M. Vagovič & kol.: Umlčaní (Čitateľský denník 1/2020)
„… ak sú v našej spoločnosti vodcovia, ktorí svojimi aktivitami, priateľstvami, kontaktmi, činnosťou alebo nečinnosťou vytvárali a vytvárajú také ovzdušie, takú klímu, v ktorej sa darí rôznym formám zosobneného alebo organizovaného zla, tak títo majú nepriamu zodpovednosť za to, čo sa tu stalo“
Nepadne jediné meno, ale ľudia v kostole vedia, kam tým kňaz mieri. Také silné slová zaznievajú v našich chrámoch len výnimočne, ale situácia nemôže byť výnimočnejšia. Posledná rozlúčka s Martinou Kušnírovou sa koná iba tri dni po tom, ako premiér Róbert Fico — pod dohľadom po zuby ozbrojeného kukláča — položil na stôl Úradu vlády milión eur.
Bol som v práci, keď mi Zuzka napísala, že vraj zabili nejakého mladého novinára. V tej chvíli mi absolútne nedošlo, čo to znamená. Ale že vôbec. Asi nikomu z nás. Už vôbec nikto nečakal, čo sa bude s našou krajinou diať v nasledujúcich dňoch.
Umlčaní sú knižnou poctou Jánovi a Martine, novinárskym pomníkom, ktorý vystavali jeho (a trocha aj jej) kolegovia. Je zložený zo spomienok rodiny, priateľov, študentov, kolegov. Akí boli v práci, čo zažili v detstve, ako veľmi sa tešili na svadbu. Smutné veci.
Kniha je plná fotografií a schém, ktoré si Ján Kuciak kreslili — aby vysvetlil všetky pochybné prepojenia na slovenskej politickej scéne. Obsahuje aj jeho poslednú reportáž, ktorú už nestihol publikovať. Keďže vyšla ešte v roku 2018, nie sú v nej zachytené najnovšie zistenia, ale aj tak je to silná vec, ktorá hovorí veľa o našich novodobých dejinách. Ale hlavne — je to osobný príbeh dvoch ľudí.
A tak si ju zakladám do poličky — uvedomujúc si, že mám presne ten istý vek, aký by mali dnes Kuciakovci.
M. Vagovič & kol.: Umlčaní
Ringier Axel Springer SK, 2018
304 strán
*
80 %
