Denník N

Čo vypovedia parlamentné voľby v roku 2020 o duševnom a morálnom stave slovenskej spoločnosti?

Voľby – iniciátor zmeny alebo čakanie na Godota?

Je zrejmé, že výsledok blížiacich sa  parlamentných volieb môže ovplyvniť dlhodobé smerovanie celej spoločnosti, ale aj zasiahnuť  do osudov konkrétnych jednotlivcov. Postoje k politike a teda aj k voľbám sú samozrejme rôzne. Čo vlastne hovoria napr. tí, ktorí vyhlasujú, že ich politika nezaujíma? Že ich nezaujíma budúcnosť ich detí? Čo má teda pre nich väčšiu cenu?

Na úvod sa teda obzrime do našej blízkej minulosti (v neúplnej verzii) a žiaľ v kontexte neblahej skutočnosti:

  • „grófka “Ľubica Rošková, bývala poslankyňa Smeru, ovládla poľnohospodárstvo a najmä euro-dotácie na východnom Slovensku,
  • poslanec R. Fico sa chcel stať predsedom Ústavného súdu, keďže žiadna iná funkcia na tejto inštitúcii ho predsa nie je hodná,
  • Sociálny demokrat R. Fico sa zastal fašistu Mazureka,
  • Ten istý soc. demokrat sa ako predseda strany Smer – sociálna demokracia spojil s fašistami pri hlasovaní o dôchodkovom veku. Mimochodom, prezradil už „filozof“ Ľ. Blaha svojmu šéfovi R. Ficovi, aký mal názor I. Lenin na sociálnu demokraciu?
  • podpredseda Európskej komisie a bývalý člen KSČ (aj keď si stále potuteľne myslím, že v tomto prípade slovné spojenie „bývalý komunista“ je taký istý oxymoron, ako keď občan USA politicky korektne nazve iného občana USA „bývalý Afroameričan“), náhle zmutoval na národovca a to pre účel kandidatúry na prezidenta SR, pričom za základný kvalifikačný predpoklad tejto funkcie považoval schopnosť aj ochotu jesť každý deň halušky. Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta, v súlade so svojou výnimočnou morálnou a názorovou integritou, bez váhania okamžite spätne zmutoval na podpredsedu EK a zástancu európskych hodnôt,
  • bývalý generálny prokurátor M. Trnka, ako jeden z najvyšších štátnych predstaviteľov spravodlivosti si s pomocou nadriadeného mafiána a obchodného partnera M. Kočnera nainštaloval do svojej kancelárie videokameru, aby mohol nahrávať aj iných vládnych predstaviteľov,
  • zverejnená komunikácia Mariána Kočnera vyvolala takú malú „zeme-triašku“ v rezorte spravodlivosti. Takže tá symbolická soška, ktorú by si Karel Kryl po tejto triaške doniesol z rozmláceného chrámu Spravodlivosti v krabici s kusem mýdla(ktorým by si tí všetci zodpovední, podľa starého zvyku, umyli pred verejnosťou ruky a, bez znalosti prípadu Piláta Pontského vyhlásili: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka“) by bola pozbavená nielen slepoty, ale aj panenstva, a to tak dôkladne, ako po dlhodobom študijnom pobyte v kedysi svojsky známej bratislavskej štvrti Vydrica. Takže, kto by nám teraz pomohol hádať: Co nás čeká a nemine?, Co nás čeká a nemine?
  • Zverejnená komunikácia namočila viacerých sudcov a prokurátorov do podozrenia, že pri svojej práci konali nie podľa svojho vedomia a svedomia (ak by mali niečo z toho v svojom portfóliu), ale podľa príkazov a potrieb M. Kočnera. Koncom augusta 2019 dokonca niektorým sudcom a prokurátorom zaistili mobily. Akcia proti podozrivým sudcom a prokurátorom dostala názov „HMLA“ a Išlo o nevídanú akciu, nakoľko boli zadržané mobily a nie osoby :)
  • čestné miesto v tej kauzičke zaujala sudkyňa, a štátna tajomníčka (ktorá asi politická strana ju mohla nominovať na toto miesto s takou skvelou kvalifikáciou?) Ministerstva Spravodlivosti (čoho iného?) Monika Jankovská. Aby sa v tomto svojom podnikaní necítila taká osamotená, pre podozrivú komunikáciu s Kočnerom skončil aj prokurátor Palovič, sudkyňa Repáková, Sadovský, či Litner a sudca Sklenka. Parlament SR v zrýchlenom konaní prijímal zákony, ktoré by mali súdnej rade rozviazať ruky, aby sa vysporiadali so sudcami, či prokurátormi v prípade týchto podozrení,
  • Trošková, ešte predtým, ako sa stala asistentkou trojnásobného predsedu vlády R. Fica bola asistentkou poslanca Smeru RSDr. V, Jasaňa. S obľubou komunikovala (aj iné) s talianskym mafiánom A. Vadalom, ktorému zasa na oplátku nevadilo, že Trošková nemá bezpečnostnú previerku,
  • Viliam Jasaň, poslanec Smeru, neskôr tvrdil, že nevedel o možnom prepojení Antonína Vadalu s talianskou mafiou,
  • Martin Glváč podpredseda NR SR , zasa s nadšením a zaujatím komunikoval s  A. Zsuzsovou, volavkou M. Kočnera.

Veru tak, títo ľudia, vďaka ich fatálnej naivite a deficitu bazálnej inteligencie predstavujú aj hrozbu pre bezpečnosť štátu. Tu sa núka aj otázka, čo majú v náplni práce (niektorí) sudcovia, podpredseda parlamentu a pod., keď majú čas si denne vymeniť niekoľko sto správ s mafiánom.

Stará múdrosť pripomína, že keď hlúposť narastie do gigantických rozmerov, stane sa neviditeľnou.

  • Marián Kočner, v tomto štáte dosiahol taký stupeň popularity a penetrácie , že ten, kto s ním nekomunikoval, musí trpieť pocitom insuficiencie, že nie je celebritou, pretože nebol pre neho dostatočne zaujímavý,
  • Bašternák , ďalší z „našich ľudí“ Smeru sa musel takmer doprosovať, aby ho už preboha odsúdili, pretože sa už na to nemohol dívať a neprasknúť od smiechu,
  • vtedajší premiér vlády SR R. Fico 5.1. 2018 vyhlásil, že Slovenská i Česká republika využijú v roku 2018 všetky možnosti na to, aby Európe pripomenuli úspešný príbeh oboch krajín, Robert Fico to uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády ČR Andrejom Babišom po stretnutí oboch premiérov, ktoré sa uskutočnilo v rámci piatkovej oficiálnej návštevy českého premiéra v SR. Zhruba o mesiac na to bol zavraždený mladý novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica! To už veru nevyzeralo na „úspešný príbeh“.

A aby sme načreli aj do iného politického súdka, konkrétne, školstva a vedy, veď kto má tento rezort pod politickou kuratelou? Andrej Danko by si za svoju inovatívnu rigoróznu prácu zaslúžil aj inovatívny titul dr.h. p. c. – „doctor honoris plagiator causa“. On to však nepovažoval ani za kozmetickú vadu na svojom charakterovom profile a s nadšením pokračoval v turné po Rusku.

Ale vráťme sa k pokračovaniu úspešných príbehov.

  • Premiér Peter Pellegrini sa v júli 2018 zúčastnil na oslavách výročia Deklarácie o zvrchovanosti SR. Máme byť na čo hrdí, Slovensko podľa Pellegriniho píše úspešný príbeh.
  • Na protesty „Za slušné Slovensko“ prišlo po celom Slovensku v r. 2019 zakaždým desaťtisíce ľudí,
  • 11.2019 TASR potvrdila, že na proteste proti premiérovi A. Babišovi v Prahe sa zišlo 200 000 ľudí,
  • Spomínaní páni/premiéri (A. Babiš/R. Fico, neskôr Pellegrini, oduševnení zvestovatelia /evanjelisti úspešných príbehov, zastupujú politické strany, proti ktorým občania ich štátov masovo protestujú. Ich spôsob videnia reality je vskutku pozoruhodný. (resp. diagnózy-hodný).
  • atď. atď. týmto smerom.

A na záver bodka za správami: Prokurátor podal na M. Kočnera obžalobu v prípade Kuciakovej vraždy.

  • Na čelo peletónu politických strán sa však prepracovala aj iná partička, ktorá vyvoláva zlých duchov z minulosti Slovenského štátu, ktorý tiež vyhlasujú za úspešný príbeh.  Niekedy si pritom dokonca pospevujú podivné pesničky. 18.4.2016, v deň výročia popravy prezidenta Slovenského státu Jozefa Tisa, znela v pouličnom rozhlase bratislavskej mestskej časti Lamač gardistická pieseň „Rež a rúbaj do krve“. Gardistickú pieseň si niekto nechal v miestnom rozhlase zahrať ako skladbu na želanie. Na túto pieseň pochodovali príslušníci Hlinkovej gardy a počas vojny neskôr vznikli aj agresívnejšie verzie tejto piesne namierené proti Čechom Maďarom a Židom, spievalo sa tiež „Rež a rúbaj do krve, po tej českej kotrbe“. Veru tak, niektoré slovenské Kotlby dosiahli v tomto našom „úspešnom príbehu“ pozoruhodne vysoký stupeň obľuby. A to by sme pri tom nemali zabúdať, že počas slovenského štátu deportovali do nacistických táborov smrti zo Slovenska viac ako 70 000 Židov. Pre nich a ich príbuzných to veru nebol úspešný príbeh.

Záverečná otázka: Nebodaj si niekto myslí  že všetky tieto fakty budú mať nejaký vplyv na rozhodovanie ľudí vo voľbách, aspoň o jeden percentuálny bod? Alebo kvôli klimatickým zmenám predčasne zakvitlo na Slovensku aj kritické myslenie a racionálne rozhodovanie?

Čo sa vlastne za týmito, na Slovensku neznámymi pojmami, skrýva, resp. ako sa prejavujú v praxi?

a) Kritické myslenie

Podľa Akadémie kritického myslenia v SR je kritické myslenie základom každého rozhodnutia. Kritické myslenie je  neustála snaha o zdokonaľovanie vlastného citu pre presnosť vo vyjadrovaní. Výsledkom tejto snahy je štruktúrovaný, konzistentný a logický prejav. Kriticky mysliaci človek neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma svoje vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia.

https://kritickemyslenie.sk/co-je-kriticke-myslenie/

b) Racionálne rozhodovanie

Model racionálneho rozhodovania pozostáva z piatich krokov:

  1. Formulácia cieľa,
  2. Identifikácia kritéria pre vykonanie rozhodnutia,
  3. Identifikácia možných alternatív riešenia,
  4. Analýza riešenia,
  5. Konečné rozhodnutie – s cieľom maximalizácie benefitov a minimalizácie nákladov a rizika,

Racionálne rozhodovanie preferuje objektívne dáta, fakty a logickú analýzu pred subjektívnymi pocitmi.

Tento model predpokladá, že príslušní jedinci majú potrebné kognitívne schopnosti a ďalšie zdroje potrebné pre vyhodnotenie a porovnanie alternatív riešenia. Tento predpoklad sa však môže ukázať ako nesplniteľný.

G. K. Chesterton by nám mohol dať kvalifikovanú odpoveď, podľa neho:

Šialenec nie je človek, ktorý prišiel o rozum. Šialenec je človek, ktorý prišiel o všetko, okrem rozumu. Chesterton tvrdil, že pozná ľudí , ktorí majú kolosálnejšiu vieru v seba ako Napoleon alebo Caesar, dodal: “Viem, kde žiari stálica istoty a úspechu. Môžem vás zaviesť k trónom nadľudí. Ti, ktorí skutočne veria v seba, sú všetci v blázinci.” Napr. básnik, na rozdiel od slovenského  politika, túži po vzlete a expanzii po svete, v ktorom by sa mohol voľne rozvinúť. Týmto sa zároveň ospravedlňujem všetkým básnikom, že som ich spomenul v jednej vete spolu s (neo-)marxistickými politikmi. Jediným prianím básnika je dostať hlavu do neba. Marxistický politik sa naopak snaží dostať nebo do hlavy, a to svojej aj svojich popletených priaznivcov/ voličov. A čo nakoniec praskne je hlava. Je možno prirodzené, že neo-marxista nevie nič o slobodnej vôli. Čo je však isto pozoruhodné, je fakt, ak marxista nevie nič o šialencoch. Poslednou vecou, ktorú možno o bláznoch povedať je, že ich činy sú bezdôvodné. Ak možno nejaké ľudské jednanie nazvať vo všeobecnom zmysle ako bezdôvodné, tak sú to drobné úkony zdravého človeka, ktorý si píska na ulici, pospevuje pri práci, usmieva sa na neznámych ľudí na ulici atď. Práve zdravý človek robí zdanlivé zbytočnosti, chorý človek nie je dosť silný, aby robil takéto zbytočnosti. Takéto bezdôvodné a bezstarostné počínanie šialenec nikdy nepochopí, každému takému bezdôvodnému počínaniu by šialenec pripisoval konšpiratívny význam. Každý zdravý človek, ktorý mal to nešťastie pozorovať vystupovanie týchto šialencov vie, že najpríšernejším príznakom ich stavu je desivý zmysel pre vieru vo vlastné bludy a totálna absencia pokory ako brzdy spupnosti a bezmedznej žiadostivosti.

Kam teda smeruje ten náš úspešný príbeh? Chesterton nám skromne pripomína, že „Môžeš zmeniť miesto, kam ideš, ale nemôžeš zmeniť miesto odkiaľ si vyšiel. Mečiar si na svojej haciende od radosti mädlí ručičky, keď vidí, ako pekne zakvitlo, čo zasial. Našli sa učenliví zväzácki žiačikovia, ktorí pokračovali v jeho diele.

Chápem aj to , že viacerí mladí ľudia sú sklamaní z aktuálneho stavu tradičných politických strán a z celkového stavu tohto štátu a že to má vplyv na volebné preferencie v prospech neštandardných strán . Ale ani ja nechápem, ako niekto môže prekročiť vek 17 rokov bez toho, aby sa začal pýtať, teda klásť aspoň také „pol-otázky“?, Napr. tú, ktorú som našiel v istej knihe: Kristus je odpoveď. Aká bola otázka?

Okrem toho, ku sklamaniu sa dá pristupovať aj inak:

V živote potrebujeme aj určitú mieru viery, resp. nádeje k tomu, aby sme  chceli svoj život zdokonaľovať. K dosiahnutiu tejto spokojnosti je však nutná aj určitá miera nespokojnosti s vecami tak, ako momentálne sú. Môžeme teda tak nemať rád tento svet, aby sme ho chceli zmeniť a zároveň tak milovať, aby ho považovali za hodný zmeny?

Akosi máme tendenciu podliehať seba-ilúzii a velebiť sami seba, ako dôkaz toho, že sme pozoruhodný národ. Ale v minulosti ľudia najprv uctievali nejaké miesto a až potom mu dobývali slávu. Napr. Rimania nemilovali Rím, pretože bol veľký. Rím bol veľký, pretože ho Rimania milovali a naozaj mu následne dobyli slávu. Akú slávu sme si dobyli my? Chesterton dospel k záveru, že optimista pokladá za dobré všetko, okrem pesimistu a pesimista zasa pokladá za zlé všetko, okrem seba. Možno však existuje aj odroda seba-konštruktívneho pesimistu, ktorý síce pokladá tento svet za dostatočne zlý, ale zároveň si uvedomuje si, že cesta k jeho zlepšeniu začína u neho samého.

 

Použitá literatúra: G. K. Chesterton: Ortodoxie

Teraz najčítanejšie