Denník N

Mazač

Dnes dal v diskusii môj priateľ Jaro Naď poslancovi, ktorý ako Indián by mal pravdepodobne meno „Ten, čo maže komentáre rýchlejšie ako hovorí“, malý darček.
Knihu.

Knihu vymazaných komentárov z jeho facebookovej stránky.

Nie, aby ho nasrdil, veď je to napokon profesionál a všetky svoje duševné procesy schováva za úsmev.

Ale aby si prečítal názor na seba aj z druhej strany.

Keď sme v politike, musíme si prečítať i vypočuť nepríjemné veci na našu adresu. Nesmieme ani len naznačiť, s kým sa budeme baviť a s kým nie. Pretože tým určujeme aj podobu diskusie v spoločnosti.

Nekomunikujeme medzi sebou, budujeme automaticky argumentačné zákopy medzi sebou, hneď ako počujeme, že má niekto iný názor. Oponenta berieme ako súpera, ktorého treba nielen poraziť, ale zadupať do zeme, prekričať alebo aj uraziť.

V tom momente akákoľvek odborná debata sa stráca ako predvolebné sľuby po vyhlásení výsledkov volieb. Pritom je tu toľko práce, ako opraviť náš štát, aby slúžil ľuďom a uzdravila sa celá spoločnosť od zhubných nádorov korupcie a klientelizmu.

Vyberajte si svojich reprezentatov na základe čestnosti a odbornosti, tá musí zvíťaziť, aby mohla vládnuť pravda a spravodlivosť.

A viete ako to napokon dopadlo?

Teraz najčítanejšie