Denník N

Tesná a napínavá demokracia

Study case prezidentských volieb v Chorvátsku. Niektoré dôvody výhry kandidáta Milanoviča, ktorý do kampane nenalial toľko peňazí ako jeho súperka a voľby napriek tomu predsa vyhral. Chorváti žijúci mimo hraníc Chorvátska a Slováci žijúci mimo hraníc Slovenska a ich účasť vo voľbách v domovine.

Druhé kolo prezidentských volieb 5. januára 2020 v Chorvátsku odštartovalo peletón parlamentných  volieb v roku 2020.
Voliť budú najprv občania Slovenskej republiky nové zloženie NR SR 29. februára 2020, následne voliť budú občania Severného Macedónska
v apríli 2020 a tiež by mali voliť občania Srbska pravdepodobne v máji 2020. Voliť by predčasne mohli aj občania Bosny a Hercegoviny na predčasných voľbách, lebo nemajú po voľbách, ktoré boli v októbri 2018 stále zloženú vládu.
Apropo druhého kola prezidentských volieb v Chorvátsku, mám zopár postrehov.
Zoran Milanovič je víťazom prezidentských volieb v Chorvátsku, lebo mu dôverovalo  až  1 milión a 34 tisíc voličov , čo je 52,70 percenta. Jeho protikandidátke teraz už bývalej prezidentke Kolindy Grabar-Kitarovič, dôverovalo 929 000 voličov, čo predstavovalo 47,30 percent. Celkovo sa volieb zúčastnilo takmer 2 milióny a 52 tisíc voličov (55 percent), zatiaľ čo bolo 89 tisíc neplatných lístkov (4 percent).
Podľa úradných údajov volebná kampaň Kolindy Grabar Kitarovič (vládna strana HDZ) bola raz toľko drahá ako kampaň protikandidáta Zorana Milanoviča (podporil ho opozičný SDP).  Voľby najčastejšie ovplyvňujú peniaze a médiá, ale v peniazoch nie je všetko, je to o najmä dôvere. Milanovič v kampani zdôrazňoval, že robotnícka trieda zmizla, že stredná trieda je slabšia a to je problém spoločnosti. Milanovič bol vlastne zosobnením zmeny, ktorú Chorvátsko potrebuje.  Milanovič podčiarkol, že v krajine je veľká krádež  a nazýval to korupciou, hoci je to vraj nehorázna zlodejina, kým vládnucu stranu  HDZ nazýval kartelom a mafiou.
HDZ (orientácia strany je napravo od centra) a SDP  (ľavicová strana) sú dve strany, ktoré silno polarizujú chorvátsku spoločnosť, tieto dve  sa viackrát menili pri moci a demokratizácia si vyžiadala aj zopár predčasných volieb.
SDP naposledy prehralo v predčasných  parlamentných voľbách v 2016, keď jej Národná koalícia získala 54 mandátov, kým HDZ 61  zo 151 mandátov, koľko má chorvátsky parlament. V roku 2015 SDP bolo v koalícii Chorvátsko rastie a malo 56 poslancov, HDZ 59. Tie voľby v Chorvátsku sú vždy tesné a mimoriadne napínavé.
V parlamentných voľbách v Chorvátsku 3 poslancov si priamo volia Chorváti žijúci v zahraničí. Práve toto môže byť kľúčové v boji o nadpolovičnú väčšinu. V Chorvátsku budú čoskoro aj parlamentné voľby, a znovu to bude tesné a napínavé.
Heslo Milanoviča bolo “ Prezident s charakterom“ , koré v priebehu kampane doplnili: „Normálne – prezident s charakterom“.
Milanovičova kampaň artikulovala liberálne hodnoty,  progres spoločnosti a žiadosť občanov žiť lepšie.
„Všetci majú právo byť šťastný“, „Byť odlišný a rovnoprávny“ –  boli tiež zvučky, ktoré mu zrejme priniesli ovocie.
Milanovič zvíťazil vo všetkých štyroch najväčších mestách v krajine – v Záhrebe, Splite, Rijeky a v Osijeku. Vyhral tiež  vo väčšine veľkých a okresných mestách na severozápade krajiny, na polostrove Istrii a na pobreží  jadranského mora. Kolinda Grabar-Kitarovič získala najviac hlasov v  Dalmácii a v Liki a väčšinu mala aj hlasov  u voličov zo zahraničia.
Moja otázka znie ako budú voliť voliči občania Slovenskej republiky zo zahraničia na voľbách do NR SR?
Vo voľbách v roku 2016 bolo zaregistrovaných 17 000 voličov zo zahraničia,  teraz je registrovaných cez 50 tisíc. Mimovládna organizácia SRDCOM DOMA, o.z. Praha urobila dobrý kus práce a zobudila z politickej pasivity svojou aktivitou občanov Slovenskej republiky  v zahraničí.
Na voľbách voliči majú širokú ponuku listín koho by mohli krúžkovať, avšak iba jedna listina medzi svojich kandidátov zaradila aj štyroch Slovákov žijúcich v zahraničí. Či tento ťah Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) prinesie ovocie uvidíme už v poslednú februárovú noc.
Aby zahraničný Slovák vyhral v boji a bol zvolený za poslanca,  musí mať smelosť, úprimnosť, vytrvalosť a musia mu voliči dôverovať. Voľby vyhrá ten, ktorému voliči budú dôverovať.

Teraz najčítanejšie

Michal Spevak

Michal Spevák, Slovák žijúci v zahraničí, občan sveta. Venuje sa krajinám západného Balkánu. Autorom je viacerých publikácií a vedeckých prác. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte politických vied na Univerzite Čiernej Hory. Kandiduje za poslanca do NR SR, lebo chce robiť veci úprimne, poctive a odvážne.