Denník N

Ako sa budú spochybňovať hlasy zo zahraničia

Element5Digital -@unsplash
Element5Digital -@unsplash

Blížiacich sa parlamentných volieb sa plánuje zúčastniť približne 50 000 voličov a voličiek. Tak vysoký počet voličov bude isté skupiny motivovať k spochybňovaniu ich hlasov. Pozrime sa, aké argumentačné línie môžu použiť.

Piatok 10. januára 2020 je posledný deň, kedy Slováci a Slovenky môžu požiadať o možnosť hlasovania v parlamentných voľbách zo zahraničia. Vďaka bohatej a častokrát kreatívnej kampani zo strany štátnych orgánov, mimovládnych organizácií, médií, či influencerov mám tento dátum pevne ukotvený v pamäti, a to aj napriek tomu, že volieb sa plánujem zúčastniť na rovnakom mieste, ako v prípade všetkých predchádzajúcich volieb. Kampaň motivujúca Slovákov a Slovenky žijúcich v zahraničí, aby si zabezpečili túto možnosť hlasovania sa ukázala byť úspešná, nakoľko sa podľa odhadov organizácií Slovensko.digital a Srdcom doma bude zo zahraničia voliť približne 50 000 ľudí. Tento odhad predstavuje približne 2% voličov, čo môže pripadať ako nízke číslo, no v čase tesných volebných výsledkov môžu “hlasy zo zahraničia” zásadne ovplyvniť výsledok blížiacich sa parlamentných volieb.

Rozsiahla kampaň a vysoký odhad počtu zahraničných voličov a voličiek vzbudzujú obavy, že ich hlasy budú v blížiacom sa období, hlavne krátko po voľbách marginalizované, bagatelizované, zosmiešňované a inak spochybňované. Koniec-koncov, kampane posilňujúce občiansku spoločnosť a demokratickú kultúru boli vždy tŕňom v oku predstaviteľov alternatívnych, antisystémových, či autoritatívnych myšlienkových prúdov. Nasledujúce riadky sú myšlienkovým cvičením zameraným na to, v akých troch argumentačných líniách sa politickí spindoktori, hovorcovia, či predstavitelia politických strán budú snažiť bagatelizovať hlasy ľudí zo zahraničia.

Prvý, a azda najhlučnejší argument bude fakt, že hlasy pochádzajú zo zahraničia. Na moment odložte racionalitu a zamyslite sa ako tajomne znie slovné spojenie “hlasy zo zahraničia”. V atmosfére, v ktorej sa nahlas hovorilo o volebných podvodoch vo volebných miestnostiach na Slovensku poskytuje vysoká volebná účasť zo zahraničia široký priestor na vytváranie predstáv o tom, ako je tento objem hlasov:  a) zmanipulovaný, b) pochádza z nejasného prostredia, alebo c) sfalšovaný. Hlavne posledný argument, po ktorom má tendenciu siahnuť viacero politických subjektov fakticky popiera existenciu voličov a voličiek.

Niekoľkokrát sme boli svedkami toho, ako sa vytvárali vratké, no dlhodobo rezonujúce spojenia medzi zahraničným finančným kapitálom a dianím na Slovensku. Ak boli v očiach časti verejnosti finančne motivovaní účastníci najväčších ponovembrových protestov na Slovensku, tak nebude náročné vytvoriť kognitívne prepojenie medzi zahraničným kapitálom a hlasmi zo zahraničia. Táto argumentačná línia nevylučuje existenciu voličov a voličiek, ale zamieňa ich voličskú motiváciu s finančnou motiváciou.

Posledná argumentačná línia nepopiera existenciu voličov, ani nekapitalizuje ich volebné právo, ale spochybňuje správnosť a morálnosť ich voľby a nastavuje otázku, či majú títo ľudia vôbec právo voliť. Odznejú názory, že títo ľudia: a) svojím presťahovaním sa stratili právo voľby, b) nepoznajú realitu Slovenska a problémy, ktoré sa majú riešiť, c) sú ovplyvnení životom v zahraničí a inými kultúrnymi normami, d) pochádzajú z inej socioekonomickej skupiny ako zvyšok Slovenska, e) svojou voľbou poškodzujú Slovensku, f) nezáleží im na Slovensku. Intenzita podobných názorov bude nepriamo úmerná tomu o koľko menej percent získa nimi favorizovaná politická strana alebo o koľko viac percent získa strana, s ktorej hodnotami sa najviac nestotožňuje.
Táto línia má vzhľadom na svoju nejednoznačnosť a cieľ relativizácie šancu zasiahnuť najviac ľudí, a to aj takých, čo nepatria k štandardným podporovateľom antisystémových strán a autoritatívnych myšlienok.

Tieto tri argumentačné línie sú len ilustráciou toho, akú podobu môže mať povolebná diskusia. Vzhľadom na intenzívnu kampaň o využitie možnosti voľby zo zahraničia a predpokladaný počet voličov môžeme očakávať, že niektoré politické strany budú svoj volebný neúspech, alebo úspech svojich oponentov argumentovať hlasmi zo zahraničia. Medzi hlavné argumentačné línie bude patriť a) spochybňovanie existencie hlasujúcich, b)  zamieňanie ich volebného rozhodnutia s finančným prospechom a c) spochybňovanie ich volebného rozhodnutia. Tieto a ďalšie argumenty zaťažia verejný priestor, časť spoločnosti bude na ich základe spochybňovať výsledok volieb a pre časť politického spektra budú neobmedzenou muníciou, ktorou budú môcť až do ďalších volieb spochybňovať prípadnú povolebnú spoluprácu strán. Akékoľvek negatívne komentáre však nezatieňa skutočnosť, že tak vysoká volebná účasť zo zahraničia je skvelou správou pre občiansku spoločnosť a demokraciu na Slovensku (technicky, aj v zahraničí), a stane sa základom pre množstvo kvalitných mediálnych a odborných výstupov.

Zopár mojich ďalších textov vrátane mojej skromnej literárnej tvorby nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.