V Partizánskom búrajú obytné domy na námestí a Blaha o tom zasa sprosto klame

Existuje taký prístroj. Volá sa rozmetávač hnoja. Ľuboš Blaha je niečo podobné. Vypúšťa zo svojich úst a svojej klávesnice exkrementy, rozmetáva ich do virtuálneho priestoru a čaká, že padnú na úrodnú pôjdu, alebo ju ešte viac zúrodnia. Tak ako naposledy po stretnutí v Našom Meste so svojimi ovečkami, keď sa vyjadril, že…

V PARTIZÁNSKOM DOKONCA BÚRAJÚ OBYTNÉ DOMY NA NÁMESTÍ
V Partizánskom idú dokonca zbúrať obytný dom na námestí, len aby bolo vidieť kostol – prepáčte, to kde už sme, keď ľuďom búrame bývanie a likvidujeme to, čo postavili naši otcovia a starí otcovia.
Žiadna úcta k minulosti, žiadna úcta k Slovensku.

Takáto je pravda
V skutočnosti ide iba o jeden obytný dom. Nejde sa búrať preto, aby bolo vidieť na kostol. Pravda je taká, že tá výšková budova tam bola postavená v roku 1963 práve preto, aby ten kostol zakryla a aby ho nebolo vidno cez celé námestie. Ak mali komouši okrem toho, aby sa ľudia nedozvedeli, ako sa žije v civilizovanom svete ešte z niečoho strach, tak to bol práve jeden biely chlapík pribitý na kríži. Tá budova je ohyzda. Žiadalo sa mi napísať, že nič ohyzdnejšie už neexistuje, ale nebola by to pravda. Máme tu totiž ešte SMER-SD, jeho vládomafiu a  náckov z ĽSNS. Až na treťom mieste je výškovka v Našom Meste.

Navyše sa demoláciou nebúra bývanie žiadnym ľuďom, ľudia tam už nebývajú dávno. Boli tam sociálne byty, bývali tam sociálne prípady, ktoré tento dom vybývali takým zásadným spôsobom, že už tam bolo nebezpečné zotrvávať. Obývali ho práve ľudia, ktorí by vlastne existovať v Blahovom svete ani nemali, keďže v jeho svete, v dimenzii SMERU sociálnej demokracie, je o ľudí perfektne postarané. Každý má prácu, veľkú šťastnú rodinu, je zdravý a žije vo svojom meste v krásnom novom domčeku s tulipánmi v záhradke. Vo svete sociálnej demokracie, kde sa strana stará o Blaho svojho ľudu, sú vlastne sociálne byty iba nepodarený oxymoron.

Nejde ani o likvidáciu toho, čo postavili naši otcovia a starí otcovia. Ide o likvidáciu opachy, ktorú socialistickí plánovači priposratí z jedného kostola prikázali postaviť ľuďom bez ladu a skladu uprostred námestia, ktoré malo slúžiť na oddych a relaxáciu.

Nejde ani o likvidáciu toho, čo postavil Blahov otec. Ten totiž nepostavil zrejme nič, keďže jeho jediným životným poslaním bolo byť členom komunistickej strany, novinárom, ktorý cupká ako strana píska, a neskôr novinárom, ktorý zasa velebil Mečiara a jeho HZDS. To znamená, že starý pán Blaha bol odjakživa prisluhovačom každého režimu, ktorý bol pri moci a to sa nijako nezmenilo. V tomto prípade platí, že jablko skutočne napadlo ďaleko od stromu. Zato však padlo veľmi rázne, veľkou intenzitou a presne na hlavu.

Zato však ide o likvidáciu budovy, ktorá je hnusná ako Blahova klamárska duša. Demolácia bude stáť 600 000 eur, keby sa však mesto rozhodlo budovu zachrániť, muselo by investovať až 2 500 000. Boli by to peniaze, ktoré by mesto hľadalo len ťažko a ktoré by chýbali na iné projekty pre ľudí.

Ľuboško sa pochváli, že dostal v Partizánskom tričko Che Guevaru. Darca by sa mohol nad sebou zamyslieť, a keď už cíti potrebu šatiť a podporovať psychicky a inak chorých ľudí, či by nebolo vhodnejšie zamerať svoju podporu na domov sociálnych služieb.

Nehovoriac o županovi Jarovi Baškovi, ktorý by sa mal radšej venovať práci pre ľudí, ako organizovať stretnutia jedného politika, ktorý doteraz ani len netušil, kde Partizánske leží a čo ho trápi. Ale je pred voľbami, čo iné sa dá od nich čakať.