Denník N

Prečo bol Kásim Sulejmání v Iráne ikona a čo jeho smrť znamená pre svet?

Od smrti Kásima Sulejmáního uplynulo niečo vyše týždňa. Zatiaľ čo Irán a Spojené štáty pokračujú v slovnej prestrelke, zvyšok sveta s napätím očakáva, čo sa bude diať ďalej. Hoci presné kroky oboch kohútov na smetisku možno predvídať len ťažko, už teraz je isté, že Blízky východ čakajú ďalšie zaťažkávajúce skúšky. Vplyvu v regióne sa nechce vzdať ani jeden a atentát na v Iráne obľúbeného generálmajora len ďalej prehĺbil vášne. Prečo bol však Sulejmání pre Irán taký dôležitý a prečo jeho smrť už niekoľko dní plní stránky svetových médií?

Portrét Kásima Sulejmáního obklopený kvetmi na plote iránskeho veľvyslanectva v bieloruskom Minsku

(© Vasily Fedosenko/Reuters)

Z iránskeho vidieka na čelo elitných jednotiek

Sulejmání sa narodil v roku 1957 v dedine Qanat al-Malek v iránskej provincii Kermal. Pochádzal zo šiestich súrodencov a rozhodne sa nenarodil do prostredia, ktoré by ho predurčovalo na vojenskú kariéru. Jeho otec bol farmár a samotný Sulejmání už v trinástich rokoch odišiel zo školy, aby mu prácou na stavbe pomohol splatiť dlhy. Jeho vojenská kariéra sa začala v roku 1979, keď po páde šachovho režimu vstúpil do Iránskych revolučných gárd. V rokoch 1980 až 1988 úspešne bojoval v Iránsko-irackej vojne a vďaka jeho statočnosti a úspešnej stratégii jeho hviezda naplno zažiarila a viac nezhasla. Jeden z vrcholov jeho kariéry prišiel v roku 1998, keď sa stal veliteľom v súčasnosti toľko spomínaných vojenských jednotiek Quds. Jeho vplyv rástol aj naďalej a na sklonku svojho života bol po ajatolláhovi Chamenejím považovaný za druhú najvplyvnejšiu osobu v Iráne ťahajúcu za nitky na celom Blízkom východe. V Libanone pomáhal Hizballáhu (ši’tská politická a vojenská organizácia) v boji proti Izraelu a v Sýrii ako podporovateľ oficiálneho režimu prezidenta Bašára al-Asada počas občianskej vojny vymyslel taktiku, ktorá mu pomohla odvrátiť rebelov a získať späť kľúčové mestá. Významnú úlohu zohral aj v boji proti takzvanému Islamskému štátu, čím si vyslúžil uznanie značnej časti Blízkeho východu. Sulejmání bol veľkým obľúbencom ajatolláha Chamenejího ako aj iránskej vojenskej a politickej elity. Samotný ajatolláh mu minulý rok udelil Zolfagharov rád – najvyšší vojenský rád v krajine a vyjadril nádej, že Sulejmání ukončí svoju životnú púť ako martýr. Jeho výnimočná pozícia v krajine sa nakoniec prejavila aj pri prevoze jeho pozostatkov. Hoci je to nanajvýš nekonvenčné, rakva so Sulejmáního telom bola podľa videa kolujúceho na internete údajne prepravená iránskymi komerčnými aerolinkami Mahan Air. Aj s generálmajorovou podobizňou bola umiestnená na štyroch sedadlách ich ekonomickej triedy medzi bežnými pasažiermi.

Zolfaqar

Iránsky ajatolláh Chamenejí odovzdáva Kásimovi Sulejmánímu  najvyššie iránske vojenské vyznamenanie (Zolfagharov rád)

(http://english.khamenei.ir/news/6518/Imam-Khamenei-s-statements-when-awarding-Major-General-Soleimani)

Čo sa skrýva pod názvom Quds?

Sulejmání strávil značnú časť svojej vojenskej kariéry ako veliteľ momentálne veľmi medializovaných jednotiek Quds. Aká organizácia sa však skrýva pod týmto názvom? Jednotky Quds sú špeciálnym oddielom Iránskych revolučných gárd. Vznikli v roku 1980 a podliehajú priamo iránskemu najvyššiemu lídrovi ajatolláhovi Chamenejímu a podľa odhadov majú niečo medzi 10 000 až 20 000 členmi. Operujú na viacerých  územiach, kde sa zameriavajú na vyzbrojovanie, financovanie a podporu islamských revolučných skupín. Mimo iných v Libanone, Iraku, Sýrii, Afganistane a Pakistane. Ich názov v perzštine ako aj arabčine znamená Jeruzalem, čo je odkaz na ich finálny cieľ, ktorým je oslobodenie Jeruzalema a jeho návrat do moslimského područia. V niektorých krajinách vrátane Spojených štátoch a Kanady sú kvôli svojej činnosti zaradené na zoznam teroristických organizácií. Práve pôsobenie v týchto jednotkách ako aj Sulejmáního rastúci vplyv na Blízkom východe viedli k pokynu na jeho usmrtenie. Spojené štáty ho totiž obviňovali z plánovania atentátov na americké vojenské aj civilné ciele a zo zásobovania irackých rebelov zbraňami, ktoré usmrtili mnohých Američanov v krajine.

Ismail Qaani has been appointed as the Qufd force's new commander. (file photo)

Esmail Ghaani- Sulejmáního nástupca na čele jednotiek Quds

Ako vníma Sulejmáního smrť Irán a svet?

Bez ohľadu na to, akú mal kto o Sulejmáním mienku, jeho smrť  rozhodne vyvolala šok.  Svetové médiá sú plné polemík o tom, či bol Trumpov útok v súlade s medzinárodným právom. Irak zareagoval schválením zákona, ktorý vyhosťuje všetky cudzie vojenské jednotky z krajiny, čo v konečnom dôsledku nahráva takzvanému Islamskému štátu, keďže s odchodom amerických jednotiek z Iraku a možno aj regiónu ako takého a Sulejmáního smrťou sa tu vytvára priestor pre ich opätovné posilnenie. Trump naďalej trvá na tom, že zahynul terorista a Brusel volá po dialógu medzi stranami. Izrael do prestrelky nechce byť zatiahnutý a do ulíc vyšli aj stovky Američanov obávajúce sa ďalších konfliktov. Irán otvorene sľubuje pomstu a zásobuje nás obrázkami davov kričiacich „Marg bar Amríká“ (smrť Amerike). Sulejmáního pohreb vyhnal do ulíc v krajine doslova masy a pohreb sa dokonca musel preložiť na druhý deň, po tom, čo v davoch zahynulo minimálne 56 ľudí a stovky ďalších boli zranení. Pri súčasnom režime v krajine a v zrkadle nedávnych brutálne potlačených protivládnych protestoch je však otázne, či za generálmajorom naozaj smúti celá krajina. Iránska novinárka a aktivistka Masih Alijenad napríklad na svojej sociálnej sieti vyjadrila názor, že Sulejmání bol pre mnohých Iráncov terorista a rozsievač vojny. Objavili sa aj ďalšie názory tvrdiace, že za Sulejmáním smúti najmä oficiálny režim a médiá. Sama som v Iráne strávila mesiac a treba povedať, že propaganda je tam naozaj všadeprítomná. Jedna vec je však istá. Irán prišiel o svojho najväčšieho vojenského stratéga a ikonu, čo ešte viac vyhrocuje jeho vzťahy so Spojenými štátmi. Na Sulejmáního miesto medzičasom nastúpil Esmail Ghaani, ďalší účastník Iránsko-irackej vojny. Ako jednu z prvých vecí sľúbil odvetu za smrť svojho predchodcu. Ťažko povedať, akú môže mať podobu. Zo strany analytikov padajú názory od priamej vojenskej konfrontácie až po kyberútoky. Prvý úder už Irán zasadil, keď v noci zo 7. na 8. januára útočil na americké základne v Iraku. Na konflikt už žiaľ  doplatili aj pasažieri ukrajinského lietadla, ktoré omylom zostrelil Irán. Zomrelo 176 ľudí a Teherán zachvátili protivládne demonštrácie. Týmto ľuďom už život nevráti nikto. Treba však dúfať, že stranám sa nakoniec podarí nájsť spoločnú reč a svet nebude svedkom ďalšej tragédie.

Teraz najčítanejšie

Michaela Grančayová

PhD študentka na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK, absolventka arabistiky a anglistiky, lektorka arabského a anglického jazyka. Vo svojej dizertačnej práci sa venujem skúmaniu roly egyptských žien počas revolučných udalostí v roku 2011. Odborne sa zaujímam o problematiku Arabskej jari, arabský feminizmus, moderné trendy v Islame a moslimské ženy v európskej politike. Milujem štúdium cudzích jazykov, cestovanie, históriu a zvieratá.