Denník N

O výberových konaniach na slovenských univerzitách (2. časť)

Prvá časť tohto blogu vyvolala búrlivé reakcie a v plnej miere odhalila aj potrebu ďalšej (no najmä) vecnej diskusie o problémoch personálnej politiky v slovenskom školstve a vede.

K reakciám na 1. časť blogu

Pri otváraní „nepríjemných“ tém zo zákulisia vedy a univerzitného školstva na Slovensku som sa stretol s rôznymi druhmi ohovárania – naposledy, ako som zaregistroval v jednej diskusii, bolo verejnosti podsúvané, že som totožný s mediálne známejšou osobou 43-ročného historika s rovnakým priezviskom, ktorý bol prepustený z Ústavu pamäti národa a inklinuje k niektorej z krajne pravicových strán. K tomu musím dodať, že ide len o menovca, s ktorým nemám nič spoločné – najmä pre tých, ktorí sa v problematike slovenskej historiografie neorientujú.

Čo je však podstatne dôležitejšie, dočkali sme sa aj oficiálnej reakcie Univerzity Komenského na prvú časť tohto textu – s ohľadom na to, že funkcionári tejto univerzity majú k dispozícii rôzne právne a PR oddelenia, som od nich očakával podstatne vecnejšiu a argumentačne precíznejšiu reakciu. Žiaľ, toto stanovisko sa ukázalo ako argumentačné zúfalstvo po mediálnej katastrofe, ktoré je zamerané len na spochybňovanie mojej osoby, resp. kvalifikácie, na miesta obsadzované v oboch analyzovaných konkurzoch. Vraj mám, a to zdôrazňujem – štyri a pol roka od obhajoby doktorátu – „iba“ 119 publikovaných výstupov (a 77 citácií a recenzných ohlasov zo Slovenska i zo zahraničia – k času konania konkurzu v septembri 2019), čo však nespĺňala ani jedna z vekovo starších víťaziek oboch konkurzov. Keďže samotná Filozofická fakulta pri habilitáciách za docentov vyžaduje 1 monografiu, 15 vedeckých a 10 odborných publikácií a len 20 ohlasov (pri profesúrach 45 ohlasov), sú tvrdenia v stanovisku na adresu mojej osoby vyslovene smiešne a účelové.[1]

Rovnako ani v počte pozvaných prednášok na zahraničných univerzitách, ani v počte prednášok na medzinárodných vedeckých konferenciách, ba ani v počte realizovaných zahraničných vedeckých projektov neboli víťazky spomínaných konkurzov lepšie. Dokonca ani získanie môjho nového postdoktorského projektu v Nemecku na vedenie tejto slovenskej univerzity „nezapôsobilo“. Na jednej strane mi vedenie Univerzity Komenského vyčíta selektívne narábanie s faktami, na druhej strane samo zavádza verejnosť údajmi o mojej osobe, ktoré nie je schopné porovnať ani s overiteľnými a verejne dostupnými dátami oboch víťaziek. Očakával by som, že dekan fakulty Marián Zouhar v predmetnom stanovisku jednoznačne vyargumentuje prednosti oboch adeptiek, na základe ktorých by bolo jasné, prečo uspeli v oboch konkurzoch – namiesto toho sa zameriava len na moju osobu.

Vyčíta mi dokonca, že niektoré moje publikácie boli vydané súkromne – čo absolútne neskrývam a každý si môže zistiť navštívením mojej webovej stránky. Každý, kto pracoval v oblasti humanitných vied v stredovýchodnej Európe, vie, do akej veľkej miery je tento sektor finančne podvyživený a štátna podpora výskumu mizerná. Preto ako vedec som nikdy nečakal na to, čo mi kde „spadne na stôl“ od štátu, ale vždy som dokázal získavať financie na výskum aj zo súkromných zdrojov, v takom prípade boli aj niektoré knižné publikácie vydané súkromne. Táto výčitka mi zo strany dekana Filozofickej fakulty UK príde zvlášť pokrytecká, keďže je verejne známe, aké problémy má samotná Filozofická fakulta UK so zabezpečením a financovaním edičnej činnosti vlastných zamestnancov. Napríklad, i v západnej Európe je bežné, že na financovaní vedeckých projektov (prípadne edičnej činnosti) – a to aj v oblasti humanitných vied – sa podieľajú rôzne súkromné nadácie. Možno by niektorým funkcionárom Univerzity Komenského prospel dlhodobejší pobyt v zahraničí, kde by sa museli o takéto finančné zdroje uchádzať v medzinárodnej konkurencii.

Vraj mám „konfrontačný“ tón komunikácie – vyčíta mi vedenie Univerzity Komenského – no netuším, čo je konfrontačné na legitímnej požiadavke, aby konkurz prebiehal transparentne, čo som uviedol v sprievodnom liste. Po prečítaní inzerátu, ktorý priamo zodpovedal profilu víťazky konkurzu, by asi každý racionálne uvažujúci uchádzač predostrel takúto požiadavku. Snáď dekan fakulty M. Zouhar neočakával, že po prečítaní inzerátu, ktorý vzbudzoval už od začiatku podozrenia, že je „šitý na mieru“, mu donesiem ešte kyticu a bonboniéru! Dôvodením o mojej „konfrontačnosti“ obhajoval priebeh konkurzov aj bývalý prodekan pre vedu Filozofickej fakulty UK a člen oboch výberových komisií Juraj Šedivý vo svojich početných a emotívnych komentároch pod 1. časťou tohto blogu. Šedivý obhajoval seba i svojich kolegov veľmi vehementne a výsledok konaní zvaľoval na mňa, ako uviedol v jednom zo svojich komentárov: „Písal som, že FiF UK vzala ľudí so skúsenosťami zo zahraničia a má o takých neustále záujem. Teda v prípade konkurzov kolegu Lacka NEJDE O SYSTÉMOVÚ CHYBU zle nastaveného kurzu lode. Je to ad hoc rozhodnutie.“[2] Je to teda tak, ako tvrdí Šedivý v zhode s vedením Univerzity Komenského, že išlo len o rozhodnutie voči mojej osobe, alebo ako člen výberových komisií verejne priznal, že predmetné konania prebiehali netransparentne, na základe osobných animozít a vzťahov? Pokúsim sa zodpovedať túto otázku jednoznačne.

Čitateľmi mojich blogov, od ktorých mi prišli mnohé pozitívne ohlasy a ktorí sa stretli na Slovensku s podobnými praktikami, som bol upozornený na existenciu otvoreného listu univerzitného profesora Jozefa Bátoru o výberovom konaní na miesto vedúceho Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK z 12. augusta 2019.[3] Aby sa predišlo zbytočným konšpiráciám, vopred upozorňujem, že autora a ani ďalších aktérov zverejneného listu osobne nepoznám a o jeho existencii som ešte v čase koncipovania prvej časti tohto textu nemal vedomosť. Profesor Bátora, ako uvádza v liste, bol členom výberovej komisie pri výberovom konaní na uvedené miesto a mal možnosť preštudovať podklady oboch uchádzačov. V priebehu konania upozornil na výrazný rozdiel medzi uchádzačmi, čo však výberová komisia nereflektovala, a tak sa rozhodol zverejniť svoje výhrady k priebehu spomínaného konkurzu.

Podľa Bátoru: „Ak sa pozrieme na odborné a profesionálne predpoklady oboch kandidátov, je objektívne jednoznačné, že Dr. Peter Barta má výrazne viac a vyššiu kvalitu vedeckých publikačných výstupov doma i v zahraničí (napr. viaceré publikácie v karentovaných časopisoch), výrazne vyšší počet a kvalitu získaných grantových projektov (napr. zodpovedný riešiteľ projektu APVV), účasť na výrazne väčšom počte domácich aj zahraničných konferencií a sympózií a v neposlednom rade aj rozsiahlejšie skúsenosti s vedením akademických a vedeckých tímov. Teda vo všetkých parametroch, ktoré sú kľúčové pre pozíciu vedúceho katedry, Dr. Peter Barta jednoznačne a výrazne prevyšuje Dr. Tomáša Königa. Vzhľadom na uvedené mám zato, že rozhodnutie výberovej komisie nebolo v súlade so záujmom a so strategickou víziou rozvoja Filozofickej fakulty UK a Katedry archeológie.“[4] Bátora sa ďalej odvoláva na strategické dokumenty Filozofickej fakulty UK, rovnako ako ja v prvej časti tohto textu, ktoré stanovujú jednoznačné kritériá pri obsadzovaní spomínaných miest. List podpísala väčšina členov Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK a bol zaslaný dekanovi fakulty M. Zouharovi. Víťazný uchádzač bol podľa Bátoru preto požiadaný, aby sa vzdal pozície, do ktorej ho vybrala predmetná výberová komisia.

Verejne dostupný otvorený list profesora Filozofickej fakulty UK Jozefa Bátoru o výberovom konaní na miesto vedúceho Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK z 12. augusta 2019 (viď link v pozn. 3 a 4)

Ukazuje sa teda, že problémy s transparentnosťou výberových konaní na Filozofickej fakulte UK sú podstatne hlbšie a zďaleka sa netýkajú len mojej osoby. No kto vie, možno aj autor vyššie spomenutého otvoreného listu bude časom onálepkovaný ako konfrontačný a problémový. V kontexte reakcií na prvú časť môjho blogu by ma to už ani neprekvapilo. V každom prípade striktne odmietam, aby dekan Filozofickej fakulty UK Marián Zouhar a prorektor UK Radomír Masaryk vo svojom stanovisku z 1. januára 2020 uverejnenom na blogu Univerzity Komenského a Juraj Šedivý vo svojich komentároch pod 1. časťou tohto textu na moju osobu zvaľovali vinu za nezvládnutý a nekompetentný manažment. Zvlášť, ak vedenie Univerzity Komenského zjavne nevie zodpovedať otázky, ktoré som nastolil v prvej časti textu a na ktoré má verejnosť právo poznať odpovede, a čo je najtrápnejšie, nevie verejne predstaviť žiadne opatrenia na to, aby sa analyzované problémy viac neopakovali. Marketingové frázy v štýle „aj tak sme najlepší“ dnes už nikoho nezaujímajú. Za seriózne by som pokladal, keby rektor univerzity vyvodil dôsledky voči zodpovedným funkcionárom a odprezentoval by konkrétne opatrenia na stransparentnenie univerzitných výberových konaní.

Aká je situácia na iných slovenských univerzitách?

Po skúsenostiach z Filozofickej fakulty UK som sa ešte na Slovensku zúčastnil (v celkom poradí tretieho) výberového konania, ktoré sa uskutočnilo na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity (ďalej len TRUNI), keďže v roku 2017 boli na tamojšej Katedre histórie vypísané až dve miesta pre odborných asistentov na staršie slovenské dejiny (stredovek a raný novovek). Výberové konania boli vypísané v júni a samotný konkurz sa uskutočnil 4. júla 2017 na Filozofickej fakulte TRUNI. Krátko potom som dostal zamietavú odpoveď od vtedajšieho dekana fakulty Milana Katuninca, ktorá opäť – ako aj v prípade bratislavskej fakulty – neobsahovala žiadne zdôvodnenie.[5] Preto som voči rozhodnutiu o výsledku výberového konania podal sťažnosť, na ktorú koncom júla 2017 reagoval listom zastupujúci dekan fakulty Erik Hrnčiarik: „Komisia hodnotila uchádzačov výberového konania na základe tajného hlasovania. Na základe tohto hlasovania určila poradie umiestnenia uchádzačov. Na miesto odborného asistenta sa hlásili 4 uchádzači, pričom sme obsadzovali dve voľné pracovné miesta.“ Ale čo je dôležité, dodal: „V prípade Vášho záujmu Vám umožníme nahliadnuť do zápisnice na dekanáte FF TU za prítomnosti členov výberovej komisie. Stretnutie si dohodnite na dekanáte Filozofickej fakulty TU.“[6]

Keďže som mal záujem zistiť zdôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie, 3. augusta 2017 som oznámil príslušnej zamestnankyni dekanátu Filozofickej fakulty TRUNI, že sa dňa 14. augusta 2017 dostavím na dekanát fakulty s cieľom štúdia a zdokumentovania zápisnice o výberovom konaní. Na moje veľké prekvapenie mi odpísala pracovníčka personálneho oddelenia fakulty, že toto nie je možné a zaslala mi sken zápisnice s vymazanými údajmi o priebehu výberového konania, ako aj bez podpisov členov komisie. Podotýkam, že nenavrhla ani žiaden náhradný termín. Voči tomu som sa – samozrejme – ohradil mailom a po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle zákona o sťažnostiach, keďže už nikto z TRUNI na to nereagoval, som v októbri 2017 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. Podanie som zaslal na Krajskú prokuratúru v Trnave.

Príslušný prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava ma v novembri 2017 informoval, že môj podnet bol postúpený z dôvodu zákonnej príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR.[7] Ešte v novembri 2017 ma Úrad špeciálnej prokuratúry upovedomil, že moje podanie bude vyšetrovať Národná kriminálna agentúra – útvar Národná protikorupčná jednotka, Expozitúra Západ.[8] Okrem NAKA sa do vyšetrovania podnetu zapojilo aj Okresné riaditeľstvo PZ – Odbor kriminálnej polície a Obvodné oddelenie PZ Trnava. Dekan fakulty sa na policajných výsluchoch realizovaných v decembri 2017 a januári 2018 odvolal na vyššie spomínanú zápisnicu z výberového konania, ktorá mala obsahovať aj charakteristiku pohovoru a uznesenie komisie. Vyšetrovanie bolo napokon zastavené s tým, že „Daná vec má výlučne občiansko-právny charakter… týmto nie sú dotknuté práva oznamovateľa domáhať sa nápravy prostriedkami civilného práva, prípadne sa môže obrátiť na iné s tým súvisiace inštitúcie, kde sa môže domáhať nápravy.“[9]

Napokon, hoci až pod tlakom policajného vyšetrovania, ma kontaktoval vtedajší dekan Filozofickej fakulty TRUNI Milan Katuninec so žiadosťou o osobné stretnutie, na ktorom mi chcel celú záležitosť osobne vysvetliť. Pozvanie som prijal, pretože som mal záujem zistiť spomínané zdôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie, a tak 11. januára 2018 prebehlo rokovanie na dekanáte fakulty v Trnave, na ktorom sa okrem dekana a mňa zúčastnil aj kvestor TRUNI, právna zástupkyňa TRUNI a personalistka Filozofickej fakulty TRUNI. Spomenutá personalistka sa k mojej žiadosti o zdôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie vyjadrila tak, že: „Zákon o výkone práce vo verejnom záujme nám hovorí, že v zápisnici je pri každom uchádzačovi zhodnotené výberové konanie. Rozsah tam nie je stanovený.“[10] Na tomto rokovaní mi zároveň dekan fakulty sprístupnil už toľkokrát spomínanú zápisnicu z predmetného výberového konania.

A tak po polroku od konkurzu a po vyšetrovaní troch policajných útvarov som sa nakoniec predsa len dostal k samotnej zápisnici z výberového konania na Filozofickej fakulte TRUNI zo 4. júla 2017. Výberová komisia, ktorej predsedníčkou bola Zuzana Lopatková (toho času vedúca Katedry histórie), a jej členmi Vladimír Rábik, Marián Špajdel, Alžbeta Dufferová a Kristína Huttová obsadzovala v ten deň nielen dve asistenské miesta pre odbor História, ale aj dve miesta vysokoškolských učiteľov takisto pre odbor História a tri asistentské miesta pre odbor Psychológia. V prípade konkurzu na asistentské miesta pre Katedru histórie uspeli dvaja uchádzači – bývalý doktorand predsedníčky výberovej komisie a odborný asistent, ktorý na tejto katedre už dlhoročne pôsobí a takisto na tejto katedre absolvoval aj doktorandské štúdium. Prejdem ale k podstate problému – aké bolo teda zdôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie pri jednotlivých uchádzačoch?

Pri uchádzačoch, ktorí mali byť prijatí na dané miesta, bolo uvedené: „má intenzívnu vedecko-výskumnú a publikačnú činnosť“, pričom pri uchádzačoch, ktorí neboli prijatí na dané pozície, sa uvádza: „Vedecko-výskumné zameranie … nezodpovedá očakávaným požiadavkám na obsadenie pracovnej pozície“. Avšak aké boli tieto požiadavky? Čo znamená „intenzívna“ vedecko-výskumná činnosť prijatých uchádzačov? Je vhodné, aby jedna komisia dokázala v priebehu jedného dňa posúdiť a obsadiť celkom 7 rôznych pracovných miest? Na tieto otázky nech si už čitatelia spravia vlastný názor, opäť tu nebudem podsúvať svoje hodnotenia. Zdôrazňujem ešte, že aj v tomto prípade teda zďaleka nešlo len o moju osobu, ale aj o viacerých ďalších uchádzačov, ktorí boli hodnotení vyššie uvedeným spôsobom.

Záver

Zdá sa, že slovenské univerzity majú veľký – systémový problém s transparentnosťou. Potvrdzuje to aj aktuálny škandál na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorej dekan prepustil svoju predchodkyňu týždeň pred voľbami do akademického senátu, do ktorého prepustená profesorka kandidovala.[11] Kauza rezonovala nielen medzi odbornou verejnosťou, ale dostala sa aj do viacerých médií.[12, 13] Pozadie aktuálnej kauzy do značnej miery názorne ilustruje širšie problémy na slovenských univerzitách, a to nielen personálneho, ale aj riadiaceho charakteru. V budúcom texte sa preto pokúsim načrtnúť možné východiská a riešenia zo súčasného stavu. Bez hĺbkových a radikálnych (čiže „bolestivých“) reforiem slovenských univerzít nemožno očakávať žiadne zlepšenie. Samotné navyšovanie finančných prostriedkov rozhodne samo o sebe efekt neprinesie, ba práve naopak – môže viesť k ešte výraznejšiemu konzervovaniu popisovaných pomerov. Ak si nejaký politik predstavuje, že iba „nalievanie peňazí“ bude postačovať na vyriešenie týchto problémov, je to omyl.

 

PS: Napriek deklarovanej „otvorenosti“ v stanovisku Univerzity Komenského je jeho komentovanie na blogu univerzity zablokované (a minimálne v čase zverejnenia tohto textu tomu tak bolo), avšak pod mojím textom je možná otvorená diskusia, žiadne komentáre nie sú blokované – ja totiž „otvorenosť“ nielen deklarujem, ale aj praktizujem.

 

Poznámky a odkazy na zdroje:

[1] https://fphil.uniba.sk/veda/habilitacne-avymenuvacie-konanie/kriteria-na-ziskanie-titulu-docent-a-profesor/

[2] https://dennikn.sk/blog/1696669/o-vyberovych-konaniach-na-slovenskych-univerzitach-1-cast/#b_comments

[3] https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/karch/Aktuality/Batora-Otvoreny_list.pdf?fbclid=IwAR2guftNKRuqimw9ZrYYrDK0DkIrFOKUVocz4WPTlN07370ayms2DOiqKmY

[4] https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/karch/Aktuality/Batora-Otvoreny_list.pdf?fbclid=IwAR2guftNKRuqimw9ZrYYrDK0DkIrFOKUVocz4WPTlN07370ayms2DOiqKmY

[5] List M. Katuninca z 10. 7. 2017.

[6] List E. Hrnčiarika z 27. 7. 2017.

[7] Oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava zo 6. 11. 2017.

[8] Oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 23. 11. 2017.

[9] Uznesenie OR PZ Trnava z 12. 1. 2018.

[10] Zápisnica zo stretnutia dekana Filozofickej fakulty TU v Trnave prof. Katuninca s Mgr. Miroslavom Lackom, PhD. za prítomnosti kvestora TU, právničky TU a personalistky FF TU, konaného 11. 1. 2018.

[11] https://pikuliak.blog.sme.sk/c/524569/fakulte-informatiky-stu-hrozi-demokraticky-kolaps-preco.html

[12] https://dennikn.sk/1709918/na-prestiznej-fakulte-stupa-napatie-dekan-prepustil-it-osobnost-roka-bielikovu-a-upevnuje-si-moc/?ref=tit1

[13] https://domov.sme.sk/c/22298730/novy-dekan-informatiky-stu-kotuliak-vyhodil-svoju-predchodkynu.html

 

Teraz najčítanejšie

Miroslav Lacko

Základným pracovným nástrojom skutočného vedca je kritické myslenie.