50dni.sk a pasca volebného kvóra
Iniciatíva 50 dní je bezpochyby tou najsprávnejšou odpoveďou občianskej spoločnosti na snahu Danka, Fica a Kotlebu pevne ukotviť Slovensko v spoločnosti afrických diktatúr. Napriek tomu môže vo volebnom finále viac uškodiť ako pomôcť.
Dnes je už viac-menej zrejmé, že žiadne moratórium na predvolebné prieskumy de facto nebude. 50 dňové kvôli predbežnému opatreniu Ústavného súdu, 14 dňové vďaka Iniciatíve 50 dní. Je to morálne víťazstvo voličov, keďže podľa Ústavy majú právo vykonať vo voľbách informované rozhodnutie. A k relevantným informáciám patria nielen zoznamy kandidátov či programy strán, ale aj predvolebné preferencie. Pretože, ak mám ako volič ako preferenciu viacero strán, je moje právo urobiť finálne rozhodnutie aj na základe poznania, že dávam hlas strane preferenčne najsilnejšej, ktorá má vďaka svojej veľkosti väčšiu šancu realizovať svoj program, alebo, naopak, strane na hranici zvoliteľnosti, v snahe zabrániť prepadnutiu státisícov hlasov. Potiaľto je to v poriadku.
Čítajúc diskusie na sociálnych sieťach mám však dojem, že veľká časť voličov vníma iniciatívu 50dni.sk priam ako garanciu víťazstva opozície nad Ficom eliminovaním rizika prepadnutia opozičných hlasov. A to už v poriadku nie je, pretože to jednoducho nie je pravda.
Táto dezinterpretácia má pôvod v príklade volieb 2016, kde vďaka znalosti predvolebných preferencií boli strany SaS a OĽaNO nielen zachránené, ale priam vystrelené do výšin oproti predvolebným odhadom. Nuž, po prvé, uvedené je iba polopravda, a po druhé, predvolebná situácia z roku 2016 nie je ani trochu aplikovateľná na predvolebnú situáciu z roku 2020:
Polopravda je to preto, lebo k výraznému nárastu SaS a OĽaNO síce došlo, avšak za cenu prepadu KDH pod hranicu zvoliteľnosti a prudkého prepadu Siete ktorej predseda, keďže vďaka tomu prišiel o vysnívanú premiérsku stoličku, rozhodol sa zamiešať voličmi rozdané karty a radšej robiť podržtašku Ficovi (výsledky relevantných prieskumov a volieb pozri tu, tu, tu a tu).
Aplikovateľné na dnešok to nie je preto, lebo v posledných voľbách tu bola preferenčne silná strana (Sieť), ktorej elektorát mohol bez väčšieho rizika zachraňovať malé strany (SaS a OĽaNO). Dnes, vďaka neschopnosti opozície dohodnúť sa na predvolebnej koalícii, tu máme absurdnú situáciu, keď sú v podstate všetky spolupracujúce opozičné strany v zóne ohrozenia, a nadmerná snaha ich elektorátu zachraňovať najslabšiu z nich môže potopiť pod hranicu kvóra všetky ostatné.
Ilustrujme si to na najnovšom prieskume agentúry AKO: Ak za strany pravdepodobnej povolebnej dohody (a s navzájom previazaným elektorátom) považujeme Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, SaS a KDH, súčet ich preferencií je 40,8%, pričom ich úhrnné kvórum na vstup do parlamentu je 27% (koalícia PS/Spolu 7% a ostatní po 5%). Na bezpečné prelievanie hlasov (tak aby žiadna zo strán nevypadla) teda ostáva iba tretina ich spoločného volebného potenciálu. To sa na prvý pohľad môže javiť ako dosť, je však nereálne očakávať že okolo milióna voličov sa navzájom „dohodne“ kto bude koho voliť aby žiadne hlasy neprepadli.
Okrem toho, spomínané 27% úhrnné kvórum nezohľadňuje interval spoľahlivosti prezentovaných prieskumov: Iniciatíva 50 dní má objednané prieskumy od dvoch agentúr na vzorkách po 1000 respondentov. Výsledný kombinovaný prieskum na úhrnnej vzorke 2000 respondentov dáva akú-takú istotu že subjekt prekračuje kvórum na nameranej hodnote 6,2% (95% interval spoľahlivosti je 5% – 7,4%) a u PS/Spolu 8,4% (95% interval spoľahlivosti je 7% – 9,8%). Zohľadňujúc 95% interval spoľahlivosti (ktorý u piatich subjektov ešte stále dáva štvrtinové riziko že aspoň jeden zo subjektov je v aktuálnych preferenciách mimo nameraného intervalu) dostaneme pre bezpečné úhrnné kvórum predmetných strán 8,4%+4*6,2% = 33,2%. Pri spoločnom volebnom potenciáli 40,8% je teda bezpečný priestor na „špekulatívne“ preskupovanie voličov (tak, aby žiaden zo subjektov neprepadol) iba 7,6%.
Ľuďom stojacim za iniciatívou 50 dní ďakujem. Urobili správnu vec. Ide o to, aby sme sa zachovali správne a rozumne aj my ostatní. Naskočiť na vlnu zachraňovania najslabšieho subjektu (po vzore 2016) môže byť tým najhorším čo urobíme. Reálnym výsledkom môže byť potopenie ďalších dvoch či troch strán pod hranicu kvóra.
Zachovať sa vo voľbách strategicky a takticky správne nie je povinnosťou nás voličov, ale lídrov opozičných strán. Prvú šancu premrhali nedohodou na predvolebnej koalícii. Druhú šancu dostanú tesne pred voľbami: lídrom strán tesne pri hranici kvóra nič nebráni „dať to na Mistríka“, stiahnuť kandidátku a verejne podporiť zvyšné partnerské strany. Ale to už sme, všakže, v Alenkinej krajine zázrakov, nie na Slovensku.
