Denník N

Východoslovenská elektráreň Rozvodný závod Prešov — príbeh interiéru

Dennodenne križujeme mesto pešky, autami či na bicykloch. Je celkom pochopiteľné, že existuje mnoho ulíc, domov či budov, ktoré sme ešte nevideli, pretože sme nemali praktický dôvod ísť do konkrétnej časti mesta. Týka sa to napríklad prešovskej periférie, ktorá v dlhom dojazde mizne do stratena (najmä na svojej južnej a východnej strane). Nachádza sa tam mnoho firemných stavieb a niektoré z nich sú celkom zaujímavé. Omnoho viac nás však môže zaskočiť zistenie, že podstatnú časť života takmer denne míňame budovu, v ktorej sú ukryté krásne veci. Autorom tohto výnimočného interiéru je akad. arch. Ing. Karol Gregor, ktorý je autorom aj ďalších originálnych interiérových realizácií v našom meste (za všetky spomeňme interiéry v DJZ či v dnes už neexistujúcom kine Kozmos).

Poklady v podobe atypicky navrhnutého interiéru, ktoré pohyb v tomto priestore povyšujú na zážitok. Ten je umocnený aj tým, že interiér tejto nevšednej budovy je charakterizovaný rôznymi druhmi svetla, v ktorom niektoré zo zaujímavo dizajnovaných predmetov objavujeme nečakane, na poslednú chvíľu, akoby sa vynárali zo šera. Chôdza v tejto budove, obzvlášť pre návštevníka, ktorý do nej vstupuje po prvýkrát, je svojho druhu výskumom, príjemným interpretačným blúdením, kde človek cíti zvedavosť a vzrušenie z toho, čo sa vynorí za ďalším rohom, stenou, na konci chodby. Zažil som to… A rád sa tam vraciam. Vnútorný priestor budovy východoslovenských elektrární je zakonzervovaným kódom v čase. Kódom povestných divokých 90. rokov, vyznačujúcich sa výbuchom nebývalej kreativity a radosti z experimentovania. Za posledné roky mám taký pocit, že niektorí mladí architekti by tam mali zájsť na „imaginatívno-rekondičný“ pobyt… (Slavo Capek)

 

autor gotografie: Karol Gregor

Autor nasledujúceho textu: Akad. arch. Ing. Karol Gregor, architekt interiéru Rozvodného závodu Prešov:

Interiérový príbeh budovy VSE RZ sa odvíja od ťažiskového centrálneho priestoru. Nie je však len ťažiskom dispozičným, ale je aj dôležitým bodom interiérového dizajnu v jeho vzájomných súvislostiach, súčasťou ktorých je atypický návrh schodiska, výťahu, zábradlí, stĺpov, podláh, stien, stropov, dverí, prirodzeného a umelého osvetlenia. Je založený na kruhovom pôdoryse s prevládajúcou vertikálnou dimenziou cez všetky nadzemné podlažia, vrcholiaci sklenenou kupolou – zdrojom prirodzeného svetla prenikajúceho celým jeho objemom.

Výzvou bolo zapojiť dominantné funkcie tohto priestoru (schodisko, výťah) tak, aby jeho fenomén – prirodzené svetlo – nielen nedegradovalo, ale dodalo priestoru vyššiu kvalitu. Preto nasadenie skla v kombinácii s oceľou nie je exibíciou, ale logickým výberom materiálov nepriamo umožňujúcim širokú škálu prejavov svetla priameho, nepriameho či difúzneho.

Štruktúra schodnice, pripomínajúca ovíjajúcu sa chrbticu živého organizmu, je náročným prvkom (statika: Ing. arch. M. Bačinský), kde schodiskové rameno je kotvené do stropných konštrukcií len v dvoch jeho bodoch. Táto skutočnosť do značnej miery ovplyvnila samotný jeho dizajn prejavujúci sa organickými formami zabezpečujúcimi plynulý a bezkonfliktný priebeh vnútorných napätí.

Stojany zábradlí s madlami a subtílnymi horizontálnymi rúrkami ako asociácia na stožiare s elektrickým vedením, sú súčasťou rady ďalších, vzájomne súvisiacich častí celku. Kliny z čiernej žuly nasadené do podlahy, lúčovite sa odvíjajúce od pätiek stojín, ich zrkadlový odraz v strope, spojovaciu líniu ktorých tvoria do polkruhových ník nasadené vertikály nosných stĺpov, sú súčasťou celku, vylučujúc tak náhodnosť, podčiarkujúc ich vzájomnú súvislosť a podmienenosť.

Nadväzujúce priestory, na rozdiel od centrálneho, dokážu prekvapiť zdanlivo solitérnymi nápaditými prvkami, oplývajúcimi vlastnou identitou a svojskou vitalitou vytvárajúcou tak neočakávaný vizuálny zážitok.

Za zmienku stoja odbavovacie „prepážky“ pre styk klienta so zamestnancom vo vstupnom podlaží, zaraďujúce sa do slohovej jednoty celku. Interiér VSE RZ v Prešove je jedným z príkladov tvorby vymykajúcej sa zo zaužívaných schém pokusu, nielen autora interiéru, prijať a osvojiť si myšlienky vybočujúce z bežného štandardu.

Porovnávajúc so súčasným stavom tvorby mi ostáva vo všeobecnosti konštatovať postupný ústup od tvorivých prístupov smerom k schématickejším a v prvom rade katalógovým riešeniam. Býva to často z dôvodov zúženého spoločenského chápania úlohy architektonickej tvorby. Negatívom vyplývajúcim z tohto trendu môže byť postupná strata tvorivého myslenia a remeselných zručností, ktoré často súčasné vyspelejšie technológie nemôžu nahradiť. Znepokojivou je čoraz častejšie prejavujúci sa jav straty vzťahu k týmto objektom a následne, mnohokrát zbytočne, ich likvidácia, čím ochudobňujeme seba i spoločnosť.

Práca na interiéri VSE

„Nástup do idúceho vlaku“ býva spravidla prijatím ponuky spolupracovať na diele, koncept ktorého je v pokročilom štádiu riešenia. Prináša to nároky na schopnosť osvojiť si existujúce danosti, prejaviť dostatok pružnosti a tomu zodpovedajúco reagovať na zámery hlavného architekta diela, v tomto prípade Ing. arch. Jozefa Bačinského.

Obsahom tohto vstupu je interiérový dizajn exponovaných priestorov VSE. Výsledok považujem za živú symbiózu komplexného uchopenia centrálneho priestoru a relatívne samostatných tvorivých počinov. Ťažiskový centrálny priestor prevládajúcej vertikálnej dimenzie s jeho vyvrcholením – sklenenou kupolou zabezpečujúcou svetelné kvality tohto priestoru – je aj ťažiskom interiérového návrhu. Súčasne je nositeľom vertikálnych komunikácií – schodiska a výťahu. Funkcie sa vyznačujú využitím skla v kombinácii s kovom. Sklo nechce byť exhibíciou, ale materiálom umožňujúcim čo najplnohodnotnejšie využitie prirodzeného svetla. Jeho priamym šírením či difúznym svetlom prenikajúcim cez sklenené nástupnice a odrazmi od obvodových konštrukcií vzniká bohatá škála jeho prejavov.

Táto skutočnosť v značnej miere diktovala samotný dizajn prejavujúci sa plynulými organickými formami zabezpečujúcimi bezkonfliktný tok vnútorných síl.

Čierna kontrastná žula klinového tvaru v podlahe, jej „zrkadlový obraz“ v strope a vzájomné vertikálne prepojenie prostredníctvom nosných nerezových stĺpov je to, čo vylučuje náhodnosť, definuje ju v priestore, podčiarkuje vzájomnú súvislosť a podmienenosť.

Interiér VSE RZ v Prešove je jedným z príkladov zmyslu (nielen autora) prijať a osvojiť si neštandardný tvorivý čin, účelom ktorého je obohatenie zmyslového vnímania. Konštatovanie, že súčasnosť oproti minulosti nie je zďaleka tak naklonená tvorivým prístupom, vyvoláva zamyslenie sa nad stavom, v ktorom sa architektonická tvorba nachádza.

Aj spomínaný interiér je svedectvom o stave remeselnej stručnosti, vzťahu k hodnotám a vnútornej potrebe ich vytvárať.

Autor textu a fotografií: Akad. arch. Ing. Karol Gregor

Teraz najčítanejšie

Ta Take Town

Ta Take Town je priestorom na prezentáciu textov inšpirovaných mestom Prešov a mestským prostredím vo všeobecnosti. Forma nie je určená, v zmysle hesla účel svätí prostriedky… Prevláda voľný štýl vychádzajúci z reálnych aj fiktívnych príbehov alebo asociácií. Je vítaná nadsázka, humor, irónia. Takzvaný „mestský text“ k nám prehovára svojským jazykom, ktorý sa od iných prostredí výrazne líši a odlišuje sa aj špecifickým typom inšpirácie. Mestá k nám prehovárajú jazykom snov, symbolov a príbehov, niektoré ich fragmenty môžme zachytiť a dotvoriť vlastným príbehom. Takto sa môžme podieľať na budovaní kolektívnej „pamäte“ svojho mesta.