len na konci mu je doručený protokol o vykonanom dohľade. Navrhujeme zmeniť jeho procesné postavenie, nakoľko nie je účastníkom konania a nemá v súčasnosti právo byť bližšie informovaný aj o čiastočných zisteniach a priebehu výkonu dohľadu. Zo záverečného protokolu sa veľakrát nedá vyčítať ako dohľad prebiehal.
  7. Je dôležité zamedziť vzniku prípadov ako bol prípad, kedy na Slovensku i v Rakúsku pôsobil „falošný plastický chirurg“ Yassin Ghazi bez akýchkoľvek povolení a bez atestácie. A úrad pre dohľad nemohol voči nemu konať, nakoľko nebol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, pretože nemal licenciu – lekár bez licencie teda môže spokojne operovať a úrad pre dohľad je naň krátky. Túto dieru v zákone je nutné okamžite zmeniť tak, aby úrad mohol kontrolovať akékoľvek osoby poskytujúce „lekárske zákroky“. Preto navrhujeme, aby úrad kontroloval akúkoľvek osobu (FO,PO), ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť.

Hlavnými cieľmi  a riešeniami v 3. pilieri – súdneho lekárstva a patologickej anatómie (SLaPA) je

  1. personálne posilniť stavy lekárov pre chod súdneho lekárstva a patologickej anatómie a prehliadok mŕtvych tiel mimo pracoviska (v nemocnici a v teréne).
  2. Pracoviská súdneho lekárstva sú v prenájme od nemocníc a v žalostnom až havaríjnom stave. Preto navrhujeme ako riešenie tejto situácie delimitáciu súdnolekárskych pracovísk do vlastníctva úradu [prechod majetku štátu (nemocníc) do vlastníctva úradu (taktiež štátu)] – úrad aktuálne vlastní len budovu SLaPA pracoviska v Košiciach a v iných krajoch platí nájomné priamo nemocniciam za využitie priestorov.
  3. Z toho čo štát štátu odvádza ako nájomné, sa môže vytvoriť investičný fond na opravu a dovybavenie pracovísk.
  4. Navrhujeme pitvu financovať z verejného zdravotného poistenia, ako záverečný úkon (okrem súdnej pitvy nariadenej orgánmi činnými v trestnom konaní – hradí Ministerstvo vnútra SR).
  5. Ďalším cieľom je zrušiť inštitút organizátora prehliadok mŕtvych, lebo ide o neprofesionálny finančne nákladný a výrazne nekvalitný spôsob zabezpečenia jednej zo základných funkcií štátu, navyše spojený s pochybnosťami pri transparentnosti a pri skutočnom prijímateľovi benefitu (vznikajú kartelové dohody podľa krajov). V minulosti zabezpečovali obhliadky mŕtvych obvodní lekári, ktorí za to inkasovali od 10-15 eur za jednu obhliadku. V súčasnosti je v každom kraji organizátor obhliadky mŕtvych (PO), ktorý má zazmluvnených tých istých lekárov a poskytuje im akurát služobné vozidlo a inkasuje za jednu obhliadku až do 100 eur.  Navyše prehliadky v tejto podobe nie sú kryté rozpočtom, ani výhľadovým rozpočtom a CHCÚ MINÚŤ nevyčerpané prostriedky úradu z predchádzajúcich účtovných období, ktoré boli viazané na rozvoj úradu. Preto navrhujeme ako opatrenie profesionalizáciu prehliadok mŕtvych tiel lekármi SLaPA, teda po posilnení personálneho stavu,  prípadne lekármi na dobrovoľnej báze profesionalizovaným vyškolením a skúškou (môžu fungovať na službe a príslužbe). Ich ohodnotenie za vykonané prehliadky môže byt financované  multirezortne z MZ SR, MV SR prípadne aj z VÚC. Zisky aj ušetrené za obhliadky sa prednostne použijú ako kapitálové výdavky na rozvoj tohto piliera úradu.

Cieľmi a riešeniami 4. piliera  Centra pre klasifikačný systém je

  1. personálne posilnenie sekcie zamestnancami vzdelanými v oblasti výpočtovej techniky, medicíny, poskytovania zdravotnej starostlivosti a práva. V súčasnosti má táto sekcia len 2 zamestnancov, ostatní poodchádzali.
  2. Po posilnení navrhujeme znovu spustiť pravidelné školenia kóderov u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v DRG vykazovaní. V súčasnosti absentujú školenia nemocničných kóderov, odborne spôsobilých osôb ako aj ich preskúšanie. Aj preto vznikajú u poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti problémy so správnym vykazovaním v DRG klasifikačnom systéme, čo má vplyv aj na stanovovanie pripočítateľných položiek, relatívnej váhy či základnej sadzby pre jednotlivé nemocnice.
  3. Ako ďalšie navrhujeme presunúť registre, ktoré úrad spravuje a vedie na Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI) z dôvodu centralizácie a lepšieho sotvérového vybavenia NCZI. Úrad v súčasnosti spravuje Centrálny register poistencov (CRP), pričom údaje preposiela aj NCZI, register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a register zdravotníckych pracovníkov,… Prideľovanie kódov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom je dôležité pre eZdravie a NCZI často upozorňuje úrad na ich správnu formu. Už aj z názvu NCZI vyplýva, že by mala spravovať všetky zdravotnícke registre.

 

Navrhujeme aj jednu úplne novú kompetenciu úradu a síce kontrolu krížového vlastníctva v zdravotníctve, kde spolu s Protimonopólnym úradom bude môcť tam, kde vlastníctvo vyhodnotia ako rizikové (audit podnikania finančných skupín v zdravotníctve), zakázať ho a nariadiť odpredaj, prípadne vyvlastnenie časti predmetu podnikania v zdravotníctve.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Filip Barbarič

Vyštudoval som Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Hneď po ukončení univerzity som sa vrhol do praxe. Pôsobil som ako oblastný právnik v neštátnej stavebnej a developerskej spoločnosti. Tu som sa stretol nielen s klasickou právnickou praxou, ale aj s priebehom verejných obstarávaní. Keďže sme vtedy pôsobili na pozícii uchádzača, museli sme ako tím pripravovať podklady do rôznych verejných súťaží. Aby som si rozšíril rozhľad a dokázal vnímať veci aj z druhej (štátnej) strany, rozhodol som sa zamestnať vo verejnom sektore. Ako právnika na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ma zavialo k špecifickému druhu medicínskeho a zdravotníckeho práva. Ako povedal Seneca, osud vedie toho, kto chce, kto nechce, toho ťahá. Ako som začal spoznávať právnickú prax, zisťoval som, že práve oblasť práva a manažmentu zdravotníctva je mi veľmi blízka. Začal som sa zúčastňovať mnohých odborných konferencií a workshopov. Môj záujem som zakončil trojročným štúdiom Master of Public Health. Vyvrcholením mojej práce na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo, že sám som tento inštitút reprezentoval na konferenciách, predstavoval jeho prácu a výsledky.