Denník N

Legorobotika na Luníku IX

Jedným z mojich najpamätnejších zážitkov ako športového fanúšika sú majstrovstvá sveta v hokeji v Petrohrade. Nie však tým, že Slovensko na nich dosiahlo historický úspech, keď prvýkrát získalo medailu a skončilo na druhom mieste. V pamäti mi skôr utkvela smutná tvár Mira Šatana, najproduktívnejšieho hráča turnaja, po prehratom finále s Českom. Príčinu svojho smútku neskôr náš kapitán vysvetlil jednoducho: „Kto sa teší, keď prehráte posledný zápas na turnaji?“

Keď som sa bol v lete v rámci prípravy pozrieť na jednu zo škôl, kde pôsobia účastníci Teach for Slovakia, kolega Michal Rybár mi ukazoval modely robotov a rozprával o tom, ako s deťmi robí legorobotický krúžok, v rámci ktorého sa každoročne zúčastňujú súťaže First Lego League. Veľmi ma to zaujalo a nechal som sa od neho nahovoriť na to, aby som sa do súťaže zapojil aj s deťmi zo školy na Luníku IX.

Termín na prihlásenie bol však už v polovici októbra, čo mi nedávalo veľa času na to, aby som deti na svojom novom pôsobisku dostatočne spoznal a mohol spraviť uvážené rozhodnutie o tom, že na škole v krátkom čase nájdem a dokážem motivovať dostatok detí, ktoré zvládnu túto veľmi komplexnú súťaž. Urobil som teda „leap of faith“. Svoju vieru som založil aspoň na jednej empirickej skúsenosti, keď som dal trom žiakom pri jednej príležitosti stavať jednoduché lego modely. Chlapci, ktorých je inak veľmi náročné stíšiť a primäť k tomu, aby sa chvíľu sústredili, sa možnosti niečo postaviť z lega zhostili s veľkou chuťou. Bolo vidno, že ich to baví a zároveň sú veľmi zruční.

Nezadlho po prihlásení sa do súťaže nám prišiel veľký balík s lego balíčkami na postavenie jednotlivých súťažných misií a krásnou hracou plochou tohtoročnej témy súťaže – „City Shaper“. Modely sme začali stavať na legorobotickom krúžku, najprv vo veľmi malej skupine žiakov, ktorí však neváhali svoju radosť z lega zdieľať so spolužiakmi, takže postupne sa vytvoril plnohodnotný súťažný tím. Niektorí členovia tohto tímu ma potom takmer každý deň zastavovali na chodbách školy s rovnakou otázkou – či v daný deň bude krúžok.

Po postavení modelov misií, žiaci zostrojili z lego stavebnice základného robota, ktorého cez grafické programovacie prostredie učili plniť základné úlohy a neskôr aj jednoduché súťažné misie. Až postupne som si uvedomil, čo všetko sa touto hravou formou nenápadne učia. Deti sa pritom nezlepšovali len v základných hodnotách súťaže akými sú objavovanie, inovácia, pozitívny dopad, inklúzia, tímová práca a zábava. Napríklad šiestakom v tíme, ktorí to ešte na matematike nepreberali, prišlo úplne samozrejmé začať používať desatinné čísla v situácii, keď dve otáčky motora boli na dosiahnutie požadovanej vzdialenosti pohybu robota málo a tri už veľa…

Tento týždeň prišiel deň D v podobe regionálneho kola súťaže. Aj keď sme sa ešte deň predtým dlho poctivo pripravovali, mal som zo súťaže obavy. Bál som sa, aby náročné úlohy a konfrontácia s ostatnými tímami nepokazili dlhodobú radosť, ktorú deti z legorobotiky získali. Našťastie realita prekonala moje očakávania. Náš tím chlapcov a jedného dievčaťa sa statočne popasoval s prezentáciou inovačného projektu, testovaním tímovej spolupráce, rozhovorom s rozhodcami ohľadom robot designu aj tromi kolami robot game. Vrcholom našej robot game bolo, keď člen nášho tímu pomocou robota s veľkou presnosťou dopravil na určené miesto päť poschodí obytných jednotiek a súťažiaci z ostatných tímov v hľadisku spontánne zatlieskali.

Som presvedčený, že moji žiaci dosiahli veľký úspech tým, že sa z nuly dokázali za tri mesiace dostať na úroveň, keď dôstojne súťažili s najlepšími základnými a strednými školami z košického regiónu. Keď však sledovali tímy v semifinále, do ktorého sa pochopiteľne nedostali, boli veľmi smutní. Postupne som ich upokojil aj tým, že sme spolu reflektovali o všetkom, čo sa im na turnaji podarilo. Pri ceste domov som si však povedal, že aj ten smútok je vlastne dobrý. Možno aj v týchto deťoch z Luníka IX je kúsok Mira Šatana, pekelne dobrého hokejistu a človeka.

Teraz najčítanejšie

Rado Chalupka

Po dvanástich rokoch profesionálnej skúsenosti mimo Slovenska som sa cez program Teach for Slovakia rozhodol dva roky učiť na základnej škole, aby som vrátil všetko dobré, čo som od života dostal. Od septembra 2019 učím matematiku a informatiku na Luníku IX.